To, že sa rýchlostný limit označuje ako rýchlosť svetla je historický artefakt. Pokúsim sa načrtnúť situáciu:
Koncom 19. storočia sa novovzniknutá teória elektromagnetizmu dostala do konfliktu s prastarou
Galileovou relativitou. Podľa Galilea rýchlosť telesa závisí na rýchlosti pozorovateľa (čo je veľmi známi a intuitívny fakt), avšak podľa Maxwellových rovníc elektromagnetizmu sa elektromagnetické vlny (aka svetlo) šíria vždy a stále konštantou rýchlosťou, nezávisle na rýchlosti zdroja a pozorovateľa (čo bolo následne mnohokrát teoreticky potvrdené). Tento rozpor sa na prelome storočí pokúšali vyriešiť prominentný fyzici ako
Lorentz a
Poincaré avšak šťastnú kartu vytiahol Einstein, keď v 1905 vysvetlil tento rozpor omnoho elegantnejšie a jednoduchšie. Vyriešil to tak, že dal pa pa Galileovi a povedal, že rýchlosti sú relatívne okrem jednej jedinej hraničnej rýchlosti. Rýchlosti ktorou sa pohybuje svetlo.
Keď nová relativita slávila úspech, pustil sa do nej matematik
Minkowski. Minkowski si uvedomil, že Einsteinova relativita je vlastne len dôsledok
štvorrozmerného priestoročasu. Takýto Minkowského priestor má rýchlostný limit, ktorý je geometrickým dôsledkom štruktúry priestoročasu.
Historicky sme sa od jednoduchých myšlienok prepracovali k prevratnej novej geometrii nášho sveta. Keby sme chceli zrekonštruovať vesmír, začali by sme konštrukciou priestoročasu a tá by automaticky vypľula rýchlostný limit. Potom by sme vesmír naseedovali časticami. Častice s nenulovou hmotnosťou by sa pohybovali konečnou rýchlosťou menšou ako tento limit. Nemohli by ho nikdy dosiahnuť, potrebovali by na to nekonečnú energiu. Častice s nulovou hmotnosťou by sa museli pohybovať tak rýchlo ako im to limit dovoľuje (jeden z dôsledkov relativity). Nikdy nespomalia ani nezrýchlia. Potom sú tu tie tachyóny. Tie by sa museli pohybovať rýchlejšie ako svetlo a nikdy by nemohli
spomaliť na limit, potrebovali by nekonečnú energiu. Tieto tachyóny by ale potrebovali imaginárnu hmotnosť. Čo je to imaginárna hmotnosť? No to práve nikto nevie, keďže jeden z veľkých princípov fyziky je, že merateľné veličiny musia byť reálne.
Neviem presne detaily experimentu a nie som si istý ako merali rýchlosť neutrín. Ide o to, že ak ich porovnávali nejakým spôsobom so svetelným lúčom, tak je možné, že "rýchlosť svetla" (lúča) je vlastne menšia ako "rýchlosť svetla" (limit) a teda, že svetlo sa nepohybuje rýchlosťou svetla.
Neviem, či to čo som napísal dáva zmysel.
Netuším ako si na tom s matematikou a celkovo neviem dobre vysvetľovať.