Nasledovné veci nemám podopreté silnými argumentami, vyplývajú len z mojich laických pozorovaní. Neváhajte ma preto kritizovať.

Napätie nespočíva v neistých výsledkoch.

Nemám ani najmenšiu pochybnosť o tom, že prasiatko Babe ohúri porotu pastierskych psov. Myslím, že ani vy - ale i napriek tomu sedíme počas celého filmu v napätí. Prečo sa to deje?

Napätie spočíva v odsúvaní nevyhnutných vecí.

Súvisí to teda s tým, že hoci nepochybujeme o vítazstve prasiatka, nie je nám jasné, za akú cenu sa ho podarí dosiahnuť.

Ak tomu neveríte, skúste si pozrieť nejaký film. Všimnite si, ako sa v ňom buduje napätie tým, že protagonista bude čeliť mnohým komplikáciám, kým dosiahne to, čo všetci očakávame. Celé je to o tomm, že protagonista si musí svoje víťazstvo vydobyť. To je dôvod, prečo sme na konci spokojni: na záver si totiž povieme ,,no, konečne!".

Čo v prípade rolových hier?

Samozrejme, že môže byť napínavé, keď nevieme, či postava uspeje alebo zlyhá. To je zrejme bez debaty, ale dôležitejšie je zamyslieť sa nad tým, či je to naozaj jediný alebo najlepší spôsob, ktorým dodať napätie do svojich hier. Dokonca, a to si všimnite, ak Pán hry podvádza pri hodoch kockami kvôli tomu, aby zachoval alebo vytvoril napätie, dokazuje tým, že napätie a neisté výsledky sa za daných okolností nezlučujú.

Na vytváranie napätia v hre existuje lepší spôsob: odsúvajte nevyhnutné veci.

Rovno povedzte hráčom, že ich postavy nakoniec vyhrajú a viac to neriešte. Následne využite kocky na stupňovanie, stupňovanie a stupňovanie napätia. Všetci totiž vieme, že postavy vyhrajú. Ale za akú cenu?

Na tejto myšlienke som postavil hru Chalk Outlines, koncept som vylepšil v Otherkind, lenže najlepšie sa mi to podarilo vyjadriť až v hrách Dogs in the Vineyard a The Good Knights.