Weol, polobor bojovnik Život: Bol som otrok, takmer od narodenia. Moju dedninu vypálili alebo zotročili, tak ako mnoho iných polobrých dedín. Čo sa skutočne stalo s mojou dedinou a kde sa presne nachadzala som sa nikdy nedozvedel. Moji majitelia mi dali aj meno: Gomb. Predávali ma, kupovali a zase predávali. Ako otrok som robil rôzne práce, ale väčšinou robil stážnika, takže som dostal formálny bojovnícky výcvik. Nad svojou situáciou som sa zo začiatku vôbec nezamýšlal, ale neskôr som začal uvažovať nad tým prečo existujú otroci a slobodný. Keď som o tom hovoril s inými polobrami, tak to vôbec nechápali, oni vždy bezmyšlienkovite poslúchali svojich pánov, a vpodstate si ani neuvedomovali, že možno práve oni vyvraždili ich rodiny. Nevedel som pochopiť, prečo sú moji súkmeňovci takí obmedzení a naivní.
Časom som sa stal ochrancom karaván, slúžil som rôznym pánom, až jedného dňa ma predali staručkému obchodníkovi. Sprevadzal som jeho karávanu a ochraňoval som ju. Bol to veľmi múdry muž, volal sa Elwing Weolmar. Cenil si moju prácu a časom si ma začal vážiť, často sa so mnou rozprával o rôznych veciach. Nechoval sa ku mne ako k otrokovi, bral ma ako seberovného. Vďaka nemu som sa veľa naučil a pochopil, napríklad aj to, že otokárstvo je určitým spôsobom nespravodlivé.
Jedného dňa večer si ma zavolal do stanu a povedal, že sa rozhodol dať mi slobodu. Povedal, že som trochu iný ako ostatní polobry a že mám byť na to hrdý. Od vtedy som slobodný a vten večer som sa aj rozhodol zmeniť si meno, už sa nebudem volať Gomb, ale Weol, podobne ako moj bývali pán. Po určitej dobe mi Elwing povedal, že odchádza ďaleko aj so svojou karavánou, že si musí vybaviť niečo tajné. Rozlúčili sme sa a každý išiel svojou cestou. Potom som ešte nejaký čas pomáhal karavánam.
Aký som? Ako ostatní polobry, ale trochu iný. Mávam výkyvy nálady, ale nie až také veľké, raz za čas mám dni keď som mrzutý a flegmatický. Som oveľa samostatnejší ako ostatní polobry a som oveľa múdrejší. Ale mnohí si aj tak myslia, že som hlúpy, lebo som polobor, čo rád zneužívam aby som ich zosmiešnil, urazil alebo zastrašil. K ľuďom sa chovám, tak ako sa chovaju oni ku mne, ak sú priateľský, tak som priateľský, ak sú nepriateľský, tak som nepriateľský. Mojim cieľom je aby polobry pochopili svoje postavenie, aby pochopili, že nemusia byť otrokmi. Mojim snom je aby viacerí otroci, nielen polobry, pochopili, že ich páni si ich musia vážiť. Preto sa snažím často hovoriť s polobrami alebo inými otrokmi. Nenávidim otrokárov, ktorí berú svojich otrokov len ako predmet, s ktorým si môžu robiť čo sa im zachce. Ak pomáham karavánam, tak len tým, ktoré patria otrokárom ,ktorí si aspoň trochu vážia svojich otrokov. Ďalšou mojou túžbou je aby som opäť stretol starého Elwinga. Hovoril, že sa si vráti, ale nevedel kedy. Ak by sa dlho nevracal, tak ho pôjdem asi hľadať. Horšie je, že mi nechcel povedať kam vlastne ide.
|