Citácia:
kedze najznamejsie systemy su si filozofiou podobne, vznika dojem, ze vsetky systemy su "v podstate rovnake" - tym padom sa straca motivacia skusat nieco dalsie, nove, pretoze "mame Dracak, a ten nam vyhovuje, lebo ho mame dlho."
Presne!
V extremnych situaciach musi mat statocny clovek velku odvahu, pripadne PK-fu, pripadne rezervoar zakernych psychologickych tahov, aby z nich vytrieskal dojem, ze neplati "RPG aha to je o tom, ze behame a vrazdime orkov, co?". Zaciatocnici su na tom dobre, pretoze nevedia do coho idu. Pokrocilisti maju casto mysel, ktora pri hrani ide po vyjazdenych kolajach, ktore sa zmenit daju, ale vyzaduje to cas a chut.
Ak si ludia na nieco zvyknu, tak sa prepriaha velmi tazko a to bez ohladu na to, aka je ta povodna vec s odstupom casu nedokonala. (ITaci by vedeli rozpravat o tetach, co klepkaju texty v hnedej T602, lebo su na nu zvyknute a Word v nich budi posvatnu hrozu. To bez ohladu na to, ako vsetci povazuju Word za vyrobok o generaciu novsi.)
Dracak je presne v tejto pozicii, jednoducho je to entry-level ("moje prve RPG") system, ktory je pouzitelny a popularny napriek jeho chybam. Konverzia je mozna vo chvili, ak im niekto ukaze, ze prechod sa _naozaj_ oplati a ze nie je az taky narocny, ako vyzera.