HuSä

aj jedna hra wushu staci na to aby sa klasicka hracska skupinka DrD/DnD podelila. nemusi to robit dobrotu.

(ale o tom uz Bifi pisal, toto je len poznamka, ehm.)

Aljen: Nepovedal som, ze umelecky zazitok musi byt prave z roleplayu DMa, v klude moze byt aj s kvalitneho popisu sitacie a popisu NPCeciek ( ako si napisal ty).
Inac ty si vo svojom prispevku napisal priamu rec, to znamena ze myslis to iste co ja... Tiez si nenapisal : DM hovorí: " Tá zvlastna postava vam zacala vulgarne nadavat, lebo ste jej zaspinili podlahu."

Ja si myslim, ze je zaujimavejsie, ked DM pouziva priamu rec, ma to jednoducho viac šťavy. Je to ako v knihach - priama rec sa pouziva na ozivenie deja, nemoze byt cela kniha prama rec, ale musi tam byt aspon trochu.

priama rec ano.. myslim ze nikto proti nej neprotestuje... tu ide skor o to ako tu priamu rec prednesies.


btw. offtopic ale trochu to suvisi... co hovorite na to ze niektori hraci nehovoria 'Idem k dverach.' ale 'Gardakan ide k dverach'? teda na opisovanie toho co robi ich postava pouzivaju tretiu a nie prvu osobu...

priama rec:
pravda, zalezi na tom ako sa prednesie: trufam si na napodobnenie NPC generic skretov, slintavcov, trollov, koktavcov, namyslencov...
ale crossgender nie.

tretia osoba:
to je v poriadku, kazdy nech si popisuje ako chce, pokial v dialogu vie stvarnit priamu rec postavy.

mne zase vadi ako si hraci aj mimo hru stotoznuju postavu so sebou. ked skonci herne sedenie tak pocut "ako som tam siel ku dveram..."

ech.. a nie je to takto normalne? alebo by mal hrac po hre hovorit 'ako tam Gardakan siel ku dveram' ?

mne skor vadi ked sa vztahy z hry prenasaju z hry do reality. teda postavy sa pohadaju a potom to pokracuje aj v realite...

toz, ja si prisne oddelujem hraca od postavy.

horsie je ak sa hraci povadia pocas hry a jeden zacne buzerovat ostatnych cez postavu (to sa mi ale v hre s Corvusom nestavalo casto...)