lev napísal:
Bolo HODNE vecí, o ktorých som ani na sekundu neuvažoval ohľadom postavy. To ako sa stala šialenou, to prečo chce odstrániť Nathana, etc. to všetko som nechával voľne na hru. (btw, Peekay, sú už takéto veci prílišná príprava postavy?)
Priprav si a premysli, kolko len toho dopredu chces. Podstatne je ale, aby si sa tym nenechal zvazovat a netlacil to do pribehu nasilu.
Ak sa vyskytne moment, kedy mozes dobre zamontovat nieco, co si si dopredu vymyslel, ides na to. Ak sa ti strasne hodi zapojit nieco, co je v priamom protiklade s tym, co si si dopredu o svojej postave vymyslel... so what? Televizne serialy nie su zrovna zname vnutornou konzistenciou a pozornostou voci detailom, ze hej
Ako dobry priklad moze napriklad posluzit prvy diel Aliasu - konkretnejsie postava Jacka Bristowa. Ked ho ako divaci vidime prvykrat, tak sa iba dozvieme, ze je odmerany, tvrdo racionalny, a s dcerou nie je prakticky vobec v kontakte. V neskorsej scene sa zrazu objavi ("Sydney! Get in!") v momente, kedy to zarucuje zaujimavy dej, plot twist, prekvapenie ("
Dad?!"). V nasledujucich scenach sa zacne riesit, ze preco tam vlastne je, ako sa to dozvedel... a tym sa urcuje skutocnost, ze je zapleteny do celej tej spionaznej linky.
Keby som to mal povedat v PtAckovych terminoch - mozno bol Jack zo zaciatku iba poznamka na Sydneyinom charsheete "otec - odmerany, vdovec, mimo kontakt", a cela jeho uloha v deji samotnom (second-in-command at SD6, dvojity agent, yadda yadda yadda) mohla kludne vzniknut spontanne.
Zhrnutie: jedina priprava, ktora je "prilisna", je taka, ktorou sa nechas obmedzovat (alebo obmedzujes inych).
Taktiez pri hrani scen je absolutne zvratene sa zastavovat a riesit "ked poviem toto, nebude to konfliktit s backgroundom/zamermi niekoho dalsieho?". Vsetko podstatne o cudzich backgroundoch/zameroch uz viem, lebo sa to odohralo "na platne". Ak sa to este "na platne" neodohralo, nie je to pre mna ziadnym sposobom zavazne.
lev napísal:
Na druhej strane si neviem pomôcť, ale ak by sme sa dohodli na Grécku, a seriál by skonvergoval ku Xene, tak neviem úprimne či by ma to bavilo
Toto ciastocne zabezpecuju konvencie serialu - kebyze nas mechwarrior nema konvencie "no gay jokes" a "no ninjamatics/wire-fu", tak sa to pravdepodobne dost rychlo zvrhne. Pretoze sme sa ale v pitch sessione dohodli na tychto konvenciach, kedykolvek ich ide niekto (nevedomky) porusit, vsetci ostatni ho hned na to upozornia a zreviduje sa to. Tym, ze to bolo dohodnute spolocne a od zaciatku, tak dany clovek nema pocit krivdy, ze "waaah, zavrhli ste moj element".
Ale v konecnom dosledku ty, ako jeden z hracov, nesies rovnaky diel zodpovednosti na tom, kam to skonverguje, ako vsetci ostatni. Nielenze mas kontrolu nad tym, o com budu tvoje sceny (pretoze si sam hovoris ich agendu), taktiez mozes navrhovat elementy do cudzich scen, a dokonca vies dostat narativnu kontrolu nad zaverom cudzej sceny.
lev napísal:
Možno sa príliš držím nejakých hráčskych zlovykov, ale keď mám jasnejšiu predstavu o žánri tak sa mi ľahšie hrá a spolupracuje s ostatnými.
Isteze, niecoho sa musis pridrziavat, aby si nepracoval vo vakuu. Na druhu stranu sa ale nesmies nechat obmedzovat, ci uz zanrom alebo predpripravenym materialom.
p.s. kurnik, fakt vas chcem prist pozorovat. Z toho co som si precital mam nejake pracovne teorie, ale chcem si ich overit empirickymi metodami