Mam precitane vsetky styri romany (ostatne filozoficke knihy som zatial vynechal).
* Meno ruze - este sa k nemu vyjadrim ;-) (mal by som sa, najma ked som zalozil tuto temu)
* Foucaultovo kyvadlo - tento roman je na dlhsiu debatu. Videl som dost nazorov na v opacnych extremoch, ale toto ma potencial byt kultovou knihou. Podla mna sa neda velmi porovnavat s Menom ruze, pretoze toto je z celkom ineho sudka. Jednak princip konspiracnej teorie je velmi zaujimavy (co ked Plan naozaj existuje a Eco chce dat na vedomie ostatnym, ze je treba cosi urobit?), jednak ti co sa vyznaju v hermetickych vedach (ja teda nie) sa musia velmi rehotat (uzasny je popis motora ako predobraz sefir), plus dejiny slobodomurarov a ,,skrytej Europy" a inych v kocke, jednym slovom ,,roztopas". Problem vsak je, ze clovek musi naozaj poznat historicke realie, lebo inak sa asi unudi k smrti (asi ten isty problem, co spominal Ayaki s Menom ruze)
* Ostrov vcerajsieho dna - ten je pre mna s odstupom casu trochu uleteny. Strasne malo pribehu a prilis vela filozofovania, hmlisteho, hmlisteho.
* Baudolino - Eco sa vratil ku korenom. Poriadny pribeh (Baudolino sa zjavi pri vsetkych zaujimavych udalostiach), aj ked nie az taky ,,husty" ako Meno ruze, ale bola tam celkom zabava. Velmi sa mi pacilo, ako obyvatelia Vychodu uvazovali o Zapade v dosledku roznych legiend (nieco priblizne v style ako ked Gimli vo filme uvazoval o Galadriel v Loriene ako o carodejnici, co tiez sposobilo ustne podanie) a najma Hypatiin opis, co je a co nie je Boh a preco existuje Zlo (nutilo ma to dost uvazovat).
V sume by som nepovedal, ze je zvysok tvorby slaby, to je len mozno tym, ze Eco ako teoretik vsetky nazbierane dobre napady vystrielal v Mene ruze a predsa uz ich potom nebolo tolko. Ale prinajmensom Foucaultovo kyvadlo a (mozno trochu nizsie) aj Baudolino nestracaju uroven uplne.
|