HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 7 ] 
Autor Správa

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2154
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Zdravím vás zas :) ... Trošku prvky vo svete Asterionu, ale len kvôli tomu, že "podväzuje"(opak od nadväzuje) na moju predošlú poviedku menom: Starec a More ... Ďakujem.. tu to máte... Dúfam že zhliadnem konštruktívnu kritiku ;) vopred dík :)



„Odkáálsssi?“ Zachrapčal na mňa starý morský vlk, ktorému bolo z úst cítiť rum. „Volám sa Seni, pochádzam z Rewanu.“ Odpovedal som mu. „Neýtalso om šajak svoláš!“ Okríkol ma, aj keď som mu skoro nerozumel a tackal sa okolo mňa. Nakoniec padol do piesku a zaspal. Prešlo pár chvíľ odkedy nás naša bývalá námorná posádka vysadila na tomto pustom ostrove. Nevedel som presne kde sa nachádza. Približne. Starec, ktorého na lodi všetci volali Vlk, či starký, si spokojne mľaskal piesok a vydával zo seba „Sssstým.. elfom.. som skončil na ostrove. Sss... tým elfom.. tým teplým... Ako slnko...“ Bol som zvyknutý že sú ku mne všetci tvrdí, kvôli mojej rase. Ani elfovia ma nebrali. Môjho otca, otec bol človek. Neraz som kvôli tomu dostal cez tvár. Neraz. Rozhodol som sa že budem pokračovať vo výstavbe plti. Ešte sa mi nechcelo odísť z tohto sveta spolu so smrťou. Ešte nie. Nechcelo sa mi ísť za mojim otcom. Za matkou. Ešte nie. Ešte som mal pred sebou veľa času. Veľa rokov. 'Som pomerne mladý' pomyslel som si a ďalej zväzoval palmové drevo lanom z banánových listov.

Ruky mi kryli pľuzgiere, no bol som odhodlaný zostaviť plť, čln, či čo to malo vlastne byť za čo najkratší čas. Ostrov bol malý. Keď nás 'vysadzovali' nechali nám len jednu mačetu a pár fľašiek rumu, ktorý sa mi hnusil, a ktorý sa už takmer minul vo vlkovej krvi. Slnko zapadalo, blížila sa noc. Založil som oheň. Bolo síce teplo, no oheň v každom prípade pomáhal aby takmer opustený elf ako ja neupadol do hlbokých smútkov. Jediná tekutina, okrem rumu a slanej, morskej vody, bola na ostrove z kokosu. Kokosové mlieko, to sýte pokušenie. Po dlhej robote výstavby som konečne dostaval tú pekelnú plť. Bol som na smrť vyčerpaný. Hviezdy síce ukazovali prichádzajúce ráno, no ľahol som si a takmer hneď zaspal.

Zobudilo ma pražiace slnko, ktoré vykúkalo z tieňa palmy. Cítil som že mám spálenú kožu.
Často krát som mal úpal, no nie až do takejto miery. Bolelo ma celé telo. Vlk ešte spal. S bolesťami som vstal. Slnko bolo presne nado mnou. Spal som dlho. „Pane!“ mierne som zvýšil hlas, s úmyslom zobudiť starého vlka. Ten si zamrmlal, prevrátil sa a spal ďalej. Nedokázal by som na svojej plti odísť bez neho. Rozhodol som sa dať mu trocha času. Zatiaľ pripravím kokosové orechy pomyslel som si a vyliezol s mačetou v zuboch na palmu.

Nevedel som či máme na mory šancu. Nevedel som presne kadiaľ plťou smerovať. No poháňala ma akási nádej. Akási energia nádeje. More ma nieslo kam chcelo. Už som celý zoslabnutý nemohol ovládať plť pádlom. „Kde som?“ Spýtal sa starec, ktorý sa akurát zobudil. Bolo vidieť že trpí kocovinou. 'Alkohol je zlý nápoj' pomyslel som si. „Na šírom mory, pane.“ Odpovedal som mu po chvíli. „A rum?“ Pýtal sa. „Kokos.“ Usmial som sa sám pre seba. Starec si začal frfľať popod nos, no po chvíli znova otvoril debatu. „Ako sa voláš?“ Triezvejší bol milší. „Seni, pochádzam s Rewanu, z elfského prístavného mesta ďalekej Verdurie.“ Pomyslel som na svoj domov. Necnelo sa mi. Mojim domovom bolo vlastne more, v ktorom som práve blúdil. Blúdil som v ňom ako v labyrinte. Labyrint mal aspoň výhody. More nie. „Počkáme na noc. Vtedy sa vždy lepšie orientuje na mory.“ Akoby odpovedal na moje otázky skúsený vlk. Z lode som si ho pamätal ako večného opilca. Práve preto ho aj spolu so mnou vysadili na tom prekliatom ostrove.

Bola noc. Morská nočná obloha plná hviezd bola úplne iná ako mestská. Nič nebránilo sledovať tú nádheru ďalekých hviezd, planét. Nad nami vesmír a pod nami tmavá hĺbka mora. Bolo kľudné. Dúfal som že stále bude. Vlny boli vysoké, no časom som si zvykol. Starec sa orientoval vo hviezdach ako v mape. Prstom pred sebou ukazoval a niečo si ticho hovoril popod nos. „Najlepšie bude smerovať na východ, predpokladám že tam zastihneme najbližšiu pevninu.“ Povedal už výrazne. Vďaka mesačnému svetlu som videl jasne. Jeho zjazvená dobrácka tvár sa na mňa nádejne pozrela.

Celú noc som nespal. Takisto ani môj nový priateľ, Fyr. Rozprával mi jeho staré príbehy z obchodných ciest. Bol to mimoriadne múdry starý muž. Skúsený, no mal jednu zlú vlastnosť. Miloval rum. Vychádzajúce slnko zafarbilo celú oblohu, všetky oblaky neopísateľne nádhernou farbou. Tropická ohnivá guľa mi znova začala páliť kožu. Občas som z plte vliezol do vody, aby som sa ochladil, takisto aj starec Fyr. Bol som vysmädnutý, tak som narezal mačetou kokosový orech a začal hltať. Už mi pretekalo mozgom. Namiesto krvi som mal v žilách kokosové mlieko. Fyr sa nasýtil tiež. Po dlhom čase jeho rozprávania som sa dozvedel že pochádza zo Storabska. Bol kapitánom obchodnej lode, ktorá stroskotala a on jediný prežil. Loď, na ktorej som bol obyčajným námorníkom ho mala zaviesť domov. Boli sme si veľmi podobný, no v jednej veci absolútne nie. On mal domov, ja som také nič k nijakému miestu necítil. Býval s bratom v majáku, ktorý sa nachádzal na nejakom ostrove pri Storabsku.

Z jeho príbehov ma vytrhol pohľad na loď, ktorá bola akoby postavená na horizonte. „Loď!“ Skríkol som nadšene. Skoro som prevrátil celú plť. Fyr mal čo robiť aby ju udržal stabilne na vode. Obaja sme zúrivo pádlovali smerom k nej. Bolo to obrovské šťastie. Možno by sme zahynuli, keby som ju nezazrel. „Neteš sa z jedla kým ho neprehltneš.“ Prihodil jednu skúsenosť, akoby zas počul moje myšlienky. Loď bola čím raz väčšia. Kotvila. Časom mi ale začalo dochádzať že je zvláštna. Veľmi zvláštna. Mala otrhané, šedosťou takmer čierne plachty. Keď sme sa priblížili opäť bližšie, zacítil som nechutný pach hniloby. Bolo neskoro, kým som si uvedomil že to nebola loď ako loď. Nebola obyčajná. Naša plť treskla do prehnitého dreva a z paluby sa ozval vreskot. „Njéékto je doléé, Pcháááne!“ „Sem s nimi, vy blázni mŕtvy!“ odpovedal svojim služobníkom zrejmý kapitán lode.

Narazili sme na legendami preslávenú, Navždy kotviacu loď, ktorá bola osadená malou posádkou nemŕtvych. Šialený nekromantský kapitán nás uväznil v jeho kajute. „Ten je mimo.“ Poznamenal nahnevane Fyr. „To je.“ Odpovedal som mu.

„Tak koho to tu máme?“ Šialene sa usmial Nekromant, keď prišiel z paluby privítať svojich nových hostí. „Volám sa Seni a toto je môj priateľ, Fyr.“ Odpovedal som mu najslušnejšie ako som dokázal a vymenil som si nervózny pohľad s Fyrom. „Tak priateľ?“ Položil rečnícku otázku a oboch si nás premeral, akoby z nás niečo plánoval vytvoriť. „Ja som Wulmyrk.“ Začal falošnou milosťou. „Teší nás.“ Odvrkol ironicky Fyr. Nekromant Wulmyrk nevedome odbehol. „Je šialený. Šialený velí celej lodi nemŕtvych. U všetkých bohov!“ Zanadával Fyr. Ja som len krútil hlavou. „Pospi si! Potom ťa vystriedam keď budem unavený.“ Hovoril už tónom plným nádeje. Ja už som nádej strácal. Bol som na lodi, so šialeným kapitánom, s posádkou nemŕtvych. Zvažoval som či by nebol lepší koniec zomrieť na slnku, či sa utopiť v mori, ako to čo ma s najväčšou pravdepodobnosťou čakalo. Nechcel som na to myslieť. Bol som unavený a dal som na Fyrove slová. Zaspal som.

„Seni! Sén!“ Otvoril som oči. Videl som priviazaného Fyra ku stoličke. Bol som tiež zviazaný. Spomenul som si na všetko. Do kajuty, v ktorej sme boli vošla hnijúca postava. Bol to nemŕtvy, v zodratej námorníckej uniforme. Nie len zodratej, ale aj zhnitej, splesnivenej a radšej som sa nad tým nezamýšľal. „Pháán fas volhá na večernhé jedló!“ Prehovorila ohava krákavým hlasom. Aróma hnilosti sa v kajute vystupňovala. Došli dvaja ďalší nemŕtvy a schytili nás aj so stoličkami, ako pierka. Odvliekli nás do podpalubia, do jedálne. Bola prehnitá, ako všetko naokolo, na stoloch na nás čakala príťažlivá večera. Pečené kura s rozmanitou oblohou. Sliny sa mi zbiehali ako nikdy. Bol som hladný. Podľa Fyrovho pohľadu som si zaumienil že aj on bol. „Vitajte priatelia! Sadnite si u nás!“ Ako by prikázal Wulmyrk. Nemŕtvi sa s dusivým, krákavým smiechom vytratili. „Najedzte sa do sýtosti!“ Pokynul. Jedlo mohlo byť otrávené, no mal som na neho nesmiernu chuť a bolo mi to vlastne jedno.
S chuťou som sa zahryzol. Wulmyrk ma chvíľku pozoroval, no už prežúval tiež.

Hostina sa premenila vo zvláštnu debatu medzi šialencom a jeho väzňami. Cez malé okienko bolo vidno zapadajúce slnko. Do malej lodnej jedálne pomaly preliezla tma. „Čo tak prípitok?“ Spýtal sa Wulmyrk a z dverí okamžite vybehol jeho nemŕtvy kuchár s fľašou vína. Strieborné čaše už boli prichystané na stole. Nemal som rád alkohol, no radšej som čašu zdvihol nad hlavu spolu s nekromantom a morským vlkom. „Na nás!“ Vydvihol Wulmyrk čašu ešte bližšie a nádejne si nás premeral. „Na nás!“ Pritakali sme s Fyrom po výmene pohľadov.

„No priatelia, dúfam že ste si pochutili, čaká na vás hosťovská kajuta.“ Oznámil Wulmyrk ešte stále tou falošnou milosťou. Nemŕtvi nas vykopali po drevených schodoch do kajuty a už sa ani netrápili so zaväzovaním, len cvakol zámok vo dverách. „Tisíc bleskov!“ Zakrútil hlavou Fyr a vyvalil sa do pohodlnej postele. „Čo teraz?“ spýtal som sa ho, no nečakal som slovnú odpoveď, pretože akurát rozbil kajutné okienko lakťom.

Nasledoval som Fyra von z okienka. Bolo malé a obaja sme sa dorezali na skle, keď sme vyliezali. „Zaujmi ich všetkých keď zapískam! Ja sa o nich už postarám.“ Zašeptal starec a liezol po vonkajšku lode smerom ku korme. Po chvíli čakania v zavesenej polohe na boku lodi som začul tlmený, tichý piskot, vedel som že je to signál. Vyliezol som na palubu a prihovoril som sa milo prekvapenej posádke nemŕtvych. Obkľúčili ma, bolo ich asi desať. Nestihli zaútočiť a už Fyr sekol ukradnutou šabľou do prvého, najbližšieho. Hodil mi jeho meč a nastal rýchly boj, z ktorého som sa ľahkým zranením ľavej ruky vyviazol. Fyr bol ale ranený ťažšie. Jeho námornícke, takmer šedo modré tielko sa sfarbilo husto červenou farbou krvi. „Ihneď ti musíme vyčistiť ranu!“ Skríkol som na neho. „Čo sa to tu deje?“ Spoznal som prekvapený hlas nekromanta Wulmyrka. Starý muž, spolu so svojimi služobníkmi na čele pomaly vyšiel po schodíkoch z podpalubia. „Takto ste využili moju pohostinnosť?“ Krákal Nekromant. „Zabite ich opatrne! Vytvorím z nich vašich nových druhov.“ Nakázal trom služobníkom, ktorý už tasili šable. Fyr bol boja neschopný. Boj ostával na mne. Zakrúžil som šabľou a sťal prvému hlavu. Nechcel som skončiť ako nemŕtvy elf. Naozaj nie. Odrazil som jedného útočníka, ustúpil pred druhým a previedol ďalší výpad, no vďaka ostražitosti nemŕtvych som ťal vzduchom. Bol som nekrytý a musel som si za to odniesť trest. Nemŕtvy hneď vedľa mňa mi odsekol z ramena kus mäsa, až ku kosti. Zvreskol som od bolesti a znova sekol. Tentokrát som zasiahol nemŕtveho plochou hranou šable do tváre. Ten odletel v mrákotách do vody. Blokoval som ďalší útok toho čo mi daroval tú bolesť. Nemŕtvy ďalším seknutím dokonal svoje dielo a celá moja ľavá ruka vyletela do vzduchu. Zasiahla ma do očí spŕška krvi, zvreskol som a padol na kolená. Uvedomil som si že nastal môj koniec. Nemŕtvy vytiahol šabľu vysoko nad hlavu a celou silou sekol. Zacvendžanie dvoch šablí vystrelilo kopu iskier, ktoré ma zasiahli do očí. Nevidel som, ale vedel som že Fyr mi práve zachránil život. „Nie!“ Začul som strach starého Nekromanta. „Nezabíjaj ma!“ Kričal zjavne na Fyra. „Prečo? Za tých pár týždňov väznenia ma, si to zaslúžite!“ Odvrkol cudzí hlas. S bolesťou som otvoril oči a pozrel sa smerom, odkiaľ hlasy prichádzali. Stál tam svalnatý muž a s natiahnutou šabľou sa približoval k nekromantovi. „Nié!“ Zvreskol Wulmyrk a vyplašil kŕdeľ čajok, ktoré sa opäť zlietali na sťažne lodi. Nekromantova odseknutá hlava dunivo dopadla na zem a jeho zdesený pohľad hľadel na mňa. Pulzujúca bolesť v ramene ma ovládala. Nemal som ruku. Kaluž krvi, v ktorej som ležal sa zväčšovala. Muž rýchlo podišiel ku mne. Stratil som vedomie.

„Volám sa Reidy. A ty?“ Došil mi ruku ku ramene muž, ktorý mi zachránil život. „Seni.“ Odpovedal som mu v bolestiach. „Pi!“ Priložil mi kožený mech k ústam. Stačil mi glg a už som vypľúval. „Pi!“ Opakoval Reidy. Bola to akási hnusná, tekutá bylinná zmes, ktorej energia sa mi vliala do žíl. „Teraz je na rade druhý.“ Podišiel k Fyrovi. Fyr stratil veľmi vera krvi. Hruď sa mu naťahovala a zasa sťahovala. Dýchal, no bol v bezvedomý. „Ďa...ku...“ Nedopovedal som. „Ten nekromant ma tu držal už skoro mesiac. Vďaka Vám som sa vykradol spoza mreží a došiel sem, takže neďakuj.“ Odpovedal Reidy a zasa vpichol kostenú ihlicu do Fyrovho tela, znova zatiahol koženú šnúrku. Prikývol som.

Trvalo pár dní, kým som spolu s Fyrom bol schopný pomôcť Reidimu s loďou, zatiaľ sme stále kotvili. Vstal som s lôžka, Fyr v kajute už nebol. Bol na tom totižto lepšie ako ja. Ľavú ruku som mal stále priviazanú k telu. Dokázal som hýbať prstami, no bolelo to. Pravou rukou som otvoril dvere a vyšiel na palubu. Reidy práve vyťahoval spolu s Fyrom nové plachty, ktoré ušil kým sme sa zotavovali. „Dobré ráno.“ Pozdravili dvojhlasne a ani sa na mňa nepozreli. Snažil som sa pomôcť, no skôr som bol záťažou.

„Kam pôjdeme?“ Spýtal sa Reidy potom ako celý zapotený vytiahol kotvu. „Domov.“ Opovedal Fyr a ja som len prikývol.


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15702
Body: 308
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Jemne sa to zlepsuje, konecne sa tam nieco deje, aj ked je to kolekcia fantasy klise. Chcelo by to kontrolu pravopisu, lebo

Citácia:
„Kde som?“ Spýtal sa starec, ktorý sa akurát zobudil. Bolo vidieť že trpí kocovinou. 'Alkohol je zlý nápoj' pomyslel som si. „Na šírom mory, pane.“ Odpovedal som mu po chvíli. „A rum?“ Pýtal sa. „Kokos.“


je u mna klenotom. Nehovoriac o ,,nemŕtvy námorníci", ,,na mory" a podobne.

Mne sa pacia tie pokusy s jazykom, ale este stale je tam strasny problem, ked sa epickost strieda so smiesnostou, co je hlavne kvoli dialogom (,,Tak koho to tu mame? povedal Nekromant") a znacnom kontraste medzi hrozou, ktora ma byt vyvolana a tym, co sa na nej realne deje. Postavy vylezu na totalne ultimatne hroznu lod a konverzuju ako keby sedeli v krcme hlavneho mesta.

Finalny suboj je samozrejme standardnu sucastou poviedky, lebo ako inak by sa dali vyriesit problemy?

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2154
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
dík že si prečítal.. no pravopis zlejhal dosť... uznávam.. chcel som to nejak ináč ukončiť, ale takto to bolo najlákavejšie... ešte raz dík :)


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15702
Body: 308
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Ja nechapem, preco to nehodis do Wordu a nenechas si skontrolovat pravopis.

Inak rozmyslam, ze ten suboj nie je az taky problem, problem je to, ze mi to pripomina lepsie dobrodruzstvo z Dracaku... lenze kym v nom to znie dobre, po napisani je to pre bezneho citatela nuda. Hlavne pre ten pomaly rozbeh.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

insomniak
Obrázok používateľa

Založený: 23.01.2005
Príspevky: 5461
Body: 46
Bydlisko: dočasné
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
(niektore veci ti word proste neopravi, lebo gramaticky je to spravny tvar - ineho slova, padu, cisla...)

_________________
'Would you tell me, please, which way I ought to go from here?'
'That depends a good deal on where you want to get to,' said the Cat.
'I don't much care where--' said Alice.
'Then it doesn't matter which way you go,' said the Cat.


Hore
 Profil  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15702
Body: 308
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
To je pravda (mory :-)), ale predide to aspon tym najvacsim hrozam.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Ja XXII.
Obrázok používateľa

Založený: 02.03.2011
Príspevky: 2154
Body: 21
Bydlisko: Pressburg
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
ináč ano.. konkrétne som zapol openoffice correcter a v unavenosti som si nevšímal také chyby, pri ktorých krútim hlavou o život...


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 7 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 4 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun