HuSä

Zemetrasenie v Japonsku nespustili USA svojími zbraňami na zemetrasenie, aj keď sa nedá úplne vylúčiť ani to, ale zemetrasenie bolo vyvolané jadrovými elektrárňami, pretože na mernú plochu zemegule je ich v tom mieste neúnosne veľa. Tektonické dosky, ktoré by sa v budúcnosti pohli tak, či tak, by sa možno pohli viackrát bez takýchto následkov.

Každý gigantický generátor na výrobu elektriny vyrába obrovské magnetické pole do obrovských vzdialeností, ale tým že sa vyrába trojfázovo, takmer eliminuje svoje gravitačné účinky, ako napríklad keby existoval trojpolový magnet. Ale reaktor tak isto funguje ako gravitačný motor, ale iba jednosmerne, teda pôsobí ako gravitačný motor stále jedným smerom. Túto gravitácie nemožno merať, lebo sa podobá gravitácii mesiaca s slnka a túto obrovskú silu môžeme iba odhadnúť podľa prílivu a odlivu na pobreží oceánov.A práve táto gravitácia pôsobí na zemský povrch niekoľkonásobne viac, ako váha samotného reaktora, ktorá môže pôs obiť iba do určitej hĺbky merným tlakom. Avšak gravitácia vytvorená motorom jadrovej reakcie pôsobí jednak do nedozierných vzdialeností vesmíru, ale naopak aj do obrovských hĺbok zemegule a vlastne prechádza cez zemeguľu ďalej do vesmírnych hľbok. Táto gravitácia je rovnako silná ako prechádza nielen povrchom zeme, ale aj tektonickými doskami a žeravým jadrom na druhú stranu zeme a pokračuje do hľbok vesmíru.

Prechodom cez žeravé jadro zeme musí pôsobiť na tekuté žeravé jadro ako mesiac a slnko na príliv a odliv, teda iným presúvaním žeravej magmy, ako to je historicky stanovené slnkom a mesiacom, lebo nie iba vodu vláči za sebou slnko a mesiac. no a takto vyvolané presuny zemskej magmy, môžu zase pôsobniť na posunitie tektonických dosiek na nepredvídateľných miestach zemského povrchu. Ak by sme si spravili akési gravitačné osi všetkých jadrových elektrárni a každá os by mohla byť hrubá podľa výkonu elektrárne, bol by to zaujímavý graf, ktorý by som chcel vidieť. Dúfam, že až potom by bolo konečne jasné aj niektorým zodpovedným ! vedcom, že jadrové elektrárne nemožno stavať , ako napríklad stavali komunisti činžáky.

Každý reaktor určite smeuje smerom do stredu zeme a tam sa stretá výkon všetkých jadrových elektrárni na zemi. Ak teda každý reaktor pôsobí obrazne približne ako magnet, potom by sa mali robiť reaktory čo najviac predĺžené a vodorovne na zemský povrch. Ja osobne sa domnievam, že zemetrasenie urýchlili a zintenzívnili samotné jadrové elektrárne, ktoré sú príliš blízko pri sebe.

Reaktor, ktorý horí sa musí zničiť.Jedná možnosť by mohla byť rozbiť reaktor nejakou hlbinnou bombou zo spodu, aby sa rozletel na viacero častí, čím by sa mohlo zabrániť gigantickému výbuchu ako jedného celku. Ak vybuchnú menšie časti, bude to tá istá radiácia a nakoniec a ten istý energetický súčet ale môže sa eliminovať ďalšia katastrofa zmenšením jedného maxima tlakom na zemský povrch. Ak by sa podarilo tie tlaky roztrieštiť, mohlo by sa veľa zachrániť zmenšením tlakovej vlny. Treba to urobiť čo najskôr, pokiaľ sú tam ešte materály tlmiace jadrovú reakciu, tie by mohli zabrániť výbuchu reaktora plnou silou pri jeho deštrukcii podzemnou náložou. Všetko je teraz obrovské riziko pre celý svet a teda celý svet by mal okamžite niečo robiť a nie sa pozrať a čakať , aký z toho bude ohňostroj.

Ten reaktor vybuchne tak, či tak, ale ak je šanca na zmiernenie maxima tlakovej vlny rozbitím na menšie časti, malo by sa to urobiť čím skôr , lebo antireakčné materiály sa požiarom ničia a t eda chybu si spôsobili samotní Japonci tým, že umiestnili na malú plochu výkony, ktoré zemský povrch neznesie. Týmto sme došli ku štádiu zničenia Atlantídy. Preto je treba okamžire prehodnotiť výkony všetkých jadrových elektrárni a stanoviť prísne predpisy na výkony raktorov vzhľadom na na mernú plochu zeme. Rozbitie reaktoru zo spodu je síce mizerná šanca, ale lepšie ako nič nerobiť. 20 ton palivy by mohla byť aj sila a príčina predpovedí vzťahujúce sa na koniec ľudstva na zemi v roku 2012.

Obyčajní ľudia s týmto nemôžu pomôcť. Toto Vám píšem ako novinárom, ktorí by eventuálne na prípadných tlačových konferenciách mohli položiť aj otázky v tomto smere vedeckým pracovníkom a myslím, že ich odpovede by mohli byť veľmi zaujímavé.