„To mal byť vtip?" zakričal ktosi zozadu „Ako kapitán by ste mali mať takéto veci naplánované."
Na to sa ozvali ďalšie nespokojné hlasy: „Hej, a prečo vlastne začíname misiu pred západom slnka?"
„Prečo? uvidíte. A nemám plán kde prenocovať, keďže.." začal sa hájiť kapitán, no nespokojní členovia tímu ho prerušili.
„K čertu s vami. Donedávna sme sa nepoznali, nasadli sme do vrtuľníku bez toho, aby nám boli podané presné detaily o misii a teraz keď o ne žiadame, tak dostaneme nejasné odpovede typu: uvidíte."
„Pokoj! Kapitán vysvetlí... Máte slovo kapitán." zarazila nespokojného Betty.
„Tak smradi. Za prvé: Misiu pripravovali spoľahliví ľudia pod dozorom mňa samotného, takže sa netreba báť o diery v pláne. A za druhé: Nevieme kde prenocovať, pretože nemáme mapy interiérov a nevieme kde sa ukrývajú mutanti. Nájdeme vhodný úkryt s iba jednou prístupovou, kde založíme tábor a v ňom budeme nocovať. Poprípade, ak niečo nepôjde tak ako sa naplánuje, to bude miesto kde sa zoskupíme a preberieme taktiku... Všetko jasné?"
Betty sa usmiala a ostatní prikívli.
Pokračovali zarastenou ulicou a skúmali okolie. Teraz ich však začal tlačiť aj čas - slnko už bolo naozaj nízko a oni ešte stále nenašli vhodné miesto na prenocovanie.
Niečo začalo viseť vo vetre. Nikto v tíme z toho nemal dobrý pocit, tak pridali do kroku.
Prázdne zdevastované ulice. Napätie. Dokonalé ticho prerušovali iba kroky a dych členov tímu - Dokonale dramatická atmosféra.
Vo všetkých už začala pomaly klesať nálada a morálka, keď konečne zaznel kapitánov hlas: „Tamto!" zastal a ukázal smerom k nízkej budove.
Pribehol bližšie a ukázal ostatným malé pivničné okienko.
„Tade by sa sotva zmestil holub.. Poďme dnu, prezreme to." zavelil kapitán.
Dvere budovy boli zatarasené dlhou plechovou ceduľou, ktorá pôvodne visela nad nimi. Teraz držala už iba na jednom rohu a druhou stranou bránila vstupu do budovy.
Kapitán ju podvihol kým ostatní vošli, potom ju pustil a sám vošiel do budovy.
Teraz stáli v malej miestnosti s troma dverami a pultom. Za pultom boli police, na ktorých ležali fľaše rôznych farieb a veľkostí. Niekto z tímu jednu zobral a ovoňal obsah.
„Víno, kapitán." reportoval.
„Zavri to a daj to tam, kde si to našiel. Nikto sa toho ani nedotýkajte, budeme zabíjať mutantov v triezvom stave." poručil kapitán a nastala odmlka, kde sa tím obzeral po miestnosti.
Jedny dvere sa ukázali byť zadný vchod a druhé viedli do pivnice.
Tím sa následne presunul do pivnice, kde objavil mnoho veľkých drevených sudov, pravdepodobne takisto obsahujúcich víno.
„Tak.. vy dvaja" ukázal kapitán na dvoch čelnov tímu, „vezmite dva sudy a zavalte zadný vchod do budovy. Ostatní urobte zo sudov barikádu oproti dverám do pivnice. Ženské a vedec zatial pripravia tábor."
„Ehm, kapitán?" ozval sa mladý vojak „Myslíte, že sa nám tu bude dobre nocovať?"
„Hmmm.. vedec?"
„Hmm.. Víno je už dávno vykvasené, takže prítomnosť jedovatých plynov tu nie je. Takisto, tie úzke pivničné okná sú rozbité a do miestnosti prúdi nimi kyslík."
„Takže sa tu bude dať nocovať?"
„Áno. Nebude to nič príjemné, ale ak budú otvorené aj dvere, tak budeme mať dosť kyslíka. Zadusenia sa báť nemusíme."
„Výborne! V tom prípade ostávame, lebo toto je dokonalý úkryt..." tešil sa kapitán. „Takže, Franky?" oslovil mladého vojaka.
„Áno kapitán?"
„Rozlož si tú vecičku tam na barikáde."
Mladík prikívol, vytiahol z batohu rozkladací guľomet a začal ho rozkladať na barikáde zo sudov.
„Takže tu je plán!" zakričal kapitán aby upútal pozornosť všetkých „V noci sa budú striedať hliadky, kým ostatní budú spať. Do budovy, ako aj do pivnice, vedie iba jeden vchod, cez ktorý keď sa budú chcieť mutanti dotať, začujeme ich. Hliadka bude pripravená za guľometom smerujúcim ku vchodu. Nemáme sa čoho báť."
Okej tu je....no Specter fakt ma to mrzi ale hm co ja viem?Ono v tvojom poste by som par veci zmenil....alebo by sa to dalo tak keby sa dali spojit moj a tvoj post:D
_________________ http://s1.bitefight.cz/c.php?uid=48823 Pls reni te sa mi tu;)
|