No, práve som sa vrátil domov a jedna z prvých správ, ktoré sa mi doniesli do uší, bolo vyvrcholenie rukojemníckej drámy v Rusku, takže mám momentálne zo všetkého dosť zmiešané pocity.
No zároveň to je skvelá odpoveď na to, čo sa stane, ak by sme všetci žili len podľa svojich egoistických pohnútok, obávam sa.
Inak Dalcor, Pošli to ďalej som videl a je to veľmi dobrý film. Jeho myšlienka je síce krásna, no bohužial i od základu chybná. Nič takéto by nikdy nemohlo fungovať v skutočnosti, pretože ľudia ako spoločnosť sú svine. Reťaz by sa prerušila ešte skôr, ako by vôbec začala. Bohužiaľ, vždy sa nájde niekto, kto túži podvádzať a ničiť sny iných ľudí.
Nightfall: toto bolo od teba hodne kruté, táto vec je odhalená až skoro na konci, ak to ešte niekto nečítal, ukradol si mu veľkú časť napätia a neistoty. A taktiež pointu.
A nakoniec: Rathviel, máš uplnú pravdu. Ak chceš žiť plnohodnotný život, naozaj preto musíš niečo obetovať. Tak to je vo všetkom a bolo to tak i v praveku, kedy ľudia žili bez technológie a bez peňazí. Žili totiž trikrát kratšie ako my, denne sa vydávali na nebezpečný a unavný lov a žili v neustálom riziku (živelné pohromy, šelmy, choroby...). Pochybujem, že niektorí z nich prežili percentuálne väčšiu čast svojho života presne tak, ako si predstavovali a že si splnili viac snov, ako my teraz.
Jeden zo základných zákonov evolúcie hovorí, že ak sa nedokážeš prispôsobiť a zmeniť, umrieš. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Takže vlastne nemáš veľmi na výber. Musíš sa s tým, aký je svet, zmieriť (samozrejme, teoreticky sa môžeš pokúsiť ho zmeniť. No aj ak by si bola stopercentne úspešná, trvalo by zrejme stovky rokov, kým sa celý proces zavŕšil). Môžeš sa pokúsiť zmeniť prostredie okolo seba a snažiť sa vyťažiť čo najviac z každej sekundy svojho života, no neexistuje spôsob, aby si ho celý prežila tak, ako si predstavuješ ty, bez jediného kompromisu.
Nie je to mrhanie času. Je to prežitie. (a mimochodom, v skutočnosti je život práve o prežití. Koncept šťastia sme si domysleli až my, keď sme inteligentne zliezli zo stromov a začali sa do hláv udierať kamennými sekerami)
No nemyslím si, že by si si z toho mala robiť nejakú ťažkú hlavu. Nech ťa ukľudní myšlienka, že všade okolo teba sú ľudia s tým istým problémom a kopec z nich by si s tebou po večeroch iste rado zašlo na pohárik.
Ako sa vraví, "ve dvou se to lépe táhne". A ja už len dodám, že čím viac, tým lepšie, takže kľudne aj "ve dvěste padesáti".