ľahký, nenáročný zvrat a neplánovaná akcia môže veľmi prospieť, ak sa vie zakomponovať do línie príbehu a oživiť ju.
jeden príklad z môjho vedenia hry:
hrali sme klasické DrD, na Zemi, v čase pádu Rímskej ríše na jej hraniciach na Dunaji v mestečku Gerulata (heh, chytá sa niekto?)
chalani ktorí hrali (vo veku 15-17 rokov) hneď od začiatku robili "vylomeniny" v štýle klasického sebeckého hrdinstva:
dostali sa do mestečka a po prvej opici v krčme pri bráne (kde sa ich postavy spoznali) a povinnom vykydaní hnoja (nejako si tú útratu odrobiť museli - a bol kopec srandy...) sa vybrali do mesta.
hráč -"idem po ulici, otvorím si bránku od dvora toho pekného upraveného domu"
PJ -"a čo tam chceš?"
hráč - "len tak, pozrieť či tam nie je niečo cenné..."
samozrejme, cennosti v dobre vyzerajúcom dome strážil vyhadzovač, bezkrká ploskonosá papuľa ktorá so zlodejom vyzametala dlažbu ulice.
a tak sa zlodej dostal k tomu, že potrebuje okamžíté liečenie u miestneho felčiara. tož, s prerazenými väzmi si toho veľa nezapíska.
tu nastal zvrat v prábehu, kde som ako felčiara použil zlé NPC - "chudákovi" zlodejovi naimplantoval ovládací kameň, čím ho zachránil od smrti, ale urobil z neho síce živého, ale čiastočne ovládaného ehm, humanoida.
...z tohoto felčiara sa časom vykľula Hlavná Záporná Postava (menom Gorazd), ktorá postavy rozhodila s ich zamestnávateľmi, pokazila im riešenie hlavnej úlohy a nakoniec ich najala k tomu aby skompromitovali svojich zamestnávateľov.
čo z tohoto vyplynulo? jednoduchým malým neplánovaným zásahom som
- vymyslel magické predmety a ich systém, ktoré mi napadli v jednom momente - ovládacie kamene.
zobral som ich ako magicky upravené implantáty, kjtoré sa zasadzujú do hornej časti miechy, sú síce viditeľné, ale po čase preberajú vlastnosti pokožky.
kamene sú viazané na jedno konkrétne ohnisko - najčastejšie kryštáľovú guľu - pomocou ktorého skúsený magik vie používať zrak, sluch, a hmat ovládaného, a pri vynaložení istého úsilia aj na čas prevziať kontrolu nad jeho svalmi a motorikou.
- oživil som hru a postavil postavám do cesty živého protivníka s osobnosťou. boja sa ho, ale má ich v hrsti - zatiaľ. a už mu viac razy dobre poslúžili.
- a hlavne -> zapojil som postavy do deja:
hráč zlodeja stále volí či má zradiť družinu a slúžiť pánovi ktorý ho cez kameň čiastočne ovláda, alebo sa proti nemu vzbúriť.
(a tu treba povedať že hráči sa tu naučili nepoužívať meta-info pre svoje postavy :twisted: )
_________________ Adults with imaginary friends are stupid.
|