Vypocul som si vyssieuvedene linky a vlastne takto nejak to zodpoveda mojej predstave o gospeli (odhliadnuc od cernosiek In Action
). Mna ta hudba inak nejak extra nefascinuje, prevazne preto, ze je tvorena, produkovana podavana vyslovene "na tacke". Tak ako radia vyrabaju mainstream, na ktory maju sire masy krepcit a veselit sa, tento gospel ma rovnaku filozofiu -- sire masy si ju maju prespevovat a velebit Pana. (Porovnal by som to s kulturnym zazitkom na koncerte Desmodu, ale to je uz na hranici upalenia.)
Z toho vyplyva aj jednoduchost, nenarocnost a priamociarost v textoch a hudbe. Ak do toho este dame angazovanost celeho zanru, v podstate to zaujima len cielovu skupinu a zvysok to prechadza mlcanim, pripadne vysmechom (vidim paralelu s "warpaint+mrtva koza na hlave" metalom).
Bach a jeho kumpani su trochu ina liga, pretoze nepisali primarne pre masy. Po zopar storociach ich dokazu ocenit i neveriace masy - pretoze ta hudba dava okrem angazovanosti aj nieco viac. Uz na tejto diskusii vidiet, ze genericky gospel ,,gitara + zbor + spevak" taky zazitok nedava.
Inym prikladom su mozno stredoveke angazovane zalezitosti typu Llibre Vermell, ktore boli vlastne tiez "masove", akurat ich hodnota je hlavne historicka a v tom, ze su to jedny z mala hudobnych pamiatok, ktore sa zachovali.