HuSä

Niektorý ludia hraju rpg hry ako counter-strike. Podla mna keby sa kazdy hrac aspon na 5 sekund naozaj vzil do svojej postavy, tak by žiadna postava len tak niekoho nezabila, a aspon polovica postav by radsej umrela ako niekoho zabila, aj ked v sebaobrane. Hlavne ked je to postava na 1 úrovni. A ak by niekoho zabila tak by z toho mala výcitky do konca zivota.
co si myslite?

Celkom som neporozumel otazke. Pytas sa na to, ze postavy funguju stylom "idem do dungeonu / zlodejskeho dupata / starej hrobky / kultistickeho chramu a co neviem prekecat, zabijem"? Ze normalny hrdina by mal strach zomriet?

A ze namiesto toho postava na 1. urovni si mysli, ze je tazky frajer a ze jej nerobi problem sa obojrucakom vysporiadat s hocicim?

Majo: vadi ti ze sa hrdina v DnD psychicky nezruti ked niekoho zabije?

v nasej warheartovej hre prvy boj postavy dost vnutorne prezivali.. teda riesili ze je to ich prve zabitie..

Asi tak som myslel tu otazku. Pripada mi absurdne, ked postava zabija inych len preto ze moze, a je dost nerealne ked postava, ktora nikoho v zivote nezabila a mozno sa ani s nikym nebila, prve co urobi ked niekoho zabije tak ho zacne oberat o vecia mrtvolu hodi niekde do priekopy, bez ziadnych emocii, ziadnych výcitiek. realny clovek by sa choval "trochu" inak.

No to zavisi na style hrania. Ak sa to hra cisto tak, ze prisery / NPC a podobne sluzia na to, aby si odkecali svoj zaporacky prejav a potom umreli a hracov to bavi, tak nemozno proti tomu protestovat.

Ono sami hraci musia chciet to nejak prezit - podla mna nejestvuje rozumny sposob ako ich prinutit k prezivaniu suboja (okrem klasickeho GMskeho "ach jaj, to ti vobec nevadi, ze ...").

A to, ze postavy zabijaju, lebo su tazki frajeri s obojrucakmi a nik im v tom nezabrani, nuz, hmmm, to uz tiez zalezi na tom, ci ich to bavi alebo nie. (Mna to kedysi bavilo, ale teraz ma to uz skor odpudzuje.)

Ale klasicki hrdinovia pulp a akcnej literatury sa nad tym tiez velmi nezamyslaju. Mozno na prvy a druhykrat ano, ale potom to uz ide automaticky, resp. sa to odbije nejakym lahkym vysvetlenim.

asi tak.. a je to o tom ako sa hra nastavi.. ak su hraci neohrozeni hrdinovia, tak nejake rozmyslanie nad tym ze zabil banditu je asi zbytocne..
ak su ale postavy nastavene ako 'bezni ludia v extremnych situaciach' (tak sme to mali vo warhearte) tak ma zmysel sa tym zapodievat.

Otazka znie, nakolko sa musi jednat o normalne postavy. A ak aj ide o beznych ludi a nie o nejakym sposobom vyhnancov spomedzi spolocnosti ( z archetypov spomeniem zlodej ), pri dobrej motivacii nie je vobec vylucena absencia svedomia.

A ak by malo ist o beznych ludi, tak v tom pripade by asi nebol celkom pokojny odpocinok. Ak sa ide bez prestavky, tak by sa to dalo ospravedlnit dlhodobym sokom.

Potom by sa ale asi tazsie realizovali niektore akcie, ktore si vyzaduju vacsie mnozstvo uvazovania a planovania.

Potom je na mieste otazka ehm "inteligencie". Napr. keby som hral D&D, tak by som ocakaval, ze sa zhodnem s hracom na tom, ze na prvej urovni je z hladiska vyznamu fakt relativna nula a ze na tom sa vybalansuju dobrodruzstva.

Na druhej strane z mechanickeho hladiska je postava oproti prostemu ludu pomerne mocny. A teda sa moze stat, ze hracovi rupne v hlave a rozhodne sa ist vrazdit alebo jednoducho neustale ukazovat vsetkym, ze je tazky frajer. Tu samozrejme jestvuje mnozstvo sposobov, akym je mozne tento problem logicky vyriesit (v extremnom pripade je postava zabita), ale vacsina z nich skonci pri tom, ze je frustrovany hrac alebo DM a teda, ze hra je znicena.

Vylev tej takej extremnej zabavy sa mi casto stal na conoch a nahodnych stretkach. Ako jednorazovka to bola zabava, ale tiez ma to casto unavuje.

Sry za nepresne vyjadrenie, ale nemal som na mysli hracov, ako skor postavy a ich uveritelnost, motivaciu atd. To sa tiez dost moze menit v zavislosti na platforme.

Nejde ani tak o to, nakolko je postava silna alebo nie. Skor som tym myslel jej miesto v spolocnosti a teda nutnost robenia veci koli beznemu prezitiu. Ak totiz musis kradnut\zabijat preto, aby si prezil, zacnes sa spravat dost odlisne a z pohladu nezainteresovaneho aj nepochopitelne.

V pripade, ze ide o beznych ludi so stabilnym miestom v danej spolocnosti vo vynimocnych situaciach, tam sa situacia dost dramaticky meni a postavy si ziadaju fakt extermne situacie.

Absolutne nesuhlasim.
To by mozno spravil nejaky totalny altruista, zbabelec alebo nabozensky fanatik. V D&D zrejme lawfull good
Skutocnost je podla mna temnejsia a 90% ludi si radsej zachrani vlastny zivot ako usetri cudzi. Konfliktne a extremne situacie bud cloveka paralyzuju alebo prebudia instinkty a clovek jedna mimo svedomia, zakonov, moralneho presvedcenia.
Vo svete kde je smrt a utrpenie viacmenej bezna zalezitost su aj bezni ludia krutejsi. Pozlatko civilizacie a moralky sa z nich zlupne rychlejsie. V opacnom pripade s vysokou pravdepodobnostou umru.

No predovsetkym o prejave osobnosti v extremnych situaciach mozem za seba povedat, ze by som iba velmi teoretizoval - v skutocnosti sa aj tak reaguje uplne inak, ako clovek deklaruje.

Ono zalezi na motivaciach. Taky dobrodruh / zoldnier znamy z D&D je takpovediac z definicie postava, ktora ide do boja a nebezpecenstva dobrovolne (tu predpokladam, ze prvourovnova postava uz nieco zazila a teda sa nezobudila jedneho pekneho dna s obojrucakom v jednej a zakladnym utocnym bonusom +1 v druhej ruke). To uz len zalezi na tom, ako sa k tomu postavi. Klasicke D&D je totiz bez boja dost nepredstavitelne (je tu kdesi o tom historicka tema). V Book of Exalted Deeds je priklad postavy, ktora nebojuje a su tam k tomu take velmi hmliste poznamky o tom, ze ci a kedy a ako to hrat.

Na druhej strane ak sa hra nejaka kampan v duchu, kde sa postavy zobudia na to, ze vcera varili ranajky svojim detom v idylickej dedinke a dnes bojuju o holy zivot, tak tam je to asi ine.

Nastastie v podobnych zalezitostiach ide o cistu teoriu . V pripade zoldniera\vojaka, tak tam nie je moc o com diskutovat. Zaujimavejsie situacie ale nastavaju pri mnichoch - tam si neviem moc dobre predstavit lawful good mnicha, ako zabija akehokolvek cloveka\humanoida bez vycitiek. Pri paladinoch, tam by to este ako-tak islo, kedze ide o vojaka. Z tohto pohladu mi je asi najsympatickejsi Geralt. To je asi jedna z najuveritelnejsich postav, aku poznam

Good point. A nejde len o miesto v spoločnosti, ale o očakávania spoločnosti a nejaký ideál. (A samozrejme, o akú ide spoločnosť.)

Paladin je jeden z vrcholov spoločenského ideálu, má pevné miesto v spoločnosti, v nejakej hierarchii, a jediný, koho IMHO legitímne môže zabiť, sú "tí druhí" (nečlenovia spoločnosti, asi najmä príšery). V zásade je to podobné pre akéhokoľvek usadeného alebo nejako pravidlami a hierarchiami obmedzeného občana (s výnimkou tých, ktorí to majú v náplni práce, teda vojaci - ešte aj u strážnika by to asi malo byť tolerované len v sebaobrane a nesmie pri tom preukázať brutalitu, ako napr. Power Attack). Čiže to platí pre obchodníkov, remeselníkov, roľníkov, učencov atď.

Na koho sa to viac-menej nevzťahuje (ak nevztiahne ruku na usporiadaného občana), sú tuláci, dobrodruhovia, ľudia bez domova, prípadne bezverci, ľudia inej rasy alebo viery, zlodeji, spodina, lovci ľudí a pod. DnD veľmi nerieši spoločenské pomery alebo aký spoločenský status majú dobrodruhovia, ale ja ich obvykle beriem ako tulákov, vydedencov (a na prvý pohľad podozrivých). Paladin (alebo akákoľvek postava v lepšom spoločenskom postavení než nejaký úbožiak, teda minimálne mních a mág) by musel mať sakra silnú motiváciu, aby sa k takej bande pridal.

podla mna postava na 1lvl, je taka, ktora pozna iba teoriu boje, nie prax, a niekedy ani teoriu. Niekto kto niekoho zabije, tak by mal urcite vycitky bezohladu na to ci je to bojovnik alebo knaz- to je normalne.

hlboko nesuhlasim... taky fighter napr. uz ma nejake tie boje urcite za sebou... mozno aj zabitia, ale celkovo sa uz urcite dostal do nejakych potyciek, kde musel pozuit svoju zbran... moj pohlad na vec...
staci, aby bol veteran, ucastnik nejakej mensej pohranicnej sarvatky(zalezi od velkosti danej krajiny) a moze mat kludne par dusi na konte
dokonca aj take male skarede, od zeme nevidiace ako Chicco (alebo Pipin, nevim asi obaja) malo v priebehu 1-1,5 mesiaca na konte svoju rpvu dusu... a v zivote predtym nedrzalo mec... a ked si lvl 1 tak uz mas imo nieco za sebou... aspon nejaky ten rok za sebou, co sa venujes svojmu remeslu...