HuSä

Miso napisal medzicasom prakticky to iste


Ja som pisal uz vyssie a dovolim si to poslat do vacsieho extremu: naco je studiam liat peniaze do vyspelych pribehov, ked to neposkytuje vacsiu pravdepodobnost vacsej predajnosti?


OK, inak: hra si na seba zalozit moze, ale velke studio do nej nepojde: jednak to nedava garanciu predajnosti, jednak je to risk, ze si to kupia traja geeci a okrem nich nik, ako sa stalo s Planescapom. Je to identicke, ako v pripade hollywoodskeho studia, ktore nepojde explorovat dolezite vyspele temy (a ak, tak v prijemnom habe, ako to robil napr. The Help s problemom cernosskych sluhov). A je to identicke ako v pripade stolovych RPG, kde velke studia obvykle nepojdu do narocnych tem, lebo opat: predajnost 10000 kusov celosvetovo je risk.

Ako som pisal: ak pride nejaka seriozna hra, tak musi prist zdola. Napr. z Kickstartera -- ktory je v pripade PC RPG skvely na vybudenie nostalgie a pritiahnutie starych hracov s peniazmi.

Ja asi nerozumiem tomu, preco by ktokolvek mal kvalitne pisanie povazovat za risk. Kvalitne pisanie nemusi nutne znamenat uchylny zaner ako Journey alebo Dear Esther, stale to moze byt linearny FPS shooter, open world RPG (do Morrowindu napriklad existuju fan made mody, ktore zbuchal jeden clovek na kolene, ktore z dialogov s NPCckami spravia uplne iny zazitok), alebo jednoducha RTSka. Kvalitne pisanie taktiez nemusi predstavovat extremnu investiciu (mozno som naivny, ale ja na ta dovod fakt velmi nevidim), nemam pred sebou cisla, ale stavim sa, ze scenar atd. ani zdaleka nepatri medzi vyrazne polozky modernych titulov.

Suhlasim s tym, ze tu nie je velmi viditelny dopyt po niecom takom (za to si vo velkej miere mozu aj samotni hraci a novinari) a preto studia nemaju dovod do toho investovat.

Ale to sa asi ani nezmeni, ked polovica ludi ani nevie (alebo odmieta priznat), ze sa to da lepsie a druha ospravedlnuje absenciu kvality v tejto oblasti tym, ze sa to nevyplati.

tiez ma napada len malo hier, ktore by mali nieco hlboke v sebe.
pripojim max tak Final Fantasy 7, ktore malo dost silne momenty a ako hra to bola urcite z hlbsich.
do debaty, ci su tie-ktore hry tu spomenute hlboke, alebo nie, sa pustat nebudem

a tak trosku dufam, ze sa to casom zlepsi.
ved sa nejedna o ziaden risk, ked sa pridaju zaujmave dejove a vztahove zvraty...
hra stoji a pada v predajnosti na inych veciach.

inak este paradoxne sa mi pacila dost Call of Duty neviem ktora, kde bola pripjať a tí briti z SAS
bolo tam asi 5minut pribehu, co stalo za to, ale uzil som si to

vlastne preto ma ani nijako nelaka kupovat si hry. naco, ked mi daju iba prazdnu zabavu a ziaden zazitok?
neco ako kino, nastastie bez ludi okolo

Annun> Pouzival som ME ako priklad kedze clanok ho uvadzal ako bernu mincu. KOTOR aspon prvy ti odporucam, je to old school RPG v peknej grafike. Velmi rychlo som rozdychal aj to, ze neodvratne spejes k pouzivaniu Sily a svetelneho meca.

Cele si to poriadnejsie precitam neskor, teraz len kratko:

TOR je onlinovka a tudiz uplne mimo misu. Rozpocet 15 - 30 mega je vo filmovom priemysle uplne nic, ak sa bavime o akomkolvek akcenjsiom filme ci nedajboze vizualne dobre odvedenej praci ratajte so ~ 100 mega.

Kreativne pisanie same o sebe nieje risk, risk je ze kreativne pisanie sa doladuje a trva dlhsie, zatial co vyvojovy cyklus sa skracuje. Veci su nalinkovane, co je popularne to musi byt v hre. Opat sa vratim k ME3, pacil sa CoD? Mas ho tam. Pacilo sa nieco z predosleho dielu? Mas to tam ale vo viacerych pripadoch sa uz nikto nezamyslel ci aj v trojke to funguje rovnako.
Ano hraci su retadrovani, na fora som definitvne prestal chodit pretoze akykolvek hodnotny nazor je utopeny v kope vyplakavania, studia maju malo realneho feedbacku, alebo nanho seru uplne. Cas tlaci, hru treba vydat a nazor beta testerov prd zmeni (EA).

Takze ano opat sme nieke na pomedzi. Prezentacia sla vyrazne hore lebo ked sa to paci tak sa to predava. Ale castokrat ta najviac bavi to, ze si lietas na lodi vo vesmire.

Odmietam ale uznat, ze filmy alebo ostatne media su na tom ovela lepsie. Ze to pre niekoho osobne zachranuje Skandinavska produkcia (navyse podla knih) to nieje argument. Pri tom kolko filmov vznika za rok, to ratio kvality a kvantity stale nieje o nic lepsie.
Needles to say, kopu dobrych filmov o ktorych sa rozprava tiez vyzdvihuje par klucovych scen alebo dialogov, nie konzistetna kvalita cele dve hodiny stopaze. A to bez pardonu dostanes v akejkolvek hre aj v tom spominanom ME3. Este to prezivas o to viac, ze ty robis rozhodnutia.

mne to pripada tak, ze hry ako pomerne nove medium (?) maju tendenciu najprv hladat co najlepsie technicke prevedenie, najlepsiu grafiku, efekty...

film vo svojich zaciatkoch tiez pracoval najma s jednoduchymi pribehmi, groteskami, pohyblivymi obrazkami bez nejakych hlbsich zalezitosti (teda ak to tak mozem ja ako filmovy a herny laik posudit, knihy tu nezahrnam kedze oni pracuju primarne s pribehom, nemozu sa spoliehat na ponuknutu vizualnu stranku)
predpokladam, ze aj u hier moze ist tendecia rozvijania pribehu a postav nahor, ked ludi unudia simulatory golfu

Fair enough.


KOTOR som skusal kedysi davno, myslim ze presne jednotku, ale mna jednoducho ta kombinacia SW sveta a NWN enginu (myslim ze to bol ten, opravte ma ak sa mylim) uplne odradzala, pre mna to bolo to najhorsie z oboch svetov. Plne si uvedomujem ze to je dost vychvalovana hra a povazuje sa za jednu z top v zanri a ani to nejdem vyvracat, mna len osobne neoslovila.

Z velkej casti asi kvoli mojim vlastnym predsudkom.


S tymto suhlasim.


Toto je asi to, v com sa s tebou autor clanku rozchadza, podla neho aj tie slabe filmy maju dospelejsie pisanie, ako hry.

A ja mam tendenciu s nim suhlasit, mozno som len zatrpknuty, ale napriklad vztahy medzi postavami mi casto pridu uveritelnejsie aj v beckovom filme nez v hre.

Chcel som spomenut Michaela Bay ako priklad filmoveho rezisera, co nataca filmy intelektualne na urovni priemernej PC hry, kde ide hlavne o prezentaciu, ale potom som si pozrel zoznam jeho filmov a este aj tie (ci uz Bad Boys, alebo Pearl Harbor, alebo aj ten Armageddon) maju asi lepsie napisane postavy nez vacsina hier.

A mozno kecam, ja uz ani neviem. Mozno to je len tym, ze ich hraju zivi herci.

tomu ver. armageddon kickuje uplne s prehladom hry
fakt je ich malo, co maju nieco viac.
smarja, stale musim mysliet na logy v SS2

hry povacsinou pracuju s tym, ze hrac si akokeby dotvara samotny svet. to do urcitej miery plati aj pri filmoch, ale tam mi chyba konkretne ta interaktivita. a ta interaktivita, je velmi podstatna.

pre mna osobne su praveze hry tou platformou, ktore je schopna cloveka immersnut uplne najviac na svete. pomocou pc hier som mal strasne silne zazitky, zasiel by som az tak daleko, ze poviem, ze hry ma vychovali do urcitej miery. polozili zaklad mojho kritickeho myslenia, nazorovej plurality a bez zavahania by som ich umiestil k tomu najlepsiemu, co na nasej planete existuje. nie vzdy musi viest k nejakamu druhu umeleckej katarzie alebo coho presne. ako pri tradicnych umeniach alebo filmoch. ale tak ako nemozeme nejako presne merat to, ktore umenie je "hodnotnejsie" tak isto nemozme zavrhnut cely herny zaner, len na zaklade osobnych preferencii.

moment ked som v planescape objavil ten spiritualny bordel, kde prostitutky s vami konverzovali na rozne temy...
smoldering corpse bar...
vztah dakkona k nameless one, morte, fall from grace, ignus, vhailor. nikoho z nich som nebral ako digitalnu postavu. nevidel som za nimi binarny kod ani ludi, ktorí stáli za tvorbou tých dialogov. co viac je umenie ako ked date niecomu nezivemu punc originality, skutocnosti a čiru emociu?
z baldurs gate si zase pamatam ludsku krutost, spinavost a nejaky ten nadneseny motiv spravodlivost, ktora nieje abstraktnym konceptom ale zije v ludoch.
kotor I bol pre mna zase najsilnejsou moznou formou escapismu s akou som sa stretol. pocas hry som bol doslova na nervy, uplne prepnuty v starwars svete.

ano,naozaj genialnych hier je hrstka. ale to je tak asi so vsetkym, nie? rovnako ma napadne maximalne 5 filmov, ktore sa na mne fakt nejako vaznejsie podpisali, 5 knih, 5 albumov atd atd...

skategorizovat hry ako to, co je nejakym sposobom "pod" filmom, je hlupost.

hm, ono mozno hry su dejovo dialogovo plytsie ako filmy... ale maju zasa nieco svoje. Hlavna postava si ty, ty si ten ktory tvori tu zabavu, ty si ten co zamorduje milion a pol evil minionov bez toho aby ho strajchla colen jedna gulka a potom v krvavom suboji porazi hlavneho uberevil zloducha...
Proste hry su o niecom inom ako filmy. Na druhu stranu, to neznamena ze by mali mat horsi pribeh pripadne menej uveritelne postavy. Ani filmy na tom niesu lepsie, staci sa pozriet na znasku filmov od adama sandlera, vypatlane sprostosti, dej nula, postavy nula a aj tak to ludia zeru...
Svetu bohuzial vladnu prachy a velke studia tie prachy chcu, tak naco sa hrnut do niecoho prevratneho ala Planescape, ktore je mozno genialne, pribeh, prevedenie a setting su skvele, ale oceni to mozno 0.5% celkovej hracskej populacie(Inac plne nadabovany Planescape? Wet dream, za to by som prachy dal). Radsej spravia call of duty dvadsatdva, rusko cinske vojny o hovno... Lebo ludia im to zeru a kupuju.
Co je ale zaujimave, vacsina ludi tie hry nekupuje koli singleplayeru ale hlavne koli multiplayeru. A tak to vidia aj tie studia, naco zbytocne plytvat casom na nieco, co vacsina ludi ani poriadne nezahra/neprejde. Skvelym prikladom toho je Battlefield, mam doma bad company 2, singleplayer je hra asi na 8 hodin, prostoducha strielacka s priemernym pribehom, par dobrymi hlaskami. A jedina postava ktoru si pamatam je pilot vrtulnika ktory ma vozil na akcie, aj to len preto ze ho odkraglovali uplne debilnym sposobom. Na druhu stranu, multiplayer je to co tu hru drzi nad vodou uz nejake tie dva roky, prides, pripojis sa, postrielas par amikov/rusov, zanadavas si na svoj tim aky su debili ze nedokazu udrzat jednu vlajku a vsetko musis robit sam, odpojis sa. A potom skusis iny server. a zasa... A ked sa k tomu pripoja dalsi dvaja traja kamarati tak je to este vacsia sranda.
Prosto velke studia nemaju preco drzat singlac(pokial hra ako taka nieje koncipovana cisto na singleplayer, vid mass effect a pre mna nepochopitelne (teda pochopitelne ale zbytocne a priam az debilne) vlozenie MP) ktory ludi vlastne ani nezaujima. Ludia si platia za rychlu, lahku zabavku ktora je na dosah ruky. Keby to tak nebolo tak ani telky nezarabaju na telenovelach/sitcomoch.
A nas par, co si radi vychutname pekny prepracovany pribeh, sa moze ist strcit.
Nastastie to zachranuju (aspon niekedy) indie veci a kickstarter, uvidime ako sa to dalej vyvinie.

Tu bolo velmi mudre slovo, ze imerzia. Hej, ponorenie je to, hry dokazu urobit skvele -- napr. si pamatam ako pri hrani Colonization som studoval objavovanie Ameriky. A Alpha Centauri ma svoje grady, a to je vdaka prepytujem tym citatom. (ale opat: ako tahovka bola Alpha tiez ziadne terno). Ono ako som hovoril vyssie: naskriptovat postavy je jednoduche, lebo hrac sa pasivne vezie. Ale naskriptovat postavy interaktivne uz asi nie je taka sranda. I ked taky Minsc vs Boo su nezabudnutelni az doteraz, pricom to chce len napad na dobre postavenu postavu a dobry voice acting. Dokonca aj ten scenar sa neraz rewrituje pomaly na mieste (i ked to uz je asi dost zly cas), a to stale stoji a pada na tom, ze je to linearna vec.

Cele je to o tom, ze okrem par high society ludi to zrejme nik nepovazuje za taku issue, ako to naozaj vyzera.


Podla mna samotne pisanie moze mat lavinovity nepenazny efekt na ostatne aspekty diela.

Na to mam historicky priklad troch hier rovnakej technologickej kvality:
* Baldur, ktory mal s odstupom casu celkom rozsiahly pribeh, ziadne velke originalne terno, ale tradicny franchise, rozumne napisany, s viacerymi dobre urobenymi postavami, a stale zapamatatelny a ponoritelny.
* Icewind Dale, ktory mal odlisne prostredie (zima a mraz), ale pribeh uz akosi isiel bokom a bola to ovela vacsia klikfestovica.
* Planescape, ktory vyhral prave na tom, ze mal vyfetovane prostredie, turbodialogy, ale komercne padol.


Jo, presne, stolove RPG prvych 10 rokov tiez fungovali na tom, ze sa behalo po dungeonoch a zabijali draci. Napisat dobrodruzstvo / hru nie je take jednoduche prave kvoli jeho interaktivite. S odstupom casu aj tie legendarne dobrodruzne moduly, ktore hraval kazdy, su dnes mozno az smiesne (presne pre posun hracskej mentality) a tradicni autori skuseni v pisani romanov neraz pohoreli. To bolo napr. vidiet aj v poslednom dobrodruzsve pre e-zine Drakkar, kde ceska autorka mala skvely napad, ale hned sa jej vytklo, ze sice je to napisane skvele, ale hratelne to bude len ked sa z toho stane husenkova draha.

Ten prelom nastal mozno az s Vampirom (o 20 rokov) nastal vyrazny prielom smerom k dospelejsim pribehom (som bestia? som clovek?) a az okolo roku 2005 (cize takmer 30 rokov po prvom RPG) sa zacali zjavovat hry adresujuce seriozne issues. Akurat, ze ich najudernejsie podoby su uz prakticky ine medium (RPG=>jeepformaˇ).

Mozno prave teraz sa stoji na zlomovom momente.

EDIT: nasiel som skvely priklad serioznej hry: Katawa Shoujo, Klasicka textovka: sada obrazkov s rolujucim textom a trochou interaktivity. A podla nazvu japonske, takze manga-style obrazky. Chlapcovi sa prejavi srdcova choroba a musi sa prestahovat na skolu. Pribeh sa odvija okolo neho a telesne postihnutych dievcat, obvykle s kopou traum, kde sa exploruje budovanie vztahov medzi nimi a mnoho citlivych veci okolo tejto issue. Samozrejme, kopa cukru, budovanie lasky a podobne. Opat je to ale v duchu, ze co je kultove a skvele, to je divne.

Katawa Shoujo

to je dievcensky roman - adventurovica
normalna klikacka, kde davas kilo textu a za celu hru mas asi 6 moznosti A alebo B

a jednu ci dve sukacky
je to blbost

Imerzia je veru to spravne slovo, ako pisem od zaciatku aj priamociara vec ta vie vtiahnut a to silno. Preto sa prve CoD strasne pacilo, druhe som po dvoch hodinach hrania vypol a odinstaloval.

To je na druhu stranu dovod preco sa ovela viac dba na prezentaciu hry nez na scenar. Kto hral Dooma s poriadnym zvukom vie velmi dobre ze tam sa dalo dosrat len z blikajucej chodby a to sa sa bavime o mindless strielacke.

Ten faktor multichoice ako pise Alef je bohuzial kriticky pre poriadne RPG a nieje to take jednoduche. Inac to stale budu len vlacikove klikacie adventury (akokolvek genialne). Again, filmy ku ktorym to prirovnava clanok su ale niekde uplne inde.


Annun> Sure, ja som tiez nehral kopu hier ktore dostali ultra pozitivne hodnotenia, nieje dobre to hrat nasilu.

Precital som si po tretikrat.

Mne by sa ziadalo dodat, ze tie hry tam niekde vonku mozno su. Ale oni nedolezu na podnose a ak dolezu, tak budu o-meh!-ovane, ze vyzeraju strasne [Heck, este aj Watchmenom trvalo asi tak 50 rokov, kym urobili s komiksom to, co chce. A to stale hovorime o linearnom umeni.]

toto toto

Klenoty su, aj poriadne nielen low cost ciarkovane panake. Toto je uz ale otazka toho ako hry vnima verejnost. Rovnake je to s komixami a sci-fi filmami.
Ti Watchmeni su presne to ... mainstram je Superman a preto vsetky komixy su pre deti.