HuSä

(snáď z toho nevznikne niečo zlé, kedže vyťahujem kontroverznú tému, ktorá vznikla na jednej sessne)

Aký je Váš názor?
Počas herného stretnutia je Vašim hlavným cieľom zahrať si?
Ide Vám len o kvalitu hry, jej prepracovanie a jej hĺbku.
U ostatných hráčov posudzujete len to ako kvalitne hrajú, atď.

Alebo

Beriete herné stretnutie a hru aj ako niečo iné?
Je to pre Vás prostriedok nie len na to aby ste si zahrali.
Zaujímajú Vás hráči aj ako ľudia.
Nejde Vám len o kvalitu hry.
Ste ochotný zahrať aj nekvalitnú hru, ak je to vyvážené niečím iným.

- neviem či som tú myšlienku popísal dobre, ale snáď hej

Môj názor je taký, že ak niekto hrá hru len kvôli tomu aby hral hru, tak je to v podstate strata času.

moj nazor je taky ze ked idem hrat RPG, chcem hrat RPG a chcem aby to bolo co najzabavnejsie pre vsetkych. dolezite je pre mna aki su ludia s ktorymi hram. ak si s nimi nesadnem ludsky, tak sa automaticky nemozem uvolnit, nebavim sa a kvalita hry trpi.

ak sa chcem vykecavat a socializovat tak idem radsej na pivo.

Určitě nehraju jen proto, abych si zahrál, i když je to primární motivace. Se svými hráči se v poslední době scházím i mimo hru, takže mám čas je poznat i jinak, a když se sejdeme kvůli hře, očekávám (a oni většinou také), že hra bude dobrá, tedy zábavná. Nevím co si představit pod pojmem "nekvalitní hra", ale nevím čím bych toto musel vyvážit.

Na druhou stranu někdy s těmi samými hráči hrajeme stolní hry, konkrétně Wings of War, což bereme jako dobrou zábavu. Někdy se sejdeme hlavně proto, abychom si zahráli, úplně stejně, jako se jindy scházíme na hraní RPG a jindy jen na popovídání.

"Jen" je v této souvislosti strašně silné slovo. Samozřejmě mi není jedno, s kým se na hře uvidím, ale stejně tak mi není jedno, jestli je hra dobrá nebo ne. Možná kdybys napsal nějaké souvislosti, které tě k tomuto tématu vedly, tak odpovím přesněji.

Jerson: Ja mám občas pocit, že ľudia sa počas hrania sustredia iba na hru a na nič iné. Počas hry alebo počas herných stretnutí im ide iba o hru a o nič iné, ľudia sú im v podstate ukradnutí.

Ide mi o ľudí a kvalitnú hru (nech to už znamená čokoľvek) - vybavuje sa mi inak na túto tému citát od Edwardsa "Games don't roleplay - people do." Je neodškriepiteľné, že vzťahy medzi hráčmi ovplyvňujú fungovanie hry a platí to oboma smermi (teda RPG je aj socializačný prostriedok, a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som cez RPG hranie spoznal veľa fajn ľudí, s ktorými sa stretávam aj mimo RPG). Na druhej strane, pokiaľ by hra nebola zábavná (a teda by zostal len socializačný prvok), viem si predstaviť ďaleko lepšie formy trávenia času s ľuďmi.

Keď nad tým tak rozmýšlam, v zásade pre mňa majú prednostné slovo ľudia. Nerád zatvrdnem na nejakej "mojej" koncepcii hry, rád tvorím hru spoločne s ostatnými a podobne - povedal by som, že zábava z hry je pre mňa daná najmä interakciou medzi hráčmi - pre mňa sú tie momenty, keď hráč stavia na nápade iného hráča úplne geniálnym zážitkom - rovnako ako momenty, keď hráči dobre odspolupracujú figurkový boj.

ono je take pravidlo: nehraj RPG s nikym, s kym by si nesiel na pivo

preto je pre mna podstatne s kym hram. podla mna lepsie funguju hry kde sa hraci poznaju a stretavaju aj mimoherne (a je jedno ci sa spoznali az cez RPG alebo uz pred tym)

este by som volne odcitoval isteho Bojovnika: "Ja nehram pre hry ale pre ludi."

Ak uvážim, že Aljena som videl len raz pred Riddle of Steel hrou a na hre som sa nestíhal čudovať ako geniálne hrá (a navyše nemal problém ísť do ťažších tém), tak si myslím, že to naozaj podstatné je prístup pri hre.

Keď si spomeniem na naše PtA, tam sme sa myslím poznali dosť, a aj sme sa stretávali mimoherne, a mali sme problémy a problém o nich hovoriť. (nechcem to riešiť teraz, len si myslím, že tá rola poznania sa hráčov je preceňovaná)

ok preformulujem vyrok: radsej hram s ludmi s ktorymi sa stretavam aj mimoherne.

to ze sa ludia poznaju mimoherne samozrejme nie je dostacujuca podmienka k tomu aby bola hra dobra, ked su tam ine problemy. (a btw v PtA bol Bifi s ktorym sa mimoherne nestretavame a venus ktoru sme nepoznali dlho)

(ale mám pocit, že hlavné problémy boli medzi mnou a tebou)

Ako chápem, že to v mnohých prípadoch funguje, ale hrávam aj s ľuďmi, s ktorými sa mimoherne nestretávam - a niektorí z nich sú jedni z najlepších hráčov akých poznám.

Na výške som hrávala RPG s ľuďmi, s ktorými (prevažne) som sa nestretávala mimoherne vôbec, ale dlhším hraním sme si na seba zvykli a hry boli dobré.

Osobne hrám kvôli hre, ale rada hrávam s ľudmi, ktoých herné nároky a štýl poznám (cháp hrávam s nimi dlhšiu dobu), a dokonca si myslím, že mimoherný kontakt je niekedy na škodu hry (niekedy samozrejme nie).

Ked sa chces socializovat, tak sa socializuj. Na to predsa nepotrebujes hru (teda, ja osobne mam dojem, ze konkretne ty skor ano... bavime sa tu o vseobecnom principe). Nic ti nebrani zvolat ludi, co poznas z RPG, na nejaku inu cinnost... kino, petanque, popijanie, koncert, whatever.

Ked sa popri hre robi aj nieco ine, utrpi tym kvalita hry aj toho niecoho ineho. A ako som ti uz vysvetloval, do zorganizovania a vedenia hry ide nemala investicia energie a aj casu (od vela ludi, navyse).

Aby som pouzil prirovnanie - ked si na rande s nejakou holkou, povazujes za dobre, ked ona popri baveni sa s tebou telefonuje s kamaratkou, s ktorou rozobera super zlavy na topanky v Auparku?

(a teraz si zober, ze pravidelna hra vacsinou vyzaduje casovu investiciu 5 ludi, ktori kvoli tomu casto odrieknu ine aktivity)



Ono je to pravidlo uplne scestne (teda za predpokladu ze nie si alkoholik, ktory s nadsenim ide na pivo s uplne neznamymi ludmi).

Navyse, asi by bola vhodnejsia formulacia "mam take pravidlo", lebo to rozhodne nie je nejaka axioma... priam si ani nemyslim, ze by sa tym riadila vacsina komunity ako takej.



Nic ti nebrani stretavat sa mimoherne s ludmi, s ktorymi hras (inymi slovami: obrat implikaciu).

Prave preto ze vela ludi do toho dava svoj cas, by stretnutia nemali byt len o hrani, resp mali by byt o tom o com chcu aby boli.

Majo, keď sa stretne 5 ľudí s tým, že nevedia, čo idú robiť, väčšinou to skončí banálnymi pokecmi (o ničom) (aspoň ja mám takú skúsenosť). Keď sú všetci uzrozumení s tým, že chcú hrať, tak sa hrá, každý sa baví, a pri takej veľkej skupine ľudí je to zhruba najlepší spôsob, ako sa spoznávať/prehlbovať doterajšie vzťahy.

Hranie samo o sebe nie je len o hre, keď roleplayuješ, dávaš do toho kus seba, a tak aj všetci ostatní, takže sa vlastne dozvedáš ich názory na rôzne veci, a to ešte s výhodou určitej anonymity (hrám za postavu, nemusím sa kontrolovať až tak, ako keď hovorím za seba a priamo).

Okrem toho nechápem presne, čo ťa žerie - myslíš, že hranie nie je dosť dobré? Alebo že by si radšej trávil čas s ľuďmi nejak inak?

Velakrat sa stava ze stretavanie kamosov sklzne po urcitom case len k hraniu a uz sa medzi sebou nebavia uz o nicom inom len o hre a uz si v podstate ani nemaju co povedat, kedze vsetky svoje stretnutia stravili iba hranim a to je podla mna koniec priatelstva.

Dřív se nám stávalo často, že mimo hru jsme se neviděli, takž hra byla stejným důvodem pro setkání jako pro někoho pivo - prostě se řešili i jiné věci, na které jindy nebyl čas. Teď se řeší také, ale ne tak moc.
Myslím, že bude dost podsttný rozdíl mezi lidmi, kteří si chtějí jen zahrát, protože se s kamarády vidí třeba i ve škole, a lidmi, kteří se vidí jen na té hře.

Nicméně nerad hraju s člověkem, kterého nemám rád, a je jedno jak skvělý je to hráč. Na druhou stranu mě nenapadá nikdo, o koho bych neměl rád a zároveň šlo o výjimečně dobrého hráče.

Na střední škole jsme se také často bavili jen o hře, protože jsme spolu hráli a ve škole jsme to pak řešili, ale kamarádi jsme doteď, i když se vídáme jen jednou za rok nebo ještě méně. Na druhou stranu si nemůžu vzpomenout, jestli mám nějakého bližšího kamaráda, který RPG nehraje. Asi ne.