HuSä

Pod backgroundom postavy v tejto diskusii poprosím striktne brať prípravu postavy pred hrou. Aký background dávate svojej postave? Pripravujete ho s ostatnými hráčmi? Je pre vás dôležitý?
_________________

Osobne som kedysi robil dlhé backgroundy, plné rodinných vzťahov, vzťahov k svetu, k NPC, so životnými postojmi, vysvetlením prečo a čo vie postava robiť a podobne. Backgroundy sme robievali osobitne, z čoho potom nastával problém, ako skĺbiť postavy dokopy. Niežeby to nešlo, ale bol s tým vždy problém. Druhá vec, tieto veci sa veľmi pri "questovom" type hry neprejavili.

Moja prvá postava sa vydala do sveta z bezpečia domova, lebo mal postihnutú sestru a chcel zarobiť peniaze na jej vyliečenie. Toto sa snáď nikdy v hre neukázalo.

Druhá postava bola trochu hlúpejšia, a rodina s ňou ľahko manipulovala, bola zbavená ambícii a vyslaná do sveta z duchovných motívov. Nemal som nikdy pocit, že by to malo vplyv na hru.

Tretia postava bola v konflikte s rodinou. U nej sa síce prejavil motív toho, že jeho ženu niekto zabil a pátral po vrahoch, ale motív musel ustúpiť questu, inak by sa družina rozpadla, alebo venovala niečomu, čo bolo v cieli len mojej postavy.

etc.

Podľa mňa je  dôležité robiť postavy spolu. Jednak je dôležité vidieť, či postava zaujíma aj ostatných hráčov, a jednak ich môžete silne previazať. A nemyslím si, že dôležitý je rozpracovaný background, stačia tri podstatne vety, ale nech sa do hry premietnú. Osobne sa ma tiež zmocňuje to, že prípravou backgroundu "hrám pred hraním", a potom si ochudobňujem možnosti v hre. Toto je ale čisto moja osobná preferencia, niekoho pravdepodobne baví aj príprava postavy.

Ešte ukážka mojich Wushu postáv:

Jedna bola v severskom prostredí trollbornom. Snažila sa začleniť do spoločnosti, bola však odvrhovaná z nej. Iba jeho vojnové schopnosti, sila a zúrivosť spôsobovali, že bol osožný pre komunitu. Tento motív odcudzenia sa naplno prejavil v hre tým, že moja postava bola zlákaná čarodejnicou, ktorá mu ponúkala domov a uznanie. Nakoniec sa moja postava úplne zmenila na neľútostné zviera v poslednom boji a zúčtovala so svojou minulosťou tak, že zradila svojich spoludruhov.

Minule som mal postavu v post-apo prostredí, ktorá pochádzala zo zasľúbeného mesta, opradeného mýtami, kde bolo všetkého dostatok. Bol vychovaný ako mních a bol vyvrhnutý do sveta majstrami, lebo izolovaný v kláštore nedokázal už ďalej chápať, čo je to niečo cítiť k niekomu, a strácal to čo ho tvorilo ľudským. Do zničeného sveta sa vydal hľadať svoju príbuznú. Nakoniec v poslednej scéne sa tento "hláškovací majster kung fu" rozhodol obetovať svoj život pre svoju príbuznú, a naučil sa tak hlavnú lekciu.

jak pise lev. ked sa hra na questy tak sa da hrat bez backgroundu s tym ze postava je  skutocne len taka babka pomocou ktorej hrac plni questy.

warheart sme hrali prave questovo a nedokazal som tam zapasovat vase backgroundy, pretoze som pouzival pripravene dobrodruzstva ktore neboli na backgroundy naviazane.

tuto chybu uz v zivote neurobim.  :|  
(hoc prave jedna levova postava mala snad ako jedina quest zamerany na jej background a ostatne pokapali tak rychlo ze aj tak by sa nestihli rozvinut)

inak celkom ma pobavilo ze niekto robil uvodnu session k Primetime Adventures tak ze vsetci spolu urobili pool postav ktore sa zdali vsetkych dobre a zaujimave a az na konci si rozdelili kto bude hrat ktoru (ale to je taky specialny pripad)

Neviem, nikdy som sa nedopracoval k vytvaraniu celostranovych backgroundov. Bud preto, ze nejak nebola motivacia alebo cas alebo na to nebola chut.

Podla mna nema zmysel pisat celostranove pozadia, pokial to nema inspirovat ostatnych hracov mimo skupiny k zapletkam. Ich prvky sa v hre nikdy nepouzili (co sa v takom D&D stava casto) alebo v extremnom pripade postava umrela po kratsom case nez bol cas venovany vyvinu pozadia. Alebo hracov zaujima knazova prastara mama asi tak, ako Juanita Alexandra z poobednajsej telenovely - ako herny fakt je to zaujimave, ale pre hru neuzitocne.

Podla mna si niekedy stacia tri gramaticke vety a zvysok dorabat za jazdy (bud pred hrou alebo este lepsie s ostatnymi hracmi).

Uznavam, ze tvorba pozadi a pribehov budi dojem, ze hrame pribehovo a stylovo a roleplayujeme, ale naozaj neviem, ci to ma aj nejaky iny efekt nez ten, ze mame pozadia pre to, aby sme sa hrdili, ze mame pozadia.

Okrem toho, spatny opis pribehu postavy sa mne zda ovela zabavnejsi, ak viem, ze postava ho naozaj odohrala nez len ten, ktory sa len vymyslel a nepouzil.

backroundy som nerobieval, teraz ich robim a je to podla mna lepsie. Ale je to vec ktora robi dalsie vrasky DMovi.
A suhlasim s alef0om, ten backround je nanic, ked ho DM nezakonponuje, alebo nan nieje cas.

Toto by som chcel vidieť. Mne sa ten nápad veľmi páči.

Inak k mojej postave, keď si spomínam na najsilnejšie momenty z WH:
- práve táto osobná vec. Malo to dobrú atmosféru (išlo o doktora, ktorý kupoval od graverobberov ehm telá). Ale keď sa zdalo, že sa niekam pohneme, zistilo sa, že je to na dlhšie a družinu tlačíl iný quest.
- Mistrall + Rudolf, niečo úplne nepripravené a mimo akéhkoľvek questu
- Rudolfove objavenie ruky jeho milej

Tak nejak všetky tieto momenty mali silu v tom, že sa týkali priamo postáv.

prave naopak! backgroundy by mali byt tak pripravene aby z nich mohol GM cerpat namaty do hry. tym padom su backgroundy pomocka

lev: ano to je asi tak vsetko  :|

V com vidis pozitiva? Teda ake konkretne vylepsenia si postrehol?

lahsie sa hra roleplay, postava ma konkretny charakter. ma ciele. je to vacsia sranda. vlastne tam akoby zacina vznikat nejaky pribeh.

To podla mna zavisi od DMa. Ak sa veci z backgroundov nepouziju tak su takmer uplne zbytocne (mozu pomoct napriklad tomu ze ostatni hraci budu vidiet ciny postavy trochu inak).
Ale ja by som jednoznacne uprednostnil aby questy ktore druzine DM postavi do cesty boli prave site z ich backgroundov. Ved prave vtedy je najvacsia motivacia a zzitie sa s ulohou.
Taktiez si ale myslim ze niektore veci z backgroundu (hlavne pri dlhej kampani) postavy boli zname len DMovi a konkretnmu hracovi. Ostatni sa ich dozvedia az casom nech je aj trochu prekvapenia a mozno aj napatia.

To sme boli my (Peekay, Fingelen, Markus, Dvorax, ja). Tak isto (dokonca ešte lepšie) sme robili (Conlai, Dvorax, Markus, Bajo, ja) pool postáv do Burning Empires: vymysleli sme asi 7 - 8 hlavných postáv, časť sme si rozdelili ako hráči a časť zostala ako hlavné NPCs (proti nám).

Hlavný rozdiel medzi "tradičným" hraním a príbehovým hraním vidím zjednodušene v tom, že pre "tradičné" hranie je dôležité, čo postava robila do okamihu začatia hry a pre príbehové čo bude robiť od okamihu začatia hry.

Ako už bolo povedané, v "tradičnom" hraní je dôraz na uveriteľnosť správania sa hráčov v roli a je potrebné pred hrou vykonštruovať identitu postavy (čoho dôkazom sú všelijaké dotazníky, prelúdiá a checklisty). Nástrojom na zabezpečenie konzistentnosti správania sa postavy sú aj presvedčenia, kódexy správania a vlastnosti ako ľudskosť, ktoré si hráč pre svoju postavu volí pred hrou (v súlade s backgroundom postavy) a má zabezpečiť kontinuitu správania od minulosti postavy až po koniec kampane. GM je "strážcom" chovania postáv a trestá hráčov za vybočenia z role. V "tradičných" hrách je tiež GM autorom viac alebo menej vopred pripraveného príbehu - a príbeh dokáže pripraviť práve preto, lebo je schopný na základe identít postáv predvídať ich chovanie a trestať vybočenie. GM teda prevedie postavy príbehom a prestáva byť dôležité, čo by hráč chcel, aby postava robila po začatí hry.

(Existujú samozrejme odklony - jednak v postupnej zmene charakteru/presvedčenia postavy v hre, ale aj v spôsobe prípravy dobrodružstva, ktoré nemusí byť lineárne, ale buď sa vetví, alebo je budované ako sieť a pod. Uvedený tradičný prístup možno dokonca funguje ešte lepšie, ak dobrodružstvo vychádza z backgroundu postáv, pretože hráči sú viac motivovaní - to ale aj môže znamenať, že sú ťažšie kontrolovateľní, lebo im viac záleží na hernom obsahu, pokiaľ ho v podobe backgroundov sami vymýšľali.)

V príbehovom hraní príbeh začína okamihom hry. Je dobré, ak existuje background v podobe NPC (rodiny, priateľov, milencov, nepriateľov, kontaktov), lokácií a motivácií (len v máloktorej hre ide začať bez toho), ale príbeh a rovnako povaha a charakter postavy sa vytvára až hrou, spôsobom, akým reaguje na situácie. Nenapíšem si pred hrou na denník "som krutý" a GM ma bude trestať, ak nebudem krutý, ale v každej situácii sa môžem slobodne a bez trestu rozhodnúť, ako sa moja postava zachová (ak to vyslovene neničí žánrovú konzistentnosť pre ostatných hráčov). Krutá bude moja postava vtedy, ak sa opakovane bude chovať ako krutá - teda krutou sa stane až po začiatku hry, nie pred ním. Keďže hráči majú takúto voľnosť, príbeh sa nedá vopred ucelene pripravovať, ale vytvára sa namieste. Ak majú hráči mať takúto voľnosť, nemali by ich postavy byť zviazané rozsiahlym backgroundom. V príbehovo orientovanej hre sa background postavy často vytvára až po začiatku hry, prostredníctvom techniky tzv. spätnej motivácie ("moja postava sa k orkovi zachovala preto tak kruto, lebo ju orkovia v minulosti mučili" - pričom tento fakt o postave do tohto herného okamihu nebol známy). To neznamená, že by sa postavy nutne museli chovať nekonzistentne, alebo že príbeh bude nekonzistentný - oboje budú natoľko konzistentné a uveriteľné, nakoľko to hráči požadujú.

Mozno by to chcelo priklad situacie v klasickom hrani a v pribehovom :-)

Ak si niekto napise do dennika traumu z Cyricovych knazov, tak osobne nevidim rozdiel medzi tym, ked si to napise kvetnato na pat stran a tym, ked si to napise v jednej vete (azda len v tom, ze si zlepsuje spisovatelske schopnosti). Taka trauma sa bud nebude brat do uvahy (lebo v podstate nie je dolezita pri plneni questov, vid Levove rodinne vztahy) alebo ju hrac nebude dodrziavat (niekto si zdovodni svoje presvedcenie rozumnym opisom v denniku, ktore ale v hre nebude dodrziavat), alebo sa pouzije ako prekazka (teda ten trest), kde zlomyselny DM bude davat v kazdom tretom stretnuti hordu Cyricovych knazov.

Pripomina mi to prave precitaneho Solomona Kanea, ktory je autorom opisovany a do pribehu zasadeny ako puritan (= background), ale v jeho spravani nic take nie je (= pribeh).

tu myslim nejde o to ci je to popisane kvetnato ci nekvetnato...



toto nie je pouzitie ako 'trest' ale ako podklad pre pribeh. ked hrac vo svojom background napisal ze ma traumu z Cyricovych knazov, tak *ocakava* ze sa to prejavi casto v hre. naco by to inak bolo dobre?

ako trest by to bolo keby postava stretla Cyricovych knazov a hrac by to nehral ze sa boji a GM by mu povedzme strhol expy.

Za seba sa teda nepamatam, zeby som od backgroundu nieco ocakaval (aj moji hraci sa tak netvarili, ale mozno len necitili potrebu o tom hovorit nahlas). Mozno sa treba spytat niekoho z bratislavskych D&D hracov (lebo oni su prave v najlepsom), ze co mienia docielit tymi backgroundami.


Ano, to je jeden z tych prikladov, co som mal na mysli.

tak preco si si ho vobec robil? lebo nenapada ma ziadny iny dovod ako to, ze chces aby hra bola o tom co si v backgrounde zdoraznis...