HuSä

Dažďové kvapky klepocú po streche
Vchádza dnu ,hľa, dierka na pančuche
Za svitu sviečok silueta vo dverách
Podíde k orgánu s úsmevom na perách

Jemnou rúčkou dotkne sa klávesy
Vo svetle bleskov konečne sadne si
Zatvára oči pri poslednom nádychu
Začína hrať sprvu len potichu.

Dažďové kvapky bubnujú hlasnejšie
Do rytmu orgánu zahrmí rezkejšie
Hlboké tóny ovládli náladu
Konečne, cíti ju!
Zvukovú záhradu.

Divoký vietor dotvára pozadie
Tancuje okolo, roznáša bezvládie
Ohromný blesk osvieti bledú tvár
Krvavé pery, oči čierne len žiaľ.

Hrá čoraz hlasnejšie, smutnejšie hrá
Dúfa, že zabudne na to čo má
Keď v parku ju prepadol prekliaty tieň
Poctivosť v nenávrat, nieje to sen.

Uniká reálu ako najlepšie vie
V sprievode hudby, búrky a sĺz
V sprievode smútku slabne jej pulz.
Muzika neskončí, nikdy neumrie.

Ohromné blesky navôkol šľahajú
Okolie príbytku na popol spaľujú.
Teraz vidím už celkom jasne
To mladé dievča aké je krásne.

Oheň už zmocnil sa ponurých závesov
Šíri sa pomaly s horlivou noblesou.

Dievčatko pomaly prestáva hrať
Položí hlavičku, vedz, že chce spať.

jak povedal raz alef0 mne... zabi rýmy

je to fajn, ale takýchto vecí je veľa... mne to ide jak klišé.. ale atmosféra týchto vecí je nezameniteľná

Ja sa tak bojím znásilnení všelijakých, síce som nie dievča, ale tak (bez toho, že by som sa chcel robiť súcitný a chápavý), že sa mi páčila táto básnička bez toho, že by som moc dbal o zvukový a náladovoslovný či jaký rozmer, čím netvrdím, že ten bol zlý, lebo keby bol veľmi, vyrušovalo by to viac.
Ale musím povedať, že trebárs taká prvá STRofa mi moc tvorivá nepríde, čo podnecuje typický kázňový uspávací alebo jaký efekt.
Plus mi padol do očí "orgán", a to až tak, že som rozmýšľal, čo tým chcel básnik povedať