HuSä

Ja rozhodne netvrdím, že alternatívne hry sú pre každého, ale tvrdím tiež, že klasické hry momentálne nie sú pre mňa, takže to funguje oboma smermi. Čiže nefrflem, že nejaká hra je klasická a tým pádom je zlá, ale na druhej strane ju nehrám.

K venus pomohlo podľa mňa to, že Wushu generuje filmové hranie, a to je bližšie nováčikovi, ktorý o RPG nemá ani poňatia.

Ja ani rozhodne netvrdím, že klasické hry sú pre každého.  :D  Ale Wushu určite je pre každého, to by bavilo ešte aj moju babku, keby dobre počula.  :lol:

Aby som jasnejšie vysvetlil, čo som napísal o dva posty vyššie. V praxi je ohromný rozdiel, či hra podporuje filmové rozprávanie alebo nie, či jednu výmenu v šerme vyrieši procedúrou trvajúcou päť minút alebo desať sekúnd, či má na denníku tri príbehotvorné elementy alebo zoznam 40 skillov, alebo či necháva širšie následky činnosti postáv na ľubovôli GMa alebo nie. Ale náš príjemný pocit z hry je na tomto závislý len vtedy, ak to naozaj riešime a máme isté očakávania vytvorené povedzme aj už len znalosťou toho, že niečo iné existuje.


Alnagovmu postoju sa na druhej strane netreba čudovať, je to psychológ. Moja odpoveď na otázku, či do "netradičných" vôd človek má ísť, je "určite áno, aj za cenu medziľudských problémov, rozbitých družín a stratených kamarátstiev". Ono koniec koncov keď sa porozpadávajú družiny, tak sa to zase premieša a všetci sa budú mať lepšie. Spoločenské optimum.

Blbosť, pre mňa Wushu určite nie je, pretože nemám rád ak musím všetko iba opisovať, som radšej, ked môžem sucho povedať svoje "Full attack na orka predomnou" keď nemám náladu všetko dramatizovať a okecávať. Nie každý RPG hráč je rečník a rozprávač (teraz nemám na mysli vo význame GM, ST, DM or whatever) ako delo.

poznámka bokom: nevyšlo to Roanoke Wendigo Wushu spred 2 týždňov "tak dobre" lebo tam bolo zúčastnených 5,5 DM-a?

tak s tebou by som hrat RPG nechcel  :lol:

Quicci: podla mna to len pomohlo, nebol to rozhodujuci faktor.

Aeris: Ty asi nepoznáš moju babku.  :cry:

Souhlasím s Aerisem, původně jsem si (naivně) myslel, že je to jen otázka přístupu, až hráči by si všichni s tím okecávacím přístupem (odtud i nějaké mechaniky v OF) mohli sednout, ale není to tak.

Wushu vyžaduje velké zapojení (a způsobuje rychlé vyčerpání) a tohle spoustě lidí nesedne. Mně třeba z hráčské pozice docela bavilo (protože jsem docela ukecaný a tak), ale GMa ve Wushu bych teda dělat nechtěl.

A Bifiho  teze o tom, že když se družiny rozpadnou, tak se jen promísí a všichni se budou mít líp je IMO taky dost pochybná. To možná platí pro nějaké hardcore-geek-playery, kteří staví RPGčko nad ty vztahy, ale pro lidi, co se scházejí na RPGčko jako se někdo schází na partičku karet - prostě vidět se a poklábosit - je samozřejmě rozbití družiny mnohem dramatičtější. Takže bych řekl, ne díky.  :P

Narazil by som na dve veci, ktore odzneli vyssie: jednak Bifim spominana kliatba inovatorov. Zrejme take nieco sa skoro stalo v bratislavskej sekcii (ak som to spravne zinterpretoval). Nie je ale ironiou, ze v extreme moze situacia medzi klasikmi a inovatormi dospiet do stavu, ked nebudu hrat ani klasici a ani inovatori? Klasici kvoli ich nemoznosti / neschopnosti / nechuti experimentovat a nechat sa vtlacit do niecoho noveho a inovatori kvoli neschopnosti / nechuti hrat po starom? Tato situacia hlavne vyplynie z nedostatku hracov na blizkom okoli.


Ano, o tom sme sa tiez bavili cez ICQ: paradoxne existuju hraci, ktori v takom D&D typicky sedia, nepovedia nic, ich vrcholnym prejavom je "rubem ho po hlave" a napriek tomuto tichemu pristupu po sessione povedia, ze sa kralovsky bavili. Voci tomuto sa prirodzene neda protestovat ani nemozno povedat, ze hrac je nesikovny, hlupy, ci inak menejcenny, ale potom nastava presne situacia, ze inemu hracovi takyto nespolupracujuci hrac nevyhovuje, resp. Sef hry nebude v stave neustale kopat do hraca, aby zo seba vydal nieco viac.

Dalsou vecou, co vidim ako problem je zavalenie hracmi novymi pojmami. Mne sa tiez stalo, ze ma zavalili pojmy a dojmy a pravidla a poziadavky hracov a nakoniec som uz ani sam nevedel, co chcem, ci nieco chcem a kde som. Podla mna hracov treba oboznamovat bud velmi opatrne alebo tak, ze sa hodia do vody a nech plavaju. Prilis vela priprav a reci vopred ma skor negativny efekt (opak som zazil jednak na Roanoke Wushu a jednak na kosickom sedeni). Ako zvykne vraviet kolega Tomas, niekedy je lepsie, ked sa ludia "zobudia na to, ze robia fortune in the middle").

Podla mna nejde o to ze by hrac nechcel spolupracovat. Ale niektori ludia su holt menej retoricky vybaveni nez ini a nech sa snazia ako chcu tak nejake rozsiahlejsie rozpravanie zo seba proste nedostanu.. A pre takeho hraca moze byt narativne rpg podla mna dost velkym utrpenim.

Áno, môžu. S dodatkom, že to platí pre nie všetky "naratívne" (keďže nie všetky sú zamerané na estetiku opisu, okamžitú kreativitu a kvalitnú improvizáciu alebo nútia rozprávať - aj keď teda neviem, o ktorých sa bavíme), ale ani pre nie všetky "klasické" - ak po takých hráčoch Storyteller vo Vampire: the Masquerade bude chcieť, aby odroleplayovali niekoľkohodinové politické zasadnutie upírov, tiež budú hodne mimo.

Ano, to je pravda a tiez mam s tym niekedy problem. Casto sa vsak stava, ze clovek bedaka a protestuje este predtym nez nieco vyskusa. (Keby mne niekto opisoval, ze mam hrat Mexican Standoff, tak zutekam, a pritom to je super hra :-))

Najlepsie je, ked to hrac skusi a povie, ze mu to nevyhovuje. (To je nieco podobne, ako mam ja momentalne s Game of Thrones - mozem sa snazit ako chcem, ale strategiu nevyprodukujem a casom zistujem, ze sa ani nebavim).

Co se tyce te narocnosti. Chapu ze nekomu to muze byt neprijemne, ale ja treba to beru jako vyzvu. Jeden z duvodu proc hraji RPG je se v podobnych vecech zlepsovat. Pokud clovek neni prirozene nadany, neni to samozrejme udrzitelne dlouhodobe, chce to pomalu a postupne. Ale myslim, ze jakekoliv vlozene usili, ktere investujete do sebe, aby jste se v necem zlepsili, se vyplati (ono podleme obecne jakekoliv usili vlozene takrka kamkoliv je IMHO pro cloveka lepsi nez pohodlnost a jednodussi cesta), ale chapu, ze nekdo se chce proste jen bavit. Oni ty preference lezou uplne vsude.

Kazdopadne kdyz se vratim k te narocnosti, kterou treba wushu klade na hrace, ta bezvychodnost ze se tomu nemuzu vyhnout a rici "utocim na toho skreta", muze byt opravdu frustrujici. Na druhou stranu, pokud vim, ze kdyby me system do te kretivity tolik netlacil, tak se tak ji proste tolik nevyvinu, tak si úrave úrptp vetsinou vyberu ten, co me tam bude tlacit. Protoze alepson u me, cim vice se o kreativitu snazim (a cim vice me do ni system tlaci, tim vice se snazim), tim lespi hra byva.

Kazdopadne je to proste neustale se opakujici spor, ktery byl trefne pojmenovan ajko krupkouni vs teoretici  :ikonka01:  

A s tim souvisi jeste jedna vec. To ze nekdo u hry silne preferuje kvalitu herniho obashu neznamena, ze mu nejde o lidi a ze hru stavi nad lidi, jak byva obcas naznacovano. Ja kdyz jdu hrat RPG, tak je ta hra pro me opravdu dulezita, to nepopiram. Nehraju jen kvuli lidem, nebo hlavne kvuli lidem (vetsinou), ale kvuli hre. Kdyby mi slo jen o lidi a ne o tu hru, tak s nimi pujdu do cajovny, budu se s nimi koukat na film a nebo jen tak kecat. Ja se s lidmi nesetkavam jen u hry, vlastne hranim s nimi vetsinou travim tu mensi cast casu. Ale kdyz uz jdeme hrat, tak mi na tom hernim obsahu zalezi (mimo jine proto, ze ho delam pro ostatni hrace). Pokud bych si s nimi nesednul jako s hraci, tak to prece neodnese nase pratelstvi, to mi prijde ve vetsine pripadech absurdni.

Stejne se nemuze vsem pratelum venovat ve vsem. Tak s kazdym delam to, co me s nim bavi delat a co jeho bavi delat se mnou.

Takze tvrzeni, ze pokud se nekdo u hry primarne soustredi na hru, neznamena ze me na spoluhracich nezalezi.

Riesenie je proste: nehrat alebo hrat nieco ine.

Opat by som videl pribliznu analogiu s filmami: pozeranie nejakeho poetickeho filmu, kde clovek marne ocakava dej a ten tam nie a nie sa zjavit, moze byt tiez frustrujuce. Niekedy staci zla nalada, unava po pracovnom tyzdni a uz je aj z dobreho filmu zly zazitok. Co spravi taky divak? Jednoducho sa zdvihne a odide a povie si, ze to nebolo nic prenho (v horsom pripade skritizuje rezisera, za to, aku kravinu natocil). Na druhej strane niekto iny sa v tom poetickom filme moze vyzivat.

Cize ak hrac skonstatuje, ze je to prenho prilis vycerpavajuce, nech je tak - nie je treba obvinovat ideu systemu a nie je treba obvinovat hraca, proste sa nestretli preferencie.

Rovnako nik nevravi, ze wushu / shadows of the yesterday / CistoNoveRPGNadKtorymSlintaCeleRPGForum ma spasit svet a byt vseuniverzalnym liekom, tak ako nik netvrdi, ze film sa musi pacit kazdemu. Hoci niekedy to tak nevyzera.

V kazdom pripade ale treba aspon skusit, aky bude vysledok. Samotna skusenost rozhodne stoji za to. Taktiez to ale moze dopadnut s roznymi trapnymi situaciami, ale to je uz skor na hracoch, ako to prijmu a na konkretnom pachatelovi ( nenapada mi lepsie oznacenie ), ako on zoberie to, ze niekomu pokazil hru. Taktiez je aj ta moznost, ze to urobil nechtiac a je ochotny sa prisposobit, lebo za ten zazitok mu to stoji.

(boli sme OT.)

to mi ale pripomina praktiky cirkvy ktora palila nebezpecne knihy (a ludi) aby sa nahodou nejake ovecky pod ich vplyvom neoddtrhli

ja som za to aby si to kazdy vyskusal a potom sa rozhodol ci mu to vyhovuje alebo nie. informacie by mali byt dostupne kazdemu.