Kde bolo, tam bolo, koncom mája 2006 rozvírila pokojné československé vody RPG komunity správa o vydaní prvého slovenského papierového RPG Zs. Vargu
Čarodej. Je asi zbytočné písať na tomto mieste o tom, čo vlastne Čarodej je (konieckoncov, v krátkom čase vyšlo viacero recenzií).
Pri príležitosti vydania tohto systému sa v rámci ,,reklamnej kampane" usporiadal RPG turnaj. Veď niet lepšej možnosti, ako si ohmatať a vyskúšať systém, než hrať s jeho tvorcami. Samotný turnaj sa konal v príjemnú júnovú sobotu v notorickom dúpäti košických hráčov RPG a kariet - v herni Nosferatu. Zaránky-zarosy (zhruba okolo pol jedenástej) sa zliezol relatívne dostatočný počet hráčov, z ktorých sa podarilo vytvoriť tri trojčlenné družinky (a časom ešte jednu) pod vedením mocných R-ov (rozprávačov): Zsola, Ryška a JaRa. Zsolo ešte obišiel osadenstvo a vybral výpalnô (rozumej vstupné), obliekol si rituálnu modrú kutňu a mohlo sa začať hrať.
Samotný systém turnaja bol veľmi jednoduchý: každá družina prechádzala paralelne (a nezávisle od ostatných) tým istým dobrodružstvom. R-ovia popri tom hodnotili na základe všakovakých (záhadných) kritérií výkon jednotlivých družín. Výkony sa nakoniec porovnali a určil sa víťaz. Ten si užil vskutku hodnotnú cenu -
D&D Basic Game.
Pozitívnou vecou bolo používanie predgenerovaných postáv. Každý hráč si mohol vybrať zo šiestich predpripravených postáv s lyrickými menami, ako
Prstolep, či (psionik)
O'Nik. Tým sa ušetrila kopa času aj nervov (ako začiatočník som doma generoval jednu postavu za trištvrte hodinu...na veľké potešenie som ju nakoniec nemusel použiť).
Detaily o dobrodružstve nebudem prezrádzať. Bolo tam všetko čo má byť - aj diplomacia, aj ,,rež a rúbaj", ba dokonca aj dramatické dejové zvraty. Špeciálne ma zaujal náčrt herného sveta, ktorý pripomínal niečo ako alternatívne Horné Uhorsko.
Keďže samotný turnaj plnil úlohu oboznamovania sa so systémom, vyplynuli z neho viaceré postrehy. Úplný základ sa dá naučiť veľmi rýchlo. Základná filozofia je v duchu ,,číslo v denníku postavy reprezentuje počet kociek, ktorými sa hádže". Veľmi jednoduché, zvládla by to aj cvičená opica. Jemne komplikovanejšie je hádzanie na nadľudské úspechy, ale k tomu sme sa (ako dobrodruhovia-začiatočníci) nemali príležitosť prepracovať. Je však pravdou, že na zvládnutie nuáns súboja by som osobne potreboval ešte jedno, či dve sedenia.
Ako zosielateľa mágie ma zaujal magický systém. Každé kúzlo je samostatnou zručnosťou a zosielateľ môže zosielať kedykoľvek ľubovoľné kúzlo, ktoré ovláda. Neexistuje limit na počet zoslaných kúziel. Kúzli sa do nemoty....resp. až do chvíle, keď sa zosielané kúzlo nepodarí (t. j. nenastane ani jeden úspech). V takom prípade si zosielateľ si musí dať pauzu - v najjednoduchšom prípade na pol hodinu, vo veľmi kritickom otrčí kopytá navždy. Veľkou výhodou tohto mechanizmu je to, že odpadá akákoľvek evidencia many, či zostávajúceho počtu kúziel. Na druhej strane sa na turnaji (aspoň našej družine) nepodarilo predísť typickému životnému kolobehu kúzelníka - vždy keď O'nik nemohol kúzliť, družina sa utáborila a pokojne vyčkala, kým sa vysielateľ zotavil. Našťastie náš zosielateľ oddychoval iba trikrát, aj to maximálne hodinu (susedné družiny dosiahli tuším šesťhodinový prestoj, čo bola vzhľadom na časový limit pomerne nepríjemná situácia).
Záver: Akciu možno zhodnotiť veľmi pozitívne, o to viac, že po roku a pol to bola asi jediná masová príležitosť si zahrať RPG (dokonca aj v slovenskom meradle).
Jen houšť a větší kvapky! (A nabudúce d20 ;-)).