Tak citam preto ako mnohi uz povedali, ze to cloveka krasne unesie z reality a od beznych problemov a ked je skvela kniha uplne pohlti a vtedy, kym niekto do mna nedrgne ani neviem, ze na mna rozprava. A hlavne si citanie prestavujem tak ako v Nekonecnom pribehu, ze proste zrazu ste v tom svete. Teraz citam Eldest, 2.cast Eragona, a uplne ma to k tej knihe taha, co najskor sa ponorit do nej.
Poeziu akosi nemusim neviem sa s nou vzit, na to musi byt clovek asi povaha. Tam sa aj treba zamysliet asi ako to autor myslel,no neviem, ja v tom nic nevidim.
Ci sa cita menej to neviem, kazdy musi najprv to caro citania objavit, ja napriklad nemam rada ani e-booky, proste milujem tu chvilu ked otvaram klasicku knihu, tu vonu a ked ma este cely ten pribeh caka. Takeho Eragona som si uplne vychutnavala a pomalicky citala, aby sa mi pribeh rychlo neskoncil i ked na druhej strane, clovek chce vediet ako to skonci. Vzdy som smutna ked knihu docitavam, lebo akosi sa vsetko konci a ja nikdy knihu necitam dva krat. Este som sa k tomu nedostala.
No a od diela ocakavam, ze ma pohlti, uplne vypnem a ked je kniha dobra tak ma to k nej taha a vzdy si ukradnem trochu casu kazdy den, len aby som co najviac precitala. A ked ma dobry dej a je skvele napisana, tak potom mi je jedno ci je vesela, smutna, humorna alebo napinava.
Inak niekedy, ked citate nejaku tragicku knihu a nikomu tam zomrie niekto blizky, alebo stane sa nico neprijemne tak sa vam zrazu vase problemy zdaju smiesne a uz nie tak vazne a aj to je docela fajn. Uz sa potom divate na svoj zivot inak.
Pisat nepisem, lebo nie je cas a aj ked namety mam, je my jasne ked citam niektore tie knihy, ze musia byt pekne prepracovane. Uz som sa chystala, ze napisem aspon nejake take kratsie poviedky, lebo slohy som rada pisala, ale akosi ani na to nie je cas.
Tak mozno som trochu pomohla Andelika, ale celkom zaujimavu temu mas