V Zelenom údolí, koncom leta, stali proti sebe vojská Ríše a spojencov zo Zhufbaru na jednej strane a horda Josiffa Treskožruta v pochybnej aliancii s Darkennarom Stromohladičom.
Nad ránom, sotva sa stihli naše udatné sily rozostúpiť na západnej strane údolia, z opačnej strany sa spustila lavína zúrivých hladných maniackych zlobrov. V noci sa presunuvší Darkennaroví poskoci zaútočili zbabelo na osádku najmodernejšej Ríšskej zbrane, obávaného Volleygunu. Posádka sa však ubránila a poslala strážcov ciest k ich predkom. Druhá zrada číhala v rovnakom lesíku, z ktorého vybehli tanečníci spolu so samotným Darkennarom!
Na druhom konci údolia sa do zoradenej Zhufbarskej armády pustili elfskí orly. Narazili do zovretých šíkov kušovníkov, ktoré za spevu nenávistného chorálu otočili drzých poletavcov k úteku.
Už sa rozozvučala Ríšska strelnica, kanóny, húfnice, ručnice a v neposlednom rade i zázrak techniky, parný tank Dokonalý, ktorý mal v nadchádzajúcom súboji zohnať na ľavom boku i v živote Darkennara Stromohladiča veľmi dôležitú úlohu.
Strely dopadali so smrtiacou presnosťou na nepriateľské sily, rozsievajúc v radách protivníkov smrť a v srdciach veliteľov zúfalstvo.
Do tohoto pekla sa pridala i Altdorfská škola mágie, menovite nebeská a ohnivá škola s mocným lordom čarodejom Rudolfom von Schelig.
Boj bol krutý, neľútostný a drsný. Čarodejom, rytierom, strelcom a delmajstrom i inžinierovi vradách Ríše mohli smelo konkurovať Zhufbarský neohrozený kušovníci, zabíjači, železolamovia, kladivári i jediný porunovaný kanón Zhufbaru. Menované jednotky na seba viazali strašnú silu dravého nepriateľa, no vždy víťazne z boja vyviazli. Taký bol i prípad rytierskej jednotky veliteľa Albrechta aus Stierlitz, ktorý vytrvall na svojich pozíciách aj pri útoku prestrašného rhinoxa a yettiho. S pomocou tanku Dokonalý zabili v zúfalom boji rhinoxa a zahnali na útek yettiho. Následne ich napadol mäsiarský šarlatán s obrovitým poskokom. Obaja zahynuli pod okovanými kopytami koní a nad ľavým krídlom zaviala vlajka Ríšskej stráže.
Samotný lord Darkennaro prechádzal v strede Ríšskych pozícií jedným našim plukom za druhým, až narazil na strašnú pomstychtivú paľbu z Dokonalého, pred ktorou už niet záchrany.
Pravé krídlo zažilo najlútejšie boje, hotové masakre. Najprv už spomínané orly, potom na zabíjačov zaútočili dryády a zlobry. To húževnatých, na smrť pripravených zabíjačov vyburcovalo k neskutočnému vraždeniu, ked spomínané regimenty posekali a v behu došli aj do početného streleckého oddielu elfov. Ich veliteľ, akási duchovná podpora, zabíjač zlobrov Ugrim, sa bil hlava nehlava s nekonečným zástupom gnoblarskej špiny a až ho konečne vyzval na súboj nepriateľ hodný boja, ozrutný gorger, zradný gnoblar tohoto hrdinu zavraždil.
Železolamovia zaútočili na oddiel Josiffa Treskožruta ktorý sa prebíjal postavením kušičníkov zo Zhufbaru. Tí ešte ustáli neskutočný nápor a zadržali tohoto netvora do času až ho železolamovia spravodlivo strestali.
Špeciálne by som rád spomenul a vyzdvihol úlohu cisárských lučišníkov, kedy bola jednotka o desiatich dobrovoľníkov zo Stirlandu napadnutá divokými jazdcami elfov. Títo odvážni muži sa, ako pravý príklad Ríšskeho hrdinu, odvážne postavili jazdcom, dvoch z nich zastreliac a tretieho zabíjajúc v boji mužov proti tomuto odhodlanému nepriateľovi.
A tak, k obedu, bolo po bitke. Na strane Ríše a Zhufbaru zahynuli odvážni a hrdí bojovníci akých je česť si pamätať a ktorí môžu slúžiť k príkladu vojskám Ríše i Starej Rasy kdekoľvek inde.
Na strane víťazov, vo večnom zväzku spojeneckom:
Mathaisson so Zhufbaru
Rudolf von Schelig
_________________ We are legion, voice of anarchy
This is revolution, new disorder
So take my hands and come with me
We will change reality...
|