HuSä

Dajú sa naratívne prvky zakomponovať a vimplantovať do nenarativneho systému (napr. D&D)?
Nejak tak aby to neurobilo problémy.
Je to možné?
Ak áno, tak aké prvky sa dajú, a do ktorých systémov?

Ja by som rad odpovedal, ale netusim, co znamena "narativne" v tomto ponimani. Aby nenastala diskusia o slovickach, mozno je lepsie povedat, ze ktore prakticky zazite prvky z alternativnych RPG pozname a ktore by sa dali zaradit do klasickych hier ako DrD ci D&D.

kedze ani ja netusim co ma Majo na mysli taktiez mam problem s odpovedou akokolvek nefundovanou

hej presne. s tymito termitmi zvyknu ludia zachachadzat velmi odviazane. 'gamisticky', 'narativny', 'pribehovy' nedaj boze 'premisa' ten kto cital Edwardsove eseje si predstavi nieco ine nez ten kto tie pojmy pocul povedzme od Alnaga

ja som s prenasanim indie napadov do klasickych hier trosku experimentoval napriklad kluce z tSoY idu do dnd preniest celkom bez problemov. ani s fate pointami by nemal byt problem. hranie s vlajkami tiez nie je nemozne. napr. conflict resolution uz skrka, hoci s trochou snahy sa to da.

zaujimaju ta nejake konkretne techniky?

Pod slovom narativne som myslel to ze hraci dostavaju moc zasahovat do pribehu podobnym sposobom ako DM. Ze pribeh prestava byt absolutne sukromnym vlastnictvom DMa. Ze DM nie je ten jediny ktory pozna pozadie fungovania stveta v ktorom sa odohrava dobrodruzstvo. Toto som si myslel ze znamena narativne, ale mozno to znamena nieco uplne ine.

Fate pointy mi tiez napadli, tie su podla mna dobry napad. Co myslis hranim s vlajkami? Myslis flags?

Takze v skutocnosti nemyslis narativne hranie, ale autorske pravomoci (i.e. "player empowerment").

Ano, ide to, kedze je to viac vecou vystavby konkretnej hry (a nastavenia GMa a hracov) ako systemu samotneho. Ved si spomen na to, ako si Aljen na prvom DS vyrobil Rekiraxa a dal mu miesto v pribehu (zaujimave, podotykam) -> autorske pravomoci v praxi.

Niektore systemy s tymto pracuju implicitne (teda ze bez takychto prvkov vobec hra nebude poriadne fungovat - napriklad Inspectres ci Enemy Gods), a do niektorych sa to vsuva omnoho lahsie, pretoze nemaju presne vyclenene delenie pravomoci, ale v konecnom dosledku to ide spravit (aspon v nejakej forme) vzdy.

Tiez suhlasim s Peekayom, ze do kazdej hry sa to natlacit da, akurat niekde mozes narusit rozpravacovi jeho koncepciu.

V klasickych hrach (DrD, D&D) moze byt problem v pripade, ze ma rozpravac pripraveny pribeh od zaciatku az do konca. Akykolvek rozpravaci zasah hraca mu ho moze narusit a potom rozpravac musi natlacit hracov do predpripravenej linie. Inak povedane, rozpravac moze mat pocit, ze opisy hracov su prenho skodlive a zacne sa stavat do opozicie.

Ale aj tam sa daju robit mountainwitchovske triky (akiste pamatas):
Hrac: Aka siroka je cesta?
Rozpravac: Ja neviem, ja na nej nestojim. Povedz, aka je siroka.

teda na dokreslovanie detailov.

Dokonca mi napada, ze pri klasickom dracakistickom prechadzani labyrintu by DM mohol mat len pripravenych niekolko klucovych miestnosit a hraci by si mohli opisovat, ako ten labyrint na krizovatkach vyzera.

Ak rozpravac funguje tak, ze ma len niekolko volnych bodov, ktore zahrna do hry (myslim, ze takto funguje nejeden rozpravac), tak hracom sa da dat dost velka miera pravomoci.

Akurat, ze ich na to treba upozornit. Mnoho hracov o tejto moznosti vobec netusi, pretoze sa traduje, ze rozpravac je jedina autorita, ktora rozprava, co hraci vidia, pocuju, atd.