HuSä

Mal si mec, to je pravda.
Ale neutocil si ako prvy, najskor po tebe chnapli ruky, ked si sa vyklanal a chcel pozriet co to je.


edit.:  nie som si uplne isty, ci si nemal najskor obusok a za mec to vymenil az ked sa to blizilo

Pamatam si verziu blizsiu Cerebrovej, nepopieram ze sa mozem spolu s nim celkom mylit
Okrem ineho odpocitaval metre ako sa k tebe blizi postava v otrhanych satach.
A my ostatni co sme boli naskladani za tvojimi obrnenymi ramenami za rohom sme boli celkom dost nervozni ked uz bola na dva metre a zjavila sa v dialke dalsia
A ano aj dve mozno tri vety povazujem za snahu o rozhovor. Nepovedal som ze tvoja postava musela okamzite vediet ze ide o zombiu (aj ked je to u paladina v D&D svete pravdepodobne).
S odstupom je celkova ta situacia proste skvela a pre mna zabavna.
Bolo to proste naozaj nieco uplne nestandartne
Ziadny offense nehladaj. A Cerebro ma 19 nieje to uz ziadny chlapec BTW

Tak ale k tomu nadpisu...  Su RPG ako Counter Strike

Rozhodne nie. V csku mas dva timy a automaticky kosis supera, ked zomries, za chvilu ides znova. V rpg typu ad&d mas "timov" viac. A niekedy je tazke rozpoznat, kto do akeho patri. Rozhodne sa nestriela od videnia.. zvacsa. Ale prilisne  vyhybanie sa boju (a napriklad nechat wizardovu knizku v rukach spiacich ozratych lovcov ludi), to proste ..no... nech sa na mna nikto nehneva.. divne . Nech sa na to pozriem z akehokolvek uhlu pohladu.

Boje patria k AD&D ako patria fauly k futbalu.. proste su niekedy potrebne, niekedy od zlosti a niekedy pred nimi neujdes, ked ta prepadnu zozadu. A samozrejme aj nahodne sa pritrafia... nehcene..  Podla mna by toto malo byt jasne uplne kazdemu.

Ak by otázka znela "Sú RPG ako Diablo?" tak odpoveď asi je "Áno, veľa.".

Tvoja tvrdohlavost ma obcas udivuje a na Tvoje vylevy len jedno - som to podal, tak ako si to pametam, co som aj napisal; zaujimave, ze si to tak pametame viaceri...

Rozhodne viac ako s cs-kom. Ale aj velmi malo. Diablo nie je rpg, diablo je klik a kill.

sa nepobite  :lol:

Neviem, ci je zrovna toto to najlepsie prirovnanie. Kolko ludi, toko podob RPG. V tom je pre mna obrovska vyhoda oproti comp RPG ( ktore ale tiez maju nieco do seba ). Pre mainstream to ale plati urcite. Ved naco robit veci zlozite, ked mozu byt jednoduche, akcne a predvidatelne? Taktiez by sa dalo povedat aj to, ze cim linearnejsie, tym lepsie. Asi je vcelku dost ludi, ktori chcu dostat len to, co ocakavaju a nic viac a tiez sa im pri tom nechce moc rozmyslat. Ale ako bolo povedane: vsetko zavisi na ludoch.

S tym prirovnanim - CSko nebudi dojem RPG, Diablo je tak oznacovane. Teda Diablo prebera jednu z tych zakladnych linii: chod, prekonaj prekazku, za odmenu si vylepsi postavu, chod a prekonaj narocnejsiu prekazku, opakuj do nekonecna. ("Cvic sa, aby si sa nezabil, nezabi sa, aby si sa cvicil"). Pricom tie prekazky su tam (ak dobre viem) rydzo take, ze sa nedaju prekonat inak, nez silou/obratnostou.

Navyse jestvuje stav, ked do stolovych RPG pridu hraci poznajuci len Diablo a ich predstava a ocakavania sa daju zhrnut do podoby, ze ocakavaju Diablo aj na stole. Ak im to DM da, tak je to naozaj asi to pre hracov i pre DMa najjednoduchsie - staci nahodne kreslit mapu a nahadzovat prisery z Monster Manualu. Jestvuje kopa hracov, ktori sa na tom bavia a vyhovuje im to.

Ironia je, ze casto taki hraci nevedia, ze RPG moze davat zabavu aj inym sposobom. A tragedia je, ze casto sa hraci v ocakavaniach a v hernom prejave a la Diablo zabednia tak, ze uz nemaju volu sa pokusat o nieco ine a typicky GM z nich iny prejav vyhrabe len za cenu velkeho odriekania.

Ale co sa tyka zlozitosti a akcnosti inych pristupov - to je velky mytus. Maloktore RPG je vo svojej podstate zlozite (ano, su systemy, kde je milion mechanik), najma v pripade, ak existuje hrac, ktory ich ovlada a vie ich podat postupne a pekne ostatnym hracom.

chces povedat ze som nemal mec? ved to aj Majlo potvrdil, a ja som si isty, ze som ho mal
Aljen: podla mna som vtedy postupoval v podstate štandardne: nevidel som dobre nepriatela a nevedel som iste kto to je, tak som ho oslovil a skusil naviazat kontakt, ked dlhsi cas neodpovedal tak som jednal.

Co sa týka témy: Mna zaujímala hlavne psychologická stránka zabíjani v rpg.
Ja by som rpg s Diablom asi nykdy neporovnával, Diablo je pre mna svojim sposobom anti-rpg. Ja som sa zaujimal o to ci by hrac nemal pri hre brat do uvahy psychologicke dopady na svoju postavu, ked niekoho zabije, hlavne ak predtým este nikoho nezabil..

To je nieco, co si nedokazem celkom dobre predstavit priamo pri hre. Urcite by to neriesil priamo na mieste pocas boja. K tomu by doslo pravdepodobne az po nejakom case a opadnuti adrenalinu. Ale v kazdom pripade je to zaujimava otazka na premyslanie .

Co sa tyka pripadneho dopadu na mechaniky, tak by sa to dalo spravit roznymi postihmi. Hoci svojim sposobom sa da pozerat na vyvoj postavy nielen tak, ze zlepsuje svoje schopnosti, ale aj straca zabrany pouzivat ich.

Ako je to spracovane v hrach, kde ide skor o vnutorny zivot postav ( MlwM) ?

Ja som ti nic nepotvrdil..  mec si urcite mal, ale povedal by som, ze na zaciatku to bol obusok, az neskor si ho vymenil.. ale to je dost uz jedno Podla mna si vtedy postupoval naprosto spravne.

No, k nadpisu - niekto to tu vysvetloval s tymi timami, tak ano, CSko a DnD by som moc neporovnaval...

Polovica normalnych ludi by sa radsej nechala zabit, ako by zabila ? Tak s tym teda rozhodne nesuhlasim... neviem jak definujes normalneho cloveka... myslim, ze by to mohlo byt nejak takto, aspon na nase Slovenske pomery - normalny clovek vyrastal v rodine, kde sa onho rodicia starali, najprv chodil do skoly, potom sa na nieco zacal specializovat{zamocnik, ekonom zamerany na zahranicny obchod, literarny kritik}, vychodil skolu a zacal robit. pravdepodobne to,. comu sa naucil, ale nieje to nutne, je psychicky normalny, ma rad svoju mamu, pripadne surodencov ci partnera, ma jednu hlavu, dve nohy, dve ruky, mozog a podobne, pravdepodobne pocas svojho, povedzme 20+ rocneho zivota nieco pochytil o moralke, socialnom statuse a fungovani sp[olocnosti okolo neho, pozna zvyky a tradicie, ma nejake vedomosti o  tom co sa patri, co nepatri a co uz prekracuje aj neslusnost a moze byt za to postihovany aj nejak inak ako odsudenim  len spoluobcanov a tak dalej.
V tomto zmysle sa dam povazovat za pomerne normalneho cloveka, mam anatomiu standardneho typu, hadam len par{asi peknych par} kilo navyse, mam mamu ktoru mam rad{aj tatka}, mam surodencov, chodil som na zakladnu, strednu, pomerne uspesne, nikdy som neprepadol, dostal som sa na vysoku, tiez uspesne a prave aj pomerne uspesne, hoci niez bez namahy a obtiazi skuskujem. Ked budem velky chcem robit to, co studujem. Viem ze sa patri dat si dole ciapku, ked pridem do triedy, pustit starenku v autobude sadnut a ked pridem domov pozdravit. Viem, ze v obchode sa plati a za bitku na verejnosti ma mozu zavret. Umyvam doma riady, vynasam smeti... mam kamaratov a dokonca par priatelov. Rad citam knihy, mam rad vodne sporty a serm, som pseudoclenom dokonca jednej skupiny a nepohrdnem ani loptovymi hrami, sachy, dobrym filmom ci rozhovorom. Mam obcianskjy preukaz, slovensky pas, som clenom nejednej kniznice, videopozicovne, zdravotnej poistovne ci mam kartu na zlavu v Brlohu. Som nachilny skor ku konzervativizmu{aspon ked sa pozeram na tzv.slovenskych liberalov}, ale pravda byva niekde uprostred, a tiez si myslim ze sme nevznikli nahodov a nechce sa mi verit, ze ked si poserem tento zivot, dostanem dalsi. Myslim si, ze to je normalne, a teda aj ja som pomerne normalny. Nic hrdinske, nic uber. Mam moralne zasady a rad si o sebe myslim, ze su casto silnejsie nez u inych, hehe... mam rad istu davku pohodlia, mam rad svoj osobny sukromny priestor, svoj pisecek. Nikdy som nikoho nezabil, hoci som mrtvol videl docela dost a nie v standardych polohach{ako je rakva na stoliku, posledna rozlucka...} a tiez ma parkrat prepadli, s istym uspokojenim mozem povedat, ze som vzdy usiel ci precenili svoje sily alebo denne davky halucinogenov, ktore su schopni zvladnut bez nasledkov...
A teraz dobre pocuvaj, Majo. Nemal by som problem, keby ma niekto napadol ci ohrozoval mna alebo ludi, na ktorych mi zalezi, zabit niekoho, kto by chcel urobit to iste, a dokazal by som moc ublizit tym, ktori by mne alebo inym, ktorych mam rad ci mam k nim nejaky iny specificky vstah, chceli urobit to iste. Som si tym skoro uplne isty, a to skoro vravim len preto, lebo uznavam, ze nic nie je stopercentne{a lebo mam rad Kanta} a ze je vazne mozne, ze hoci ked vyhodim pomaranc do vzduchu,a zatial vzdy dopadol, naozaj sa moze stat, pretoze to nemozem vyvratit, ze raz namiesto dopadu zacne levitovat po miestnosti...
Neviem kto tu spominal take to prepnutie do trochu ineho modu,ked je clovek v kritickej, extremnej a zivot ohrozujucej situacii - instinkty sa zapnu, napumpuje sa adrenalin, clovek zrazu vychladne a uvazuje kruto logicky...  - aspon mne sa stava toto. A som normalny clovek, ziaden trenovany specialista, ziaden battlemech, ziaden saolin a pod. a nema ani nijak pevnu volu, ze by som si to privodzoval umelo ci by som len vedel nadstandardne efektivne hodnotit situaciu.
Takze nich mi prosim nikto nevyklada, ze sa normalny clovek radsej necha zabit ako by mal sam zabit... su extremne pripady, ale tie by som teraz nebral do uvahy... su rozhodne isto najzaujimavejsie, ale v podstate nic neznamenaju - su tou prislovecnou vynimkou, ktora potvrdzuje pravidlo. Tot moj subjektivny nazor, opierajuci sa o vlastne chabe skusenosti. Howgh.

ja som to myslel tak ,ze asi kazdy povie ze by to urobil, ale je otazne ci by to NAOZAJ urobil v takej situacii. Mozno by ho ovladol strach, mozno by spanikaril, a mozno nieco ine..

inac velmi pekny popis seba sameho, to si urcite este niekedy precitam.  :)

no ved ja som prave zdoraznoval, ze otazne to je, ako skoro vsetko, ale myslim, ze male percento by sa zachovalo inak a z vlastnej skusenosti sudim, ze bysa aj NAOZAJ zachovalo tak ako som predopkladal... clovek uz len pudovo chrani zivot seba a skupiny jemu najblizssich osob... samozrejme zalezi od situacie, keby vas doma prepadlo komando so strelnymi zbranami v pancierocha pod.  tak by si velke kulove{tym myslim ze nic}  mohol spravit pre ich ochranu,ale  v situacii kde by si mal len trochu sancu a mohol volit, ci radsej zachranis toho, kto ohrozuje teba a tvoju skupinu alebo ich, tak je situacia aj ciny cloveka, na ktorom rozhodnutie spociva pomerne{to pomerne zase davam len koli tomu pomarancu} jasne - voli v prospech seba a svojej strany. To je normalne... nemusi to chcet, moze sa bat, moze sa za toi nenavidet a potom sa z pocitu viny obesit, ale urobi to...