HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 
Autor Správa

Murphy Payne
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2005
Príspevky: 1625
Body: 0
Bydlisko: Noir York City
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Skupina rytierov dobehne na trávnatú plochu.
„Kam teraz, pane?“ pýta sa jeden z nich druhého, zrejme vodcu.
„Poďme tadiaľ.“ povedal vodca skupiny, plavovlasý elf, a ukázal na prechod medzi stromami. Skupina sa tým smerom vybrala.
„Myslíte si že sa tamaď Hael’Thar vybral?“ spýtal sa znovu ten istý rytier vodcu.
„Neviem to iste, ale zem je tu spustnutá a na zemi sú horiace stopy.“ odvetil vodca. Skupina vlastne pozostávala zo štyroch rytierov, pričom jeden z nich bol ich vodca. Volal sa Maer’dan a bol to elfský rytier vyslaný radou starších aby zabil padlého elfa ktorý sa dobrovoľne nechal pohltiť démonickou silou, robiac zo seba neuveriteľne silnú bytosť. Potom čo sa elf Hael’Thar stal démonom, zanechal svoje elfské meno a premenoval sa na Mirindrasa. Elfovia ho chceli popraviť už dávno no keďže bol neuveriteľne silný, nedokázali to. Vybrali teda štyroch rytierov a poslali ich za ním.
„Stojte! Začul som niečo odtiaľ.“ povedal zrazu Maer’dan a ukázal na miesto odkiaľ si myslel že začul zvuk. Všetci štyria sa tam neopatrne rozbehli, nemysliac že by to mohla byť pasca. Až keď obrovská ruka s pazúrmi zasiahla prvého z nich dali sa na útek. Všetci okrem Maer’dana. Stál tam a pozeral sa do Mirindrasovi do očí.
„Tak čo, elfský rytier, prišiel si ma zabiť?“ povedal démon a začal sa smiať.
„Podľahol si túžbe a ovládlo ťa zlo! Kael’tharan nor Imladris!“ vykríkol Maer’dan a vrhol sa na Mirindrasa. Démon nečakajću taký prudký útok nestihol uhnúť rane Maer’danovho magického meča.
„Aaarrrghh!“ zastonal démon a vrhol sa na Maer’dana. Maer’dan sa samozrejme pokúšal brániť, no pod démonovými mocnými údermi čoskoro praskol aj jeho meč. Mirindras ho potom chytil pod krk a vydvihol ho do vzduchu.
„Čo urobíš teraz? Nemal si tu vôbec chodiť.“ povedal a hodil Maer’dana do najbližšieho stromu. Strom sa prelomil a bezvládne Maer’danovo telo padlo na zem. Bol mŕtvy.



Keď sa Maer’Dan dlho nevracal, tak v elfskom meste Imladrise hneď vedeli že padol. Nechceli už posielať viac elfov istej záhube. Chceli na Mirindrasa zabudnúť no nemohli. Nemohli zabudnúť na to ako zabil desiatich elfských strážcov a ako ukradol Imladriskú čepeľ, ktorú následne zničil. Imladriská čepeľ bol jediný meč ktorý dokázal poraziť démonov. Teraz z neho mali len úlomky a nijaký kováč, dokonca ani trpaslický ich nedokázal spojiť. Preto všetky ich nádeje vymreli.

Raz do mesta prišiel človek ktorý tvrdil že vie o spôsobe akým spojiť Imladriskú čepeľ. Elfský kráľ Nevirius si ho dal zavolať do kráľovskej siene. Keď napokon prišiel do kráľovskej siene kráľ začal:
„Moji radcovia mi povedali že vieš ako spojiť Imladriskú čepeľ, je to pravda človek?“
„Áno, kráľ môj. Existuje spôsob ako spojiť hocičo rozbité na kúsky. Sú to Garandilove slzy.“ povedal kráľovi.
„Garandilove slzy? Veď to je len ľudská rozprávka.“ začal sa smiať Nevirius.
„Ak dovolíte pane, Garandil naozaj žil a bol to kováč ktorý dokázal urobiť aj z malého množstva kovu obrovský štít. A tesne pred smrťou vraj vyronil štyri slzy ktoré mali tú moc spojiť hocijakú vec.“
„A odkiaľ ich mám zobrať?“ spýtal sa podráždene Nevirius.
„Sú v Garandilovej hrobke. A tá je na elfskom území hoci bol Garandil trpaslík.“
„Čože? Keby tu bola Garandilova hrobka snáď by som o tom vedel.“
„Nie ak je tá hrobka pod vodou.“
„Pod vodou vravíš? A vieš aj presne kde?“ spýtal sa Nevirius.
„Áno pane. Je v Imladriskom jazere.“
„V Imladriskom jazere? A odkiaľ vlastne toto všetko vieš?“ spýtal sa podozrievavo Nevirius.
„Môj otec bol Garandilov priateľ a pred svojou smrťou mi všetko prezradil, so slovami že to mám povedať len niekomu kto to potrebuje vedieť.“
„A ako sa vlastne voláš?“ spýtal sa Nevirius.
„Damrod, syn Harakov.“ odvetil hrdo Damrod.
„Dobre, ak mi donesieš tie slzy tak ti dám bohatú odmenu. Podujmeš sa nato?“ spýtal sa Nevirius.
„Áno pane. Bude mi cťou.“
„Dobre, dostaneš všetko potrebné na cestu. Koňa, jedlo a pitie, zbrane a brnenie a pôjdu s tebou dvaja moji najlepší rytieri.“
„Nie pane, všetko zoberiem ale musím ísť sám.“
„Sám? No dobre, hoci pochybujem že sa ešte vrátiš.“ odvetil Nevirius a Damrod odišiel zo siene.

Na ďalší deň skoro ráno, si Damrod navliekol brnenie a vysadol na koňa. Vedel presne kde je Imladriské jazero. Vedel presne aj kde je Garandilova hrobka. Šiel už asi tri hodiny keď napokon uvidel v diaľke Imladriské jazero. „Konečne“ pomyslel si. Hneď ako prišile ku brehu jazera zosadol z koňa a dal si dole brnenie. Nevedel vlastne ani načo ho bral. Pevne zaviazal vak na jedlo aby tam nenatiekla voda. Skočil do vody a plával čo najrýchlejšie na dno. Hneď ako tam doplával začal sa obzerať. Po chvíli našiel to čo hľadal. Obrovský kameň. Priplával k nemu a odtlačil ho. Pod ním stál žiariaci znak. Dotkol sa ho a ocitol sa v Garandilovej hrobke. Otriasol zo seba vodu, vytasil meč a vydal sa po chodbe hrobky ku dverám ktoré stáli na náprotivnej strane. Boli odomknuté. Otvoril ich a ocitol sa v malej miestnosti s oltármi po bokoch. Hneď ako prešiel do stredu miestnosti, dvere za ním sa zabuchli. Bol v pasci. Zachoval však rozvahu.
„Garandil! Vyzývam ťa aby si mi otvoril dvere a dal mi svoje slzy.“ hneď ako to dopovedal ozval sa hlas:
„Kto si a prečo rušíš môj spánok?“
„Som Damrod, syn Haraka, tvojho priateľa.“ odvetil Damrod.
„Áno, to meno mi je známe. Ale svoje slzy ti nevydám, musíš si ich vybojovať.“ odvetil hlas a pred Damrodom sa zhmotnilo brnenie a meč. Damrod nečakal ako zareaguje brnenie a vrhol sa naň. Prvu jeho ranu Garandil vybil no Damrod Garandilovu nie. Zasiahla ho do nohy. Damrod stratil rovnováha a spadol. Garandil pomalým krokom prešiel ku Damrodovi a dvíhal svoj meč. Damrod nečakal kým mu Garandil zasadí osudovú ranu a z celej sily zapichol svoj meč do Garandila. Ten spadol na zem a jeho telo zmizlo zanechávajúc v miestnosti mrtvolný smrad. Dvere na oboch stranách sa otvorili. Hamrod teda krívkajúc prešiel druhými dverami ako vošiel a ocitol sa v miestnosti s oltárom uprostred. Nad ním sa vznášali štyri slzy. Podišiel k oltáru a pokusil sa zobrať slzy. Podarilo sa mu to. Vložil ich teda do vaku a zjedol trochu zo svojích zásob a napil sa vody. Vybral sa naspäť. Na mieste kde sa v hrobke ocitol bol ten istý znak ako vo vode. Zhlboka sa teda nadýchol a stúpil naň. Ocitol sa vo vode a plával navrch. Vynoril sa z vody a nadýchol sa. Všimol si že kôň ho ešte stále čaká na brehu a brnenie nepoškodené leží na zemi. Zobral teda brnenie a vysadol na koňa. Cválal naspäť do Imladrisu. Hneď ako tam došiel, zosadol z koňa a vybral sa do kraľovskej siene. Kráĺ ho už čakal.
„No čo, podarilo sa ti získať Garandilove slzy?“ spýtal sa kraľ nedočkavo.
„Áno pane.“ odvetil Damrod a vytiahol ich z vaku a podal ich kráľovi.
„Toto sú teda tie povestné Garandilove slzy? Dobre, Damrod moji radcovia Ti vyplatia odmenu.“ povedal Nevirius. Damrod teda odišiel.
„Prineste úlomky čepele!“ prikázal kráľ. Keď mu cih doniesli, kráľ vstal z trónu a položil úlomky na stôl. Na každú čásť položil jednu slzu a potom sa vzdial. Chvíľu si myslel že ho Damrod oklamal, lebo sa nič nedialo, no napokon čepeľ pohltila slzy a spojila sa. Nevirius ju vzal do rúk a poobzeral si ju.
„Celá, neporušená.“ odvetil.
„Pane, a kto pôjde za Mirindrasom?“ spýtal sa ho jeden z radcov.
Nevirius chvíľu mlčal až napokon prehovoril:
„Ja.“


Na druhý deň sa teda vyzbrojil Imladriskou čepeľou nasadil si elfské, kráľovské brnenie a dal si priviesť najrýchlejšieho žrebca v meste. Keď mu ho priviedli, vysadol naň a vydal sa do lesa kde vedel že je Mirindras. Keď tam došiel, tak zosadol z koňa a vytasil Imladriskú čepeľ. Pomaly prechádzal pomedzi stromy až napokon došiel na tú istú trávnatú plochu kde pred dvoma dňami bol Maer’dan. Išiel tou istou cestou až ku prechodu medzi stromami. Pomaly ním prešiel a poobzeral sa. Nič nevidel keď zrazu začul trhané, dýchanie za sebou. Prudko sa otočil a uvidel Mirindrasa.
„Takže ma prišiel zabiť sám kráľ Nevirius?“ spýtal sa a začal sa smiať.
„Teraz zaplatíš za všetky svoje činy proti elfskému rodu Mirindras! Teraz nadišla tvoja posledná chvíľa! Kael’tharan nor Imladris!“ vykríkol Nevirius a vrhol sa na Mirindrasa ktorý poučený minulými udalosťami stihol uhnúť Neviriovej rane, čím sa mu dostal za chrbát. Prudo udrel Neviriusa do chrbta a toho hodil do stromu. Pomal sa pozviechal a otočil sa ku Mirindrasovi. Ten sa vrhol na Neviriusa ktorý ho čepeľou sekol do boku.
„Aaarghhh! Imladriská čepeľ? Ako ste...“ nedopovedal lebo ho Nevirius zasiahol rovno do srdca.
„Aaaghhh!“ zastonal Mirandras a padol na kolená. Ruky si držal na krvacajúcej rane a pozeral sa na Neviriusa.
„Mirandris haelnor kerindras Imladris!“ vykríkol Nevirius a prepichol Imladriskou čepeľou démonovi hrdlo. Mirandras padol na zem a už sa nepohol.
„Za všetkých elfov čo si zahubil!“

No čo vravíte na toto???

_________________
<insert cliché quote here>


Hore
 Profil  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 9 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun