Súhlasím s autorom (verím, že som ho dobre pochopila) aj s Quiccim* - keď nútiš ľudí čítať, čo ich nezaujíma, nie len, že im sprotivíš dotyčného autora, sprotiví sa im čítanie ako také. Keď to už deti neučia doma rodičia, tak by ich aspoň v škole mohli najprv viesť k čítaniu samotnému, až potom k čítaniu diel dnešnej povinnej literatúry.
Čiže začať niečim populárnym - čo je dobu od doby iné, ako extrém napíšem nejakých upravených pirátov z karibiku (v knižnej podobe, samozrejme), pokračovať literárnymi predlohami známych filmov (Minority report proste nemôže sklamať), niečo krátke a úderné (napríklad Pán prsteňov sa mi zdá byť pre tieto účely dlhý).
Začať niečim ľahším a pomaly sa prepracovávať k stále komplexnejším, dlhším a ťažším veciam.
Nám na základnej škole napríklad pani učiteľka čítala ako malým sopliakom dobrodružné romány, čím priviedla k čítaniu aj také deti, čo dovtedy za "čítanie" považovali prezeranie si obrázkov v časopise (za čo jej patrí môj obdiv ako jednému z mála skutočne dobrých pedagógov, s ktorými som mala tú česť).
* nesúhlasím samozrejme s voliteľnou výukou literatúry, to by, ako andelika hovorila, sme mohli rovno zvoliteľniť všetko a zabaliť školstvo definitívne