Narazil by som na dve veci, ktore odzneli vyssie: jednak Bifim spominana kliatba inovatorov. Zrejme take nieco sa skoro stalo v bratislavskej sekcii (ak som to spravne zinterpretoval). Nie je ale ironiou, ze v extreme moze situacia medzi klasikmi a inovatormi dospiet do stavu, ked nebudu hrat ani klasici a ani inovatori? Klasici kvoli ich nemoznosti / neschopnosti / nechuti experimentovat a nechat sa vtlacit do niecoho noveho a inovatori kvoli neschopnosti / nechuti hrat po starom? Tato situacia hlavne vyplynie z nedostatku hracov na blizkom okoli.
Citácia:
Nie každý RPG hráč je rečník a rozprávač (teraz nemám na mysli vo význame GM, ST, DM or whatever) ako delo.
Ano, o tom sme sa tiez bavili cez ICQ: paradoxne existuju hraci, ktori v takom D&D typicky sedia, nepovedia nic, ich vrcholnym prejavom je "rubem ho po hlave" a napriek tomuto tichemu pristupu po sessione povedia, ze sa kralovsky bavili. Voci tomuto sa prirodzene neda protestovat ani nemozno povedat, ze hrac je nesikovny, hlupy, ci inak menejcenny, ale potom nastava presne situacia, ze inemu hracovi takyto nespolupracujuci hrac nevyhovuje, resp. Sef hry nebude v stave neustale kopat do hraca, aby zo seba vydal nieco viac.
Dalsou vecou, co vidim ako problem je zavalenie hracmi novymi pojmami. Mne sa tiez stalo, ze ma zavalili pojmy a dojmy a pravidla a poziadavky hracov a nakoniec som uz ani sam nevedel, co chcem, ci nieco chcem a kde som. Podla mna hracov treba oboznamovat bud velmi opatrne alebo tak, ze sa hodia do vody a nech plavaju. Prilis vela priprav a reci vopred ma skor negativny efekt (opak som zazil jednak na Roanoke Wushu a jednak na kosickom sedeni). Ako zvykne vraviet kolega Tomas, niekedy je lepsie, ked sa ludia "zobudia na to, ze robia fortune in the middle").