Je mi jedno, a popravde... myslite si čo chcete. Áno... strieľal som za juh v občianskej vojne. Áno naháňal som pred tým aj po tom vlaky so zlatom. Koňa som uštval tisíc krát, ba aj viac, a po nemalom tréningu sa jeho srdce zmenilo v parný kotol, neskôr motor. Potom po pár dôb ticha sa hlavy pomenili, a zo záľuby som bežal do Európy, odkiaľ som dávnejšie aj prišiel... nazval by som to dlho žiadaným výletom. Prvá svetová vojna prešla ako nič... však čo sú to štyri roky. Chvíľku som pobudol vo Francúzsku so ženou, ktorá mi zostarla pred očami, skoro sa mi v podobe prachu presypala medzi prstami. Ani som sa nenazdal, a došli deti mojich bývalých kolegov na druhú rundu... že nepridaj sa keď si nesmrteľný... Zahnali sme už druhý krát Nemcov do Berlína, však prečo si nezopakovať starú dobrú naháňačku?... Studenú vojnu som sa zohrieval raz vo východnej časti, ale v západnej mali Coca-colu tak som ostával častejšie tam. Zakúpil som si pekný apartmán s výhľadom na mne zábavné úniky z východnej časti... sedel som na kresle, ktoré nedávno donieslo lietadlo a díval sa. Pár krát za mnou do tej západnej časti prileteli takí tí... drsní páni v čiernom, s čiernymi okuliarmi, a vyhrážali sa mi, že ak nepôjdem poriešiť niečo raz do Vietnamu, raz do Laosu, hentam tam a onam, až som prijal nejakú ponuku a poskúšal tie... vymoženosti doby... jasne... zabudol som na Kubu. No poviem vám, doteraz som lepšie pomaranče fajčiac cigáro nejedol! Ostal som tam... Páčilo sa mi porovnávať kubánsku televíziu s americkou, ktorú som chytal vďaka kamarátom od D.C – zabávalo ma, ako mi každý rok došiel účet, ale bral som to ako žart. Keď ma chuť tých citrusových plodov omrzela, pláž mi prišla moc biela, more moc modré, zdvihol som sa a zamieril cez oceán zase do Ázie. Povraždil pár ľudí, ktorých tváre mi blúdili pred očami pár nocí. Áno... Somálsko, Kuwait, Irak a tieto krajiny som tiež absolvoval. Armáda, pre ktorú som bojoval už od nepamäti sa ma zase snažila získať iba pre seba, vraj do jednotky mne podobných. Ja som jedinečný, a nikto mi to nebude brať! Syn boží, milujúci kolu... to som ja, a vždy budem... s Koňom po boku.
|