Para z termosky, Držím odťatý konár, A jediné, čo mi robí starosť, Je, aby
Špekačka nespadla do uhlíkov Do tancujúcej pahreby Však to predsa nie je zemiak... Dúfam, že nechytí vetrovka
Stačila by iskrička, len tak... A už by som bol ako uhlík Cibuľka lesom rozvoniava Na krajec kvapká šťava
Atmosféru istí kamarátova gitara, A jeho hlboký spev, ktorý mám rád, Zaznievajú slová známe, a ja sa pridávam Spievame všetci, pijeme, radujeme sa
Dym vanie mi do očí, dnešná noc, Dojíma ma, plačem, slzy solia chlieb, Na ktorom už leží cibuľa, špekačka, S radosťou ju pomaly jem
Spievam stále, drolí sa mi od úst, Mravce budú mať na ráno radosť, Aspoň nenalezú do stanu, a nebudú, Hrízť veď predsa... Dal som im kúsok chleba
Keď dojdú slová, a zemiaky, Z pahreby, sú už vyjedené, Spať sa poberáme, však zajtra je, Tiež deň... Dni nekončia predsa
Mesiac svieti, a keď zhasla vatra naša, Odhalili hviezdy sa, tancujú, iskria tak, Ako ich to naučil náš oheň, krása prostá, Nevinná, tajomná, oči sa zatvárajú, spievam
|