HuSä

K tomu to bych podotkl - musí skutečně Vypravěč vědět, co se bude dít? Mě přijde, že čtyři další lidé dokážou směřovat děj stejeně dobře nebo lépe než jeden (Vypravěč) a jeho starostí je jen držet nějaké mantinely, poposunout hru v nějakém slabším místě, nadhodit novou scénu a tak podobně. Ano, mnoho lidí hraje stylem "GM, řekni nám co bude dál.", ale dá se hrát i opačně "Tak mi řekněte co bude dál."

Také se mi dost osvědčilo dát čtyřem postavám různé informace, z čehož vyplynuly různé cíle ... a sedm hodin z osmi jsem nemusel vymýšlet prakticky nic, když už, tak jsem jen reagoval na události, které z děje vyplynuly.

tu je velmi pekne zosumarizovany proces pripravy na hru a samotneho hrania pomocou flags. (zaklad z toho je v tom conlaiovom poste) som velmi zvedavy ako mi to pojde pretoze to planujem coskoro vyskusat.

Citam pomaly Play Unsafe a zistujem, ze su tam vskutku genialne rady (to, co je roztrusene na mnohych stranach po prispevkoch, je tam pekne zhrnute). Dufam, ze coskoro sa podari preklad.

Hej, aj tam spomína Riddle of Steel, ktorý mi prišiel ďaleko najelegantnejší a najjednoduchší z daných systémov, čo sa týka flagov - tá hra sa vlastne nedá hrať bez aktívneho zapájania flagov v takmer každom konflikte.

hej riddle of steel, sorcerer, burning wheel a shadow of yesterday su najlepsie priklady systemov pouzivajuce flagy. ja planujem tsoy, ale zacinam trosicku pokukovat aj po sorcererovi

Sorcerer je síce jednoduchší systém celkovo, ale mám podozrenie, že je pre hráčov, ktorí dokážu sformulovať o čom má byť ich postava, čo z reálnej skúsenosti býva problém (spomeniem si na d6 SW chargen, ale aj na mnohé iné) - kým Riddle je ďaleko jemnejší na hráča, a v zásade vytvára tému postavy tak, že GM len križuje spirituálne atribúty (z mojej skúsenosti hráč nemá problém rýchlo vymyslieť).

Celkovo je Riddle ako ja rád hovorím - dobre urobená klasická hra, v zásade GM má svoje bežné zodpovednosti za hru a s tým aj spojené právomoci (čo už u Sorcerera úplne neplatí).

Co je to vlastne „railroad“?
Myslel som si, ze viem co to je, ale zistil som, ze som si neni isty, ze to je sirsia vec ako som si myslel.
Je to to ked sa GM snazi za kazdu cenu hru nasmerovat do jednej dejovej linie? Tej jedinej ktoru ma
premyslenu? Nech hraci robia cokolvek, idu v podstate po tej istej linii?

Znamena to to ze dobra hra by mala mat vela alternativnach dejovich linii a GM by mal mat premyslene
viacere alternativne konce? Alebo je ralroad nieco ine? Patri do neho aj to, ked GM hracom casto odpoveda
negativne na ich snahy nieco zistit, vypatrat a on im stale hovori ze nic nenasli, nic nezistil, nic tam nebolo?

Co este patri do railroadu? Ako by mala hra spravne vypadat, aby to nebol railroad?

Ano. Este je tu relevantnym terminom "iluzionizmus" - to je, ked vytvaras iluziu, ze realne zalezi na tom, co hraci robia, ale nakoniec to ma vzdy ten isty (dopredu rozhodnuty) vysledok.



Scasti ano... ale je rovnako dolezite nebyt dopredu rozhodnuty, ako by to mohlo cele dopadnut. Viac o tomto je vo vynikajucej knizke Play Unsafe (kapitola "Hold your ideas lightly"), ktoru tusim Alef prave preklada.

(Alef - ak si sa uz dostal az tam, nechces sem capnut ten kusok, o ktory mi ide?)

Proste maj nieco premyslene, ale prilis na tom nebaziruj - ak ti hraci svojim hranim jasne naznacia, ze ich zaujima nieco ine, tak sa prisposob... a vsetci sa budete bavit omnoho lepsie.



Aspon v mojich ociach urcite ano. Posobi to na hracov hodne demotivujuco - ovela lepsi pristup je navymyslat si nejake drobne hovadiny, ktore su v konecnom dosledku irelevantne... bude ale ovela lepsie posobit, ked zlodejovi povies, ze v pastierovom uzlicku je rozjedene jablko a tyzdnovy kus kozieho syra, ako ked mu povies "nema ziaden uzlicek", "nic si nenasiel" a podobne



Tu odpoviem cisto za seba, odpovede ostatnych sa (skoro urcite) budu lisit:

• Ma zalezat na tom, ake postavy si hraci spravili (teda keby boli postavy odlisne, lisila by sa aj hra/pribeh)
• Nech sa hraci rozhodnu robit cokolvek, nemal by im v tom GM branit (tym nehovorim, ze to nema mat nasledky)

Urcite som na cosi zabudol, skusim pridat neskor.

pre mna je railroad hlavne o tom ze vstup hraca do pribehu je systematicky potlacovany. teda jeho rozhodnutia su z velkej miery ignorovane a GM je prakticky jediny tvorca pribehu.

nerailroadova hra sa vyznacuje tym, ze GM dopredu nevie ako sa situacie vyvinu. teoreticky to moze odhadnut (to su tie alternativne dejove linie) ale nikdy by nemal hracov tlacit do jednej konkretnej alebo do jednej z moznosti ktore si pripravil.

rovnako je dobra prax 'chytat sa' na akcie hraca. tzn. ked je hrac aktivny a dostane nejaky napad, tak ho v tom treba podporit a dat mu sancu, neodbyt ho negativnou odpovedou len preto ze ty si to mal premyslene inak. je to taky mindset:cim mas nieco viac premyslene, tym ta viac irituje ked hraci robia nieco uplne ine a cela tvoja priprava vysla navnivoc. takze pripravu v klasickom ponimani je asi lepsie obmedzit a urobit si len tie zaujimave NPC ktore maju vlastne zaujmy a vztahy s postavami, pripadne bangy (teda udalosti na ktore musi postava okamzite reagovat a ty ako GM si si narocky nepremyslel mozne vysledky)

Railroad je to, co spomenuli moji predrecnici. Railroad je to, ked ma clovek premysleny pribeh od A po Z a snazi sa don hracov natlacit za kazdu cenu. Ak ma DM pripravene patranie po svatom Grale veduce cez benatske stoky, nemecky zamok, Hitlerov hlavny stan, Alexandriu a ruiny Petry a hraci sa rozhodnu neist na zamok, ale hladat alpskeho yetiho, a DM ich silou mocou chce don dostat (napr. unosom ), to je railroad. Ak maju hraci dve moznosti (ist vlavo alebo vpravo) a bez ohladu na vyber skoncia rovnako, je to railroad. Aluen kedysi spominal "hnev GMa", kde cesta v labyrinte zlym smerom znamenala jeden fireball do hracov, ktorym mali byt navigovani do spravnej chodby - to je railroad.

To ze hraci permanentnen nic nenachadzaju, nic nezistili, nic si nevsimli, moze ale nemusi byt railroad (viem si ale predstavit, ze ak sa postavy vydaju hladat yetiho, DM ich dovtedy bude presviedcat, ze v horach nic nie je, kym ich nezdemotivuje natolko, ze... sklamane odidu do zamku).

Citujuc zo suroveho prekladu Play Unsafe (Peekay sa trafil, prave v tom odseku som skoncil ):


Ono mam pocit, ze railroad je v mnohych ohladoch narocny:
* DM si potrebuje premysliet celu zapletku od bodu A do bodu B. Vymyslanie zapletky nie je sranda - casto sa stava, ze DM musi byt kreativnejsi nez 20 clenny profesionalny tim scenaristov Nezvestnych. Vymyslanie zapletky DMa bud vycerpava alebo mu zerie strasne vela casu, navyse sa lahko stane, ze zapletka sa nepodari.
* Zapletka moze byt jednym smahom ruky zahodena do kosa. Staci, ze nejaky hrac urobi vec, ktora nesedi do zapletky a je priekak. Ako to DM vyriesi? Samozrejme, ze sa bude snazit natlacit hracov do jeho genialnej zapletky => a zrazu je na scene railroad.

Tieto dva body su pre mna dost frustrujuce. Jednak sa moze stat, ze som 3 hodiny vyrabal dobrodruzstvo, ktore je na nic, jednak som v panike, ze nie som pripraveny na hracov a jednak mozu byt hraci v panike, ze nerobia to, co by chceli (kedze ja ich stale tlacim do svojej povodnej idedy).

Paradoxne, rovnako s ostatnymi DMami som velmi rychlo zistil, ze som lenivy a ze nie som v stave vymyslat zapletky. Spravia potom to, ze maju nejaky instantny napad, napr. na zaver dobrodruzstva, premyslia si uvod, zaver a niekolko bodov a co konkretne sa bude diat v hre, sa urci az v hre. ("zachrante baziliska", "vlak", "zlodeji su zachrancovia"). Ak je cas, spravia sa spominane alternativne dejove linie alebo moznosti vyvoja, cim je viac moznosti a krizovych planov.

------------------

Inak Play Unsafe je v tomto extremisticka knizka, ona pripravu zapletky zavrhuje ako zbytocnu, neuzitocnu atd.

myslim ze mnoho GMov robi railroadove dobrodruzstva lebo nie su si isti sami sebou. je tam ta obava z toho ze si nebudu vediet na placi rychlo nieco zaujimave vymysliet. tak radsej si to vsetko pekne pripravia dopredu a zubami nechtami sa toho drzia. toto ale nie je uplne ucinny liek. hraci su nepredvidatelni a skor ci neskor urobia nieco co dobrodruzstvo z kolaji vyhodi. a potom tak ci tak pride k tej obavanej improvizacii alebo sa GM musi zachovat ako pako:" Nie, lovit yetiho ist nemozete."

omnoho lepsie je zmenit pristup k priprave podla toho clanku co som linkoval vyssie.

Slovenský preklad by alef0


Anglický preklad:

ano, konecne prichadzame na to, preco predpripravene herne pribehy (a kampane, tvrdohlavo obhajovane pred cca rokom - heh) nie su to prave orechove na vedenie hry v ktorej aj hraci maju co-to povedat.

Corvus - volakedy som sa pri hrani WH mierne pohorsoval nad tym preco ako GM nechces/nevies/nemozes riadne improvizovat - a zrazu to ide/treba ...?

dik alef0 za pekny preklad.

btw vybornu sekciu o tom ako robit dobrodruzstva tymto spobom ma The Shadow of Yesterday (citoval som z neho niekde vo vedlajsom threade myslim) mnoho veci z nej sa da pouzit aj pri inych systemoch.

anglicka verzia tych rad je tu a pokracovanie tu. slovenska verzia bude v dohladnej dobe

Ono je to o tom, ze railroad moze pekne fungovat a moze fungovat dlho. Dokonca hraci na nic nemusia prist a dokonca aj ked na to pridu (prekuknu "iluzionizmus") tak panika nemusi nastat.
Problem je s hracmi, ktori railroad alebo iluzionizmus prekukli a nemozu ho uz ani vystat - s nimi je potom tazke hrat, pretoze od hry cakaju ine.

alef0: staci pozriet na moj RPG dotaznik ktory je z velkej casti prave o tomto a uvidis ze naozaj niektorym hracom GMom pripraveny pribeh nevadi, niektori do dokonca preferuju.