HuSä

No pokud je skupina různorodá, což bývá dost často a nechceme to řešit hledáním spřízněných duší, je několik řešení:

Po určitých intervalech střídat systémi a styly hry, jednak se každý najde to svoje a jendak se může nálézt nejvíce vyhovující systém. To ovšem vyžaduje od hráčů přístupnost učit se něčemu novému. Další možností je vzít nějaký systém, kterému se všichni přizpůsobí, nikdo sice ne na 100%, ale aspoň něco. Nebo najít další lidi a hrát ve více skupinkách.
Moje původní skupinka je pdobné té tvé. Je to tam tak půl na půl, ale určitý vývoj tam sledovat lze. Původně jsem hráli DnD (ze začátku heroicky, postupem času jsme začali přidávat důraz na realitu, ale nakonec jsme překlenuli na atmosféru a RP v podobě těmějšího příběhu). Mezitím jsme to ještě začali střídat (po 2-6 měsících) s Vampire. Nyní má Vampire navrch (i když ne všichni hráči podávají herecké výkony , všechny to baví - i když moji hráči se o teorii nezjímají a nejsou příliž nároční, jde jim hlavně o zabávu, což kene konců nám všem). O prázdninách se na ně chstám překvapení v podbě několika odlišných her, aby to mohli porovnat a říct mi svůj názor, jakým směrem se ubírat dál (tedy jestli experimentvat s kračímí příběhy v různých systémech, vybrat 2-3 vyvolené a ty střídat nebo se věnovat jednomu konkrétnímu). V plánu mám FATE, Little Fears, nový WoD, Warhammer FR, a pokud zbyde čas tak i My live with Master, Burning Wheel, Nobilis, Universalis a ještě možná něco. Ale nevěřím že přes prázdniny stihnememe vše. Ani ještě nemám vše pořádně nastudované.
Co se GURPS týče, je to podlemě tradiční systém, který dává celkově velkou volnost při tvorbě postavy, je realitický (tedy z pohledu že není heroický i když de hrát cinematicky). A dá se v něm celkem dobře RP a hlavně v něm jde zahrát spousta věcí (díky univerzálnosti). Já osobně jsem v něm odehrál asi pouze 2 nebo 3 hry (nemástroval jsem). Ani ne tak kvůli tomu, že by mě nezaujal, ale spíš se neustále oběvuje spousta jiných zajímavých systémů. Ale GURP jsou dost známí, asi nemá cenu je představovat. Zkrátka simulační systém (podle GNS ).

Začal som hrať RPG ako siedmak-ôsmak na základnej (asi '92), samozrejme DrD, ale už som za sebou mal skúsenosť s fantasy gejmingom v podobe hier na Atari a C64 a doskovej Hero Quest (čosi ako zjednodušený Warhammer Roleplay). V priebehu jedného roka sme s mojou 3-člennou hráčskou základňou začali chodiť do klubu Sharkan a veľmi rýchlo sme prešli na AD&D a MERP (v nemeckých prekladoch). V našej väčšej skupine (kde bolo okolo 15 - 20 ľudí) sa furt hralo niečo iné, čiže som prestriedal asi 20 systémov, v mnohých z nich som aj mástroval a niekoľko z nich sme hrali aj dosť dlho, čím myslím 2 roky a viac v kuse (najmä GURPS (v ňom som mástroval aj WoD) a Earthdawn od FASA). Ku koncu strednej sme hrali menej často, až pod vplyvom rôznych faktorov som na čas prestal hrať úplne.

Svoj "návrat" k RPG som zažil s vydaním DnD 3E - ten marketing zasiahol aj mňa, do veľkej miery aj pod vplyvom nostalgie. Medzitým som však prekonal značný osobnostný vývoj a na proces hrania som sa díval inými očami. Keďže som vtedy ešte nepoznal RPG teóriu, snažil som sa na to ísť cez psychológiu - skúmaním, čo vedie hráča k istej voľbe postavy, aké faktory sú zodpovedné za to, aký typ konfliktov vyhľadáva a do akej sa v rôznych situáciách stavia roly, a aký typ hrania ho uspokojuje. Veľmi rýchlo sme pochopili zrážku rôznych priorít v našej hernej skupine a aj to, že systém túto zrážku zvýrazňuje. Stále však bolo moje poznanie príliš neisté na to, aby som sa odhodlal robiť bolestivé kroky, no hra veľmi často zadrhávala na konflikte min-maxing vs. dráma.

Asi ku koncu 2002 som sa stretol s RPG teóriou. Chopil som sa jej s veľkým entuziazmom (ktorý je v situácii, že človek ešte všetko nechápe úplne, niekedy škodlivý), pretože bola schopná odpovedať na mnohé moje, aj nevyslovené, otázky. Poskytla mi štruktúru, ktorou som sa mohol na hranie dívať - a o mnohých veciach, ktoré dnes úplne jasne vidím a chápem, by som nebol schopný ani uvažovať, pretože som na ne nemal jazykovú výbavu, nemal som pre ne termíny. Pokiaľ sa niekto venuje filozofii 20. storočia tak mi dá za pravdu, že jazyk hrá obrovskú úlohu v poznávaní sveta. Prostredníctvom jazyka svet vnímame a zvnútorňujeme. Bez RPG terminológie nielen, že nie sme schopní mnohé javy, ktoré v hre prebiehajú, popísať, my ich často ani nie sme schopní vnímať. Veď hráči väčšinou ani nie sú schopní identifikovať svoje vlastné herné priority, t.j. čo ich na RPG vlastne baví, prečo to robia, čo je to tá "zábava"!

Je tu jeden dôležitý rozmer: teória v zmysle abstraktnej, filozofickej, pivnej alebo akejkoľvek podobnej "teórie" je nanič (na to naráža aj Dalcor). RPG teória je však aplikovaná a praktická teória. Nie je to "čo sa babe prisnilo", sú to zákonitosti odpozorované zo stoviek sessionov v desiatkach systémov desiatkami ľudí. Skvalitnenie hry nastáva však len vtedy, ak RPG termíny vieme "operacionalizovať", ak vieme k teoretickým pojmom jednoznačne priradiť konkrétne herné fenomény, ak sa termíny "zažijú" a prepoja na praktickú hernú skúsenosť. A to je dlhý proces, ja to robím už štvrtý rok. U mňa to bolo asi takto:

1. schopnosť pomocou RPG teórie pomenovať dysfunkcie v hraní klasických systémov ako DnD a WW, spojené s fázou entuziazmu, "kontrapostoja" a mesiášskeho komplexu (ktorá sa dá označiť za elitárstvo),
2. intenzívne hranie indie-RPGs a všelijaké RPG experimenty (one-shoty, rozbitie časovej lineárnosti rozprávania, striedanie systémov a pod.), na ktorých sa človek naučí odlišné štýly a postupy hrania, spojené so "zažívaním" teoretických termínov a získavaním nových praktických zručností (v tejto fáze som sa napriek desiatim rokom hrania a mástrovania cítil ako úplný začiatočník, to človeka vylieči z "elitárstva"),
3. prenos týchto praktických konceptov späť do mainstreamových hier (moja súčasná narativistická kampaň v Dark Ages: Inquisitor), a
4. uplatňovanie týchto poznatkov v hernom dizajne (úprava spomenutého WW systému, WFRP, rady Zsolkovi ohľadne Čaro Deja, plánovanie autorstva novej RPG).

Existuje aj dosť rošírený názor, že bez druhého kroku sa nedá urobiť návrat k tretiemu. Že ak stále hráme DnD bez ohľadu na to, aké zmeny zavedieme, nezačneme ho z ničoho nič hrať inak - máme už zaužívané spôsoby toho, ako sa DnD hrá. Možno treba čistý rez - začať na novom poli s novým systémom. Mne sa to osvedčilo. Neustále zažívame kvalitnejšie a kvalitnejšie sedenia aj po "návrate" späť. Samozrejme niektoré pokusy nevyšli, ale nedá sa učiť bez chýb. Človek, ktorý chce na zlepšenie svojich herných zážitkov využiť RPG teóriu však podľa mňa zažije tieto bolestivé kroky:

- Strata "hráčskej príslušnosti" k nejakému systému. Verte alebo nie, pre mnohých z nás DnD, VtM alebo iný systém predstavuje veľkú časť našej identity ako hráča. Zamietnutie takéhoto systému bolí. Bolí aj zmena "srdcového" vnímania RPG systémov, mechaník a settingov na inštrumentálne vnímanie - už nie je dôležité, či hráme DnD alebo Dragonlance, dôležitý je zážitok z hry, zábava. Aby sme ju dosiahli, možno musíme systém a prostredie "rozbiť" na komponenty, zbaviť ich sentimentálneho čara a poskladať z toho novú štruktúru - štruktúru, ktorá možno nebude príťažlivé sama osebe ale umožní funkčné a napĺňajúce hranie. Cieľom nie je mať nádhernú príručku s kúl obrázkami, kúl poviedkami a kúl shopnosťami - cieľom je mať kúl hranie. A už nie sme fanúšikovia DnD, VtM alebo Dragonlance, už nemáme svoje nálepky, kluby a identity. Naraz sme na úplne inom a väčšom poli, začíname odznova. Už nemáme pohodlné a bezpečné hranice nášho systému a prostredia, už nemáme príjemne izolujúcu sterotypnosť vzťahov v našej hernej skupine - teraz nevieme, kam ideme.

- Strata ideálov. Presnejšie strata viery v dokonalý systém. Ide ruka v ruke s inštrumentálnym vnímaním - vezmem taký systém, ktorý čo najlepšie podporuje moje herné priority, prípadne ho pretvorím, čosi pridám, čosi vyhodím. Toto je síce intuitívny prístup mnohých GM, ale väčšinou im zostáva ideál, že systém, s ktorým toto robia, je ten najlepší, najuniverzálnejší a najvhodnejší na všetko a pre všetkých.

- Strata spoluhráčov a možno aj priateľov. Väčšinou sú dlhoročné herné skupiny aj vytvorené z dlhoročných priateľov. Každý z nich môže mať odlišné priority pre hru a podstatná časť sociálnej interakcie medzi hráčmi je poznamenaná snahou obchádzať citlivé miesta a nájsť aspoň nejaký funkčný modus operandi. Nevadí, že sa pri hre hádame alebo nebavíme, raz za X sessionov je predsa úžasný moment, za ktorý to stojí! RPG teória umožní veci pomenovať a u mňa viedla k premenám hernej skupiny až do súčasnej podoby. Niektoré rozchody boli príliš osobné a bolestivé, ale aj tak ich vnímam ako nevyhnutné. Nikdy by sme nedosiahli takú kvalitu hry, ak by v skupine zostal "hocikto". Bolestivé je tiež priznať si, že schopnosť byť hráčom je naozaj schopnosť, nejaký súbor zručností a znalostí, a aj napriek talentu nie každý hráč je dobrý hráč. Bez ohľadu na to, či je náš priateľ alebo nie sa môže stať, že zistíte, že v hre to už s vami lepšie byť nemôže. Na nejaký štýl hry potrebujete aj nejaké špecifické danosti a schopnosti a keď ich niekto nemá a nevie sa ich naučiť tak čo?

- Strata istoty a intimity. Hranie RPG je ako (kolektívna) masturbácia. Každý z nás to robí. Niektorí sa za to hanbia alebo to ospravedlňujú pred rodičmi či okolím. Hranie je ritualizovaná činnosť niekoľkých ľudí, najčastejšie dospelých mužov, ktorí sa na niekoľko hodín spoločne zatvoria a fantazírujú. Nie sú potom ochotní alebo schopní opisovať detaily toho, AKO to robia. Ich interakcia je poznamenaná súborom bezpečných hraníc, tabu a návykov. Priznať si však, že napriek tomu, že niečo robíme v nezmenenej podobe X rokov, sa to dá robiť aj inak, že z istého uhla pohľadu vôbec nie sme pokročilí hráči, že nie sme elita - to bolí. Obvykle sa držíme našich bezpečných, medziľudským kontaktom odovzdávaných herných tradícií, v ktorých má každý svoje miesto, podľa ktorých začiatočník prechádza mančkinizmom a hekenslešom kým môže rituálne postúpiť medzi nás, skúsených, pokročilých a samostatne roleplayujúcich hráčov, podľa ktorých má GM vždy pravdu, podľa ktorých in-character herectvo je najvyššou métou, l'art de jeu de role. Tak toto stratíte lebo pochopíte, že zažitá gejming subkultúra s jej mainstreamovými systémami, hodnotami a rituálmi vlastne nechce nováčikov. A ak, tak len preto, aby tí starší mohli ukázať, akí sú skúsení a pokročilí a "mladí" nechopní a stratení, ktorí potrebujú zaučenie do tajných vedomostí. Nedajbože by mal nejaký nováčik dostať už na začiatku rady a možnosť, ako to robiť dobre! Veď on by si nemusel odšľapať tú trnitú cestu, ktorú sme absolvovali my! Nemôže byť z vojaka hneď kapitán!

Záver? Nemám záver. RPG teória je pre ľudí, ktorí sú v okamihu nespokojnosti, rozhodovania, lebo inak sú riziká a náklady príliš vysoké, aby sa do toho niekto púšťal. S RPG teóriou je to ako s paradoxom informácie Kennetha Arrowa: Kým ju neviete, nepoznáte jej hodnotu. RPG by primárne mala byť pre dizajnérov. Pomaly síce preniká aj do mainstreamovejších hier (napr. Paranoia XP), ale väčšinou je prakticky uplatňovaná len v tvorbe indie-RPGs. To znamená, že buď prejdete na indie-RPGs a teóriu nepotrebujete, alebo ak chcete hrať naďalej vaše hry a zároveň ich po procesnej stránke zdokonaliť, tak minimálne GM sa ju snaží naučiť. Je to práca na niekoľko rokov, ktorá asi bude vyžadovať experimenty, zmeny v hernej skupine, dlhšie hrania, kratšie hrania, nové systémy, nové mechaniky, kopu pokusov a omylov. A nič už nebude také ako predtým. Jja som s mojou hernou skupinou našiel v RPG-čkách moju heart's true love - našli sme cesty, ako so súčasnými hráčmi vytvoriť nezabudnuteľné dramatické zážitky, krehké chvíle, pri ktorých s rozochvením zadržiavam slzy, cesty, ako zažívať skutočný ľudský strach, smútok, hnev a lásku, cesty, ako sa stať lepším človekom. Nie je to o hraní alebo o predstieraní pocitov postavy - je to o skutočných ľuďoch, ktorí sedia pri stole. A pre mňa (a dúfam, že nielen pre mňa) je to najlepšia zábava, akú som kedy v RPG zažíval.

M

Super clanok. Nechces ist na hlavnu stranku?



Budem rypat. [Berie si Ryl vyryvania]
Ja neviem, ale stale sa neviem zbavit dojmu, ze sposoby prezentacie RPG teorie nie velmi mainstreamove. Mozno som malo hladal...


Som novacik. Kde su tie rady? Kde su tie moznosti?

Ona asdi jakákoliv teorie bude těžko mainstreamová, ale RPG obecně naštěstí mainstreamové není. Řekl bych lae, že i v RPG jsou dva druhy hráčů, podle přístupu k RPG (z mých zkušeností). Ti co RPG hrají čistě pro zábavu (podobně jako počítačové hry, literatura, film, jiné společenské hry, atd..) a ty teorie a alternativní cesty nezajímá (podobně, jako by je nezajímala teorie literatury, filmu, teorie her,atd..) a ti, pro které je RPG něco víc, aktivně se o něj zajímají a chtějí se v tomto směru rozvíjet. Myslím si že RPG teorie je vhodná zejména pro tu druhou čáast. A toh hlavně kvůli tomu, že má motivaci se s RPG teorií poprat (i když se v ní možná někteří budou zpočátku topit, nebo těžko orientovat), ta touha po nových informacích, je bude hnát pořád dál.

2 Alef0: Otázka je, jaké konkrétní odpovědi (nebo i dost často otázky ,aniž bys o tom věděl), hledáš? Několikráte zmiňovaný Edwards a jeho eseje (System Does Matter,G/N/S model a jeho postupné rozpracování a rozvíjení, ale i jeho rady pro začínající RPG designery), jsou rozhodně velmi zajímavé a inspirující, co se postoje k systémům, stylu hry, a volby přístupu a systémů týče.

Rozhodol som sa to dať do článkov na českom RPG fóre, pôvodne to mal byť len príspevok sem ale potom som sa rozpísal.


Tu som konkrétne myslel, že v RPG príručkách často nie sú rady a mechaniky, ktorý by podporovali nejaký jeden štýl hrania (a tým pádom bola hra uspokojivejšia). Často sa ozývajú kritické hlasy proti roleplayovaniu za odmenu (pričom keď Dalcor dá za odroleplayovanie postave bonus na hod na diplomaciu, tak to nie je to isté?), pričom väčšina ľudí, ktorí takto kritizovali ani jeden seriózne narativistivký systém nevidela, nieto ešte hrala. Koniec koncov pre mainstreamové RPG vydavateľstvá (White Wolf, WotC) by to bol zlý ťah, pretože funguje to takto:

Nikto ti na zadnej strane príručky alebo niekde inde nenapíše, čo presne systém robí, aký štýl hry podporuje a pre koho sa hodí. Zdanlivo pre hocikoho, koho priťahuje daná kúl téma, čiže príručku si kúpi každý.
Po druhé, ak máš nejaký problém, ktorý plynie práve z tejto nedokonalosti, možno to vyrieši ďalšia príručka! Možno GM-handbook, možno predpripravené dobrodružstvo.
Po tretie, ak by hráči poznali RPG teóriu, nepotrebujú si kupovať všetky možné dodatky a doplnky s novými kúzlami, povolaniami, schopnosťami a klanmi, lebo pochopia, že to ich hru nezmení procesne (ak majú nejaký problém). Alebo pochopia, že s touto hrou nenaplnia vlastné herné preferencie a vykašľú sa na ňu.
Po štvrté, väčšina mainstreamových dizajnérov podlieha rovnakým stereotypom ako väčšina mainstreamových hráčov: každý ti povie, že nezáleží na systéme, ale na ľuďoch okolo stola. (Prečo potom ten systém stále dolaďujú, updejtujú a dopĺňajú? Prečo potom vôbec ten ich systém existuje a neurobia d20 licenciu alebo čo?)
A našiel by si aj ďalšie dôvody.

Existujú aj výnimky našťastie - Paranoia XP a niekoľko ďalších väčších hier, ktorých autori to intuitívne aspoň trocha chápali.


Odpoveď je v podstate vyššie - príručky neobsahujú techniky hrania a jasné uvedomenie si, že nejaká mechanika bude podporovať nejaký štýl hry alebo bude mať nejaký konkrétny účinok na hráča. RPG-čka sa do veľkej miery šíria osobnou iniciáciou a pri tom zostáva zachovaná tá hierarchia, ktorú kritizujem. Za "dobrého hráča" sa potom považuje ten, kto prekonal strastiplnú cestu mančkinizmu a teraz roleplayuje aj "napriek" systému (a za roleplayovanie sa považuje schopnosť znevýhodniť vlastnú postavu). Okrem toho som silne proti používaniu slova roleplaying na označenie in-character herectva, lebo to naznačuje, že čokoľvek iné hráč pri hraní robí, to vlastne nie je správne (to je to elitárstvo, o ktorom hovorím) - boj, opisovanie prostredia atď. Existuje akoby len jedna cesta, ako je správne hrať RPG-čka bez ohľadu na to, či sa to nováčikom páči alebo nie - a buď prijmú naše pravidlá alebo nech idú preč. A to zahŕňa učenie sa zložitým mechanikám a učenie sa autoritatívnym spoločenským pravidlám ako "GM má vždy pravdu". Aj preto som povedal, že je mainstreamová RPG komunita nepriateľská voči nováčikom, lebo odmieta im vyjsť v ústrety a brať do úvahy ich preferencie a potreby.

(Tak ako v pedagogike alebo v lekárstve je napríklad aktuálne hovoriť o zmene autoritatívnej funkcie učiteľa alebo lekára. Teda učiteľ už nie je ten, kto žiakom prináša hotové vedomosti a je najvyššou autoritou, ktorá určuje, či žiak vie alebo nevie, ale stáva sa katalyzátorom procesu, v ktorom sa žiak sám učí, v ktorom "zažíva" poznatky a buduje zručnosti, učiteľ je jeho partnerom, dáva mu podnety a spolupracuje s rodičmi atď. Lekár už nie je odborník, ktorému sa pacient vydáva na milosť a nemilosť, už to nie je lekár, ktorý pacienta lieči, ale pacientov organizmus sa lieči sám za pomoci lekára. Podobne GM už nie je ten, kto rozhoduje o osudoch postáv a o tom, čo hráč smie alebo nie a má finálnu zodpovednosť za kvalitu hry, GM sprostredkuje hráčom podnety, na základe ktorých sa oni bavia, partnerským vzťahom sa podieľa na hre, nie je však pánom alebo "vlastníkom" hry a hráči sú rovnako zodpovední za výsledný "produkt" ako on. Tzv. "ownership" sa prostredníctvom partnerstva presúva na recipienta, posilňuje sa tým demokratickosť a individuálna zodpovednosť, adresuje sa právo na prístup k informáciám a princíp "zdola nahor".)

Tie informácie nájdeš buď relatívne akademickou formou podané v esejách a článkoch o RPG teórii, ale najprístupnejšou formou sú podané v indie-RPGčkach (najmä Mountain Witch, Sorcerer, The Shadow of Yesterday, Dust Devils). Ak upustíme od názoru, že existuje jediný správny spôsob hrania RPG-čiek, tak možno prídeme na to, že existujú aj intutívnejšie a prirodzenejšie spôsoby hrania, než ako to robíme teraz. A tieto spôsoby by boli omnoho prístupnejšie pre nováčika - možno iného nováčika, lebo budú vyžadovať iný typ zručností a iný typ uspokojenia ale možno naraz zistíme, že RPG-čka nie sú niečím, o čo má záujem jeden človek z 1000, ale možno jeden človek zo 100 - len tí predchádzajúci deviati sa do RPG-čiek nedostali kvôli všetkým tým vymenovaným bariéram a ďalším faktorom. A možno bude mnoho nováčikov, ktorí to v tom svojom spôsobe budú robiť veľmi dobre, lepšie ako mnohí veteráni s návykmi na iný štýl hry.

M

RPG mám v hodnotách do života na prvom mieste (samozrejme po maličkostiach, ktorými sú zaobstarať si jesť, dostatok kyslíka na dýchanie, H2O a suché prostredie), ale teórie ma nelákajú, podľa mňa je napredovanie v RPG v tom, že skúšam každý systém, ktorý sa mi dostane do rúk a z každého sa snažím odniesť to najlepšie, ale svoje poznatky ktoré by aj mohli pomôcť družine si väčšinou (toť všetky okrem tých narativistických) nechávam pre seba, lebo družiníci sa s tým "kakať" nechcú. Samozrejme, pre mňa by bol najlepší systém skoro úplne voľný a skoro úplne narativisticky založený systém, kde nie sú žiadne čísla, len čistý opis postavy, fyzický, psychický, jej schopností atď. a všetko by to bežalo len na báze storytellingu bez prerušovania... lenže je v tom háčik, že hráči sa nemajú čím porovnávať (čo väčšina chce) a aj DM (PJ, GM, ST or whatever..) má úlohu oveľa tažšiu než v iných systémoch, keďže všetky akcie nemajú reálny číselný a štatistický podklad (okrem popisu postavy).

No samozřejmě to byl jen můj názor, nepokládejte ho za žádne pravidlo, mluvil jsem z vlastních zkušeností. A i kdyby to pravidlo bylo, tak každé pravidlo má své výjimky. Každopádně i v systémech se dá nalézt spousta zajímavých myšlenek. Ale neodpustím si jedo rejpnutí, s pomocí RPG teorie, přesně víš co a jak hledat, jak to vyhodnocovat, atd... Takže to taky pomůže, nebo alespoň ulehčí práci.
A ještě jedna věc. Nevím jestli jsi Aerisi četl nějakou teorii, ale pokud ne, tak nemůžeš nikdy vědět, jestli by t to nějak nepomohlo. Abych parafrázovol jednoho nejmenovaného fylozofa, vím že nic nevím (nebo-li, čím vác se o RPG teorie zajímám, tím víc si uvědomuji, jak málo jsem toho věděl, i když jsem si myslel, že jsem ten "zkušený hráč" a čím více se o ně zajímám, tím více vidím, jak rozsáhlá problematika to je a kolik toho ještě zůstává nezodpovězeno). Ale nechci nikoho od teorie nutit, je to rozhodnutí každého. Někoho to prostě nebere. Já to respektuji. Ale neodpusím si ještě jeden příklad. Kdyby se více lidí zajímalo o RPG teorii a to i mezi tvůrci herních systémů, byla by ta úroveň daleko větší a to i u nás. Kdysi jsem se do toho taky pouštěl a teď se tomu musím smát, když vím, jak málo jsem o tom věděl (a to jsem si tehdy myslel, jak otmu rozumím , přeci jen po 10 letech  :roll:  ). Zajímalo by mě, kolik českých a slovenských RPG vzniklo se znalostí alespoň těch základních věcí z oblasti RPG teorie.

Ještě k tomu co psal Bifi, s tím, že to může nováčkum ulehčit trnitou cestu. Zajímalo by mě, jestli to tak opravdu je, nebo jetli se k tomu musí hráč dopracovat. Zajímalo by mě, jetli když by na mě Bifi vybalil teorii dejme tomu v době, před 6 lety, jestli by mě tak uchvátila, jako nyný. Nemyslím to jen z pohledu hráčské vyspělosti a náročnosti a le i z věkové (přeci jen, 15 letý hráč má od hry asi jiné očekávání než 21 letý).

Navíc, RPG teorie také pomůže hráči nalézt jiné pohledy  na hru, než jen ty, které nazbíral léty zkušeností a proto je pokládá za správné. Existuje plno mýtů mezi zkušenými hráči, kteří je považují takřka za zákon, jako např.: na systému vůbec nezáleží, metagaming je zlo, DM má vždy pravdu, atd... plno věcí je přitom s prominutím blbost, nebo přinejmenším otázka pohledu a diskuze.
Myslím že Mýty v RPG by bylo docela zajímavé téma. Ale teď nemám čas se nad tím hlouběhi zamýšlet, takže to nechám na zítra.

Myslel som to tak, že aplikované poznatky z RPG teórie sú podávané nováčikom ako rady v RPG-čkach, priamo ako časti "AKO HRAŤ". Tak aby sa nováčikovia nemuseli učiť iba osobným kontaktom a preberať všelijaké návyky, ale aby im hra povedala: takto ma používajte a môžte čakať toto.

Napríklad v systéme podporujúcom narativizmus by človek našiel v radách pre GM:
"Dobrodružstvo sa tvorí tak, že si vezmeš motivácie jednotlivých postáv a tie sa snažíš prepojiť a vytvoriť tak pre postavy zápletku, ktorá ich vtiahne do deja. Motivácie postáv sú úžasná vec, lebo nimi hráč vyjadruje, o čom chce, aby hra bola. Takže ak má napríklad jedna postava motiváciu 'otvoriť si krčmu' a druhá 'dosiahnuť, aby ma otec uznal za hodného syna', tak potom..."
"Strihanie scén prebieha takto: ..."
"Na zvýšenie intenzity emocionálneho konfliktu môžeš urobiť toto: ..."
"Veď hráča k tomu, aby pre ostatných opísal aj ciele a emócie svojej postavy. Malo by to vyzerať takto: ..."
"Konflikt medzi postavami môže byť ústredným motívom príbehu. Pamätaj si, nie je to konflikt medzi hráčmi, práve naopak - najlepšie konflikty medzi postavami sú také, pri ktorých ich hráči spolupracujú! Robí sa to takto: ..."
"Nikdy nezbavuj hráča kontroly nad postavou! Nikdy mu nehovor, čo jeho postava cíti alebo robí - jej pocity a konanie sú plne pod jeho kontrolou, on je majiteľom postavy. Ty mu máš poskytovať vonkajšie podnety - čiže robí sa to takto: ..."

Lenže to sú veci, čo v žiadnej mainstreamovej hre nenájdeš. Povedzme, že ešte v niektorých WW príručkách a v Ravenloft DM Guide nájdeš nejaké rady o tvorbe atmosféry, ale tie obvykle fungujú len na úplných nováčikov v hre! Ako dlho sa hráč bude chvieť strachom, keď GM bude hádzať mysteriózne hody za svojim screenom, ako dlho bude predstierať, že sa zľakol aj on ak jeho postava neuspeje na fear check?


J-Yeti: "Bifi: ty mas Mountain Witch v pdf? to by som si celkom rad precital..."
Mám, poctivo kúpený, a trpím morálnou dilemou ak by som ho niekomu mal sprostredkovať. Ak môžeš, tak si ho kúp, naozaj si to ten chalan, čo to napísal, zaslúži (toto naozaj nie je branch Hasbro alebo nejaký iný korporatívny moloch). Celý text je úplne excelentný, bez neho by sme neurobili tak jednoducho z Dark Ages: Inquisitor narativistickú hru. Dosť mi otvoril oči.

M

na margo teorie RPG bude mozno niekoho zaujimat kniha RPG Design Patterns

Z predosleho Bifiho prispevku som nadobudol pocit, ze iste existuju rady v zmienenom duchu, ktore nie su limitovane na konkretny dany system. Preto uz urcite existuju nejake samostatne clanky obsahujuce taketo rady.

Mas nejake odkazy?

* Mountain Witch je odsunuty na Dvor. *

Hm, ani nie. Neviem o tom, ze by niekde bola takymto sposobom zhrnuta RPG teoria. Skus ale clanky a diskusie na RPG Forge (http://www.indie-rpgs.com/forum/) alebo texty indie-RPGs.

Ten RPG design patterns vyzera dobre.

M

Jop, RPG Design Patterns vyzerá FAKT dobre...

Chlapci si s tým dali námahu a zmapovali asi 30 populárnych RPG systémov z hľadiska čiastkových "vzorov", z ktorých sa mechanika systému skladá (napríklad Vlastnosti, Schopnosti, Hod kockou, Mierka, Trieda, Pán Hry, Vlohy, Životy, Odmeny a pod.). Tieto vzory sú detailne rozobrané - čo znamenajú, na čo sa používajú, príklady ich použitia a príklady RPG systémov, v ktorých sú použité.

V druhej časti knihy sú rozobraté spomínané skúmané systémy a čo je najväčšia bomba (podľa mňa  :wink: ) sú grafické znázornenia systémov boja a rozhodovania pri každom RPG systéme... Tak máte aj vizuálnu predstavu o tom, ako daný systém funguje.

Začal som knihu čítať, zatiaľ sa prekúsavam definíciami jednotlivých "vzorov" a môžem povedať, že je to zaujímavé čítanie a aj celkom rýchle... Čo sa o niektorých teoretických knihách povedať teda nedá...

Rozoberané systémy:

Ars Magica (Fourth Edition)
Call of Cthulhu (Sixth Edition)
Capes
Code of Unaris
Dogs in the Vineyard
Donjon
Dungeons & Dragons v.3.5
Elfs
Fudge
Great Ork Gods (in Beta)
GURPS (Third Edition, Revised)
HARP (High Adventure Role Playing)
HeroQuest
Hero System 5th Edition
InSpectres
My Life with Master
Nicotine Girls
Nobilis
Paranoia xp
The Pool
Puppetland
The Riddle of Steel
RIFTS
Rolemaster Fantasy Role Playing (Second Edition)
Shadowrun (Second Edition)
Sorcerer
TORG
Universalis
Warhammer Fantasy Role Play
The World of Darkness


J.

Takže Bifi este RPG Design Patterns nemá preštudované, naučené a prepísané do slovenčiny ?!?!?!?!?!?!!???!?!?!?!?!?!?!?!?!?!  :shock:

Bod dole bod dole.....  :ikonka30:  :roll:  :ikonka27:  :ikonka26:  :ikonka45:



J.

mne sa tiez knizka pozdava, len si to musim niekde vytlacit