HuSä

Aké GM-less hry poznáte? Môžte ich jednou vetou popísať?

Ktoré ste hrali? A páčilo sa vám?

Kde vidíte prínosy a nedostatky takýchto hier?

-------------------------------------------------------------------

Ja som hrala iba BtI (simulácia romantického vzťahu), viem ešte o Polaris (to popíše niekto, kto o tom vie viac) a Conterders (ilegálne bitky na pozadí sociálnych konfliktov/problémov).

Prínosom je pre mňa určite to, že nesiem polovicu zodpovednosti za príbeh, a to, že nemám pocit, že GM je akosi ukrátený o herný zážitok, keďže neexistuje (čo pri iných hrách mávam).

Príbehy Baróna Prášila. Ale nehral som to.
Výhoda gm-less rpg je podla mna ze GM si nemusi predom nieco pripravovat.

Ja by som upozornil na víťaznú hru v súťaži RPG Kuchyňa 2008 -- Wish, čo je najaktuálnejšia GM-less hra, s ktorou som sa dostal do styku. (Všetci) Hráči predstavujú skupinku priateľov, ničím neobyčajných, ktorí sa napriek malej pravdepodobnosti úspechu vydajú zachrániť svet, ktorý sa po "rozpade" úplne zmenil. Príbeh je zdieľane manažovaný hráčmi, no zároveň i ovplyvňovaný Osudom (ktorý je fyzicky charakterizovaný tarotovými kartami); zaujímavo vyriešené je i absolútne vyradenie (smrť, atp.) postavy, ktorej hráč neprestáva hrať, ale začína reprezentovať opačnú stranu -- pôsobiť proti výprave, ktorej bol doteraz súčasťou (čím sa teoreticky môže vytvoriť pseudo-opozícia, ktorú v iných hrách tvorí Vyprávač). Toľko môj popis, porotcovia súťaže alebo možno aj samotný autor možno upresnia...
(Trochu viac ako jedna veta, no čo už)



Nehral som, no opísaný Wish ma skutočne láka :-)



Podľa mňa výhoda i nevýhoda spočíva v neexplicitnom definovaní zodpovendnosti jedného z hráčov za hru, jej priebeh...
Výhoda vo význame, že všetci hráči môžu zakomponovať svoje nápady do príbehu bez nejakého externého, nezvrátiteľného filtru (schválenie Vyprávačom; samozrejme, že i v hrách takéhoto typu je medzihráčska dohoda, ktorá nedovolí pustiť do hry úplne čokoľvek, no IMHO je to predsa len voľnejšia a priateľnejšia varianta ako GM), čím sa podporí kreativita hráčov a zníži riziko klišé, nudného príbehu.
Tento prístup však na druhej strane môže tvoriť i nevýhodu -- nie všetkým hráčom (hlavne tým, ktorí sú zvyknutí z iných systémov) takýto štýl hry musí vyhovovať a dokáže dokonca i vytvoriť bariéru, ktorá by hranie takejto hry veľmi skomplikovala alebo až úplne znemožnila (nie všetci musia byť ochotní prijať, že za vytvorený príbeh, ktorý by nesplňoval očakávania, sa nebude nadávať iba Vyprávačovi)...

Offtopic: och tak toto je strasny patvar.

Ontopic: nikdy som sa o taketo hry moc nezaujimal. ale podla mna by moholo fungovat rotovanie GM pravomoci. tusim ze v Polaris to tak je.. ze hrac oproti tvori opoziciu.

V Polarise sa funkcie menia, hráč oproti ti hrá opozíciu, hráči po bokoch NPC ku ktorým má tvoja postava citové, alebo sociálne, hierarchické a iné väzby.

Na GM-less sa mi osobne páči, že dáva väčšie záruky do rúk hráčom, napr. je dosť nereálny railroad, prílišné vetovanie vstupu hráčov do hry a podobne. Samozrejme, má to svoje negatíva tiež.

Hral som Polaris
- protisediaci hrac sa snazi vtiahnut hracovu postavu do situacii kedy su riesenia jedno hrosie ako druhe (plne zodpoveda settingu o rytieroch ktori postupom casu viac a viac upadaju). Je to zaujimava, ale aj najnarocnejsia hra aku som kedy hral co sa tyka psychiky, pretoze hrac musi davat velky pozor a byt hodne sustredeny na to co sa pri stole hovori. Urcite vsak session nebude trvat dlhsie ako 2-3 hodinky.

Vidim hlavnu vyhodu v tom ze nehrozi railroad alebo situacia ked GM diktatorsky taha hracske postavy do situacii a problemov ktore ich nezaujimaju a chceli by riesit nieco ine. A s tym suvisi aj to ze hraci niesu len pasivni divaci ktori nic neovplyvnuju (moznost vybrat si po kolajnici X pojdem alebo pojdem po Y ked sa aj tak neskor zbehnu nevidim ako moznost volby) ale su vsetci reziseri,scenaristi a herci v jednom. Je to urcite tazsie ale aspon pre mna je to naplnajucejsie, aj ked niekedy je hra kvoli tomu nekonzistentna.

konzistentnost vidim ako najvacsi problem toho ked maju vsetci hraci rozpravacske a autorske pravomoci... kazdy si predstavuje hru inak a taha hru trochu inam a pridava do hry prvky ktore mozu byt v rozpore s tym co si predstavuju ostatni hraci (stava sa to napr. obcas aj pri wushu, hlavne v mook scenach)

Nevidím v tom o nič väčší problém ako v bežnej hre (a presne na toto je dobré urobiť 0. stretnutie formou Pitch sessionu - miesto hotového settingu pohovoriť o tom čo má kto a hlavne prečo rád, a potom z toho nájsť niečo čo spája všetkých hráčov). Hráči v bežných hrách majú nemalé právomoci konať za svoju postavu, keďže to určuje dosť dôležitý prvok vnímania sveta všetkými hráčmi (ak nie najdôležitejší), tak zopár GM pravomocí navrch to už myslím nepokazí.

Inak tiež mám dojem, že je to problém prílišneho sústredenia sa hráča na svoju predstavu, do ktorej nechce nechať vstúpiť niečo cudzie. Ak je to hráč, tak sa nebaví len on, ak je to GM, tak môže dodrbať celú hru.

Jemne OT: Buď sa pripraviť dobre, alebo skoro vôbec (aka Pitch session vs "niečo si zahráme, ale ešte nevieme čo").

Nekonzistentnosť podľa mňa hrozí o niečo viac ako v "normálnych" hrách, lebo neexistuje autorita, ktorá na to dohliada, teda musia dohliadať všetci.

Andros: Vďaka za tip, setting mi pripomína svojim spôsobom Death gate, kde sa svet reálne rozpadol na 5 kusov, a to sa mi veľmi páčilo.

Určitej nekonzistentnosti sa obávam, ale nie takej ako popisuje Corvus. Konkrétne takej, aká vznikala v InSpectres, kde si hrala. (teda, že to nemalo rozumne vystavané vlákno toho, čo sa deje)

...hoci to malo GMa.

pri GM-less hre je vlastna fixovana predstava "ako ma vyzerat" hra dost na obtiaz. robi interakciu hracov (a o tu ide) podstatne zlozitejsou, a toto moze vadit ludom, ktori su zvyknuti hrat autoritativne (prenasat svoje predstavy na zvysok skupiny).

zato vystupi do popredia schopnost prijat cudzi prvok a vylepsit ho vlastnou pridanou hodnotou

Ale v InSpectres, ktoré sme hrali, pardón že to poviem takto, sám GM nevedel, čo má robiť poriadne

Ale áno, takýto typ nekonzistencie som mala aj ja na mysli. Zrejme je vhodné raz za čas sa zastaviť a dohodnúť, čo chceme aby sa robilo ďalej (niečo vzdialenejšie, nie konkrétne výsledok scény, ale hoci aj nejaký hint na výsledok príbehu).

Guilty as charged.

(na svoju obranu, dopredu som tento fakt oznamil )

som si vsimol ze pitch session sa berie ako vseliek na to aby sa do hry nedostavali neziaduce elementy. problem je len v tom ze pri pitch session si nemusis spomenut na vsetko. cize dokonala pitch session je vseliek, ale ziadna dokonala nie je.

v klasickej hre som sa s tymto problemom nestretol. tam o vacsinou funguje tak ze GM pocas hry predostrie viziu a hraci ju prijmu a spracuju, tak je to nastavene a kazdy to tak berie. to ze na hru hrac pristupil znamena ze pristupi na to ze GM tie obsahovotvorne pravomoci ma a uz sa to neriesi.

v GM-less (pripadne v hre kde maju hraci autorske pravomoci) to moze velmi lahko nastat stav ze kazdy hrac predostrie nejaku svoju viziu a teraz co. staci trocha nepozornosti a hrac dovedie do hry nieco co je s rozporom s tym co niekto iny zaviedol na minulej sesne, ba dokonca hoc aj pred hodinou (zazil som). a uz nastavaju nedorozumenia a hra sa zacina rozpadat, pretoze ked niekomu zrusis jeho predstavu tak ho to automaticky rozhodi. uz som sa stretol s tym ze hrac jednoducho nebol schopny vymysliet novu alternativu ku svojmu pre inkonzistenciu zrusenemu napadu.

nevravim ze sa toto neda prekonat ale ten problem tam je.

Mas chybny predpoklad - cielom Pitch Sessionu nie je vytvorit dokonaly, kompletny a nepriestrelny celok. Jeho cielom je vytvorit iba kostru, na ktoru sa budu hrou samotnou lepit veci. Ak je kostra dobre urobena, da sa na nu nalepit cokolvek relevantne bez problemov medzi hracmi.