Chladivý dotyk. Čierna postava prešla popri Fubovi. S rukou za hlavou, ako aj muž stojaci pri zatiahnutom okne. Jedine tmavovlasá naproti mala biele prsty spustené k chladnej podlahe. „Kde t-t-to s-som?“ Ruth, bude zábava. Čierny prešiel aj k nej, a položil jej dlaň na rameno. Precitla, lem červených šiat stiahla nižšie ku kolenám a nahmatala kabelku na zemi. Posadila sa. Nič. Žiadna mimika. Wolf, prečo si do toho zatiahol Fuba? Dúfam, že to nebude musieť byť on. „Kt-t-to ste, sleč-leč-n-na?“ Bože, malá Ruth, už je pár rokov žena. „Kto si ty?“ Kto som? Pozrime sa do kabelky. Parfum, adresár, lístok z čistiarne, zlatý náramok, nejaké lieky, ďalšie lieky. Stále mi dávajú psychopatky alebo narkomanky. Contergan, Thalidomide. Nie sú to tie pilule, po ktorých sa v Nemecku rodili retardované deti? „D- éh -dúfal som, ž-ž-e to v-vieš p-práv-ráve t-ty, ké-ďže si už t-t-tykáme.“ Tie vlasy, ako chlapča... „Isto sa ťa budem pýtať dvakrát, “ neznášam koktavý roleplay “ ako po party to tu nevyzerá, vymetená sa necítim, no nepamätám si teba, ani tento byt, ani tieto lieky ani nič okrem farby môjho hlasu, ktorá mi cudzia nepríde, takže vysyp, čo vieš!“ „Č-čo? P-p-panička je záv-závisláčka? Uk-káž t-tú k-k-krab-rabičku.“ Toto si nechám. Stále musí byť psychoška, ešte to bude chcieť naspäť. Čierna postava niečo pošepkala Mišovi pri okne a dala mu do ruky kazetový diktafón. Ten si zložil ruku z krku a dopadol tvárou na dlážku. „Ako sa tu dostal?“ Portál? Mágia? Teleport? Diera v strope? Na niečo vadné som ešte zabudla? Mladá žena si kľakla vedľa nehybného tela, starostlivo položiac pootvorenú hnedú tašku vedľa seba. „Hej, ch-chlap-lap-č-če, p-p-prebuď sa! Ou, k-krv!“ Videl som tam voňavku? Tak ty mi chceš spôsobiť tie záchvaty, čo? Miša striaslo, z úst mu dlážku vyprskla ďalšia spŕška červenej tekutiny a prehodil sa na druhý bok. Z ruky mu vykĺzol starý sivý diktafón. Ruth ho bezmyšlienkovite vzala do ruky a nalakovaným nechtom stlačila gombík. Duté technické chrapčanie zaplnilo malú miestnosť. Čakali. Nič. Ruth pretáčala nervózne pásku. Nič tu nie je. „S-s-skús d-druhú s-s-s-tra-ra-nu, t-tupunká.“ Typický Wolf, naschvál to dá naopak. „Keď nevieš rozprávať, zavri si ústa.“ Typický Wolf, naschvál ho zavolal do hry. Mišo sa celý roztriasol, hádzalo ho ako v záchvate. Čierny s rukou za hlavou sa takmer nečujne pokojne zasmial. Diktafón znova zachrapčal. To snáď ani nie je prav-. „VITAJTE VO SVOJOM SVETE. TENTO SVET STE SI SČASTI VYTVORILI VY SAMI. DOKTOR MÁRIO JASKALEVIČ, SLEČNA ŠARLOTA YDORN A BRANISLAV STERT, TO JE TEN POLOMŔTVY. VŠETCI TRAJA STE BOLI PREDVOLANÍ PRED EN E ES ES. NAJVYŠŠÍ EURÓPSKY SÚD SVEDOMIA.“ Čierna postava sa sklonila nad Miša, stlačila mu plece a postavila sa naspäť k dverám. Mišo si sadol. „ PRIEBEH TOHTO VÁŠHO STRETU JE NAJVYŠŠÍM SÚDOM NAHRÁVANÝ A KONTROLOVANÝ. SVET JE CHEMICKY VYTVORENÝ. VŠETKO ČO SA TU ODOHRÁVA JE LEN VO VAŠEJ PREDSTAVE. SPOLOČNEJ PREDSTAVE. PODNETY Z VONKU KAŽDÝ Z VÁS VŠAK VNÍMA INAK. AJ TENTO ODKAZ JE PODANÝ CHEMICKY, CHÁPETE JEHO VÝZNAM, NO KAŽDÝ POČUJE INÉ SLOVÁ. BOLI VÁM ODSTRÁNENÉ TAKMER VŠETKY SPOMIENKY, INFORMÁCIE VÁM BUDÚ PODÁVANÉ POSTUPNE. PRVÁ DÁVKA INFORMÁCIE BUDE PODANÁ VZÁPÄTÍ.“ Ďalšie chrapčanie. Vypla to. „T-t-taakže s-slečna Ša-šarlop-ata-lata, hej?“ Bože tie mená! Zasmial sa Fubo. „Sklapni Doktor Mário.“ Čierna postava stále držiaca sa za krk jej diktafón zobrala z ruky. Vzápätí vošla poštárka. Blonďavá, ružolíca na vysokých opätkoch chichotajúc sa pricupkala, rozdala im zapečatené listy s menami, a vybehla von. Čierny za ňou zabuchol dvere. Hra sa môže začať.
edit: nadpis bol kapslokovy
_________________ Kathaluna zjedla Bruna dostala una koruna v krčme u Annuna.
|