Ale, ale, aká krásna téma. Heh.
Moji elfovia sú a navždy budú tí tolkienistickí. Azerothskí elfovia sú fajn, ale Night Elves označujú niektorí moji spoluhráči ako "too feral", čo sa im nedá celkom uprieť (a s čím sa zasa ja nemôžem celkom stotožniť, ale pri raidovaní sa na také detaily zabúda). High Elves sú vyšachovaní z hry a Blood Elves sú na strane stinking Horde, čo im dosť uberá na dôstojnosti (predsa len, zdieľať jeden camp s nemŕtvymi, kravkami, zelenáčmi a dlhonosmi musí byť dosť ponižujúce pre takú hrdú rasu). Ehm, ale späť k tomu do čoho som chcela šprtnúť.
Nie je to tak dávno čo som na nete našla krásnu štúdiu o tolkienistických elfoch, špeciálne zameranú na ich starnutie, rozmnožovanie a sexuálny apetít (ako to tu niekto krásne zeufemiznil). U elfov , tak ako u iných rás platí: Warm beds are good sex
Prečo? Jednoducho preto, lebo dôležitou prioritou v živote elfov bolo oženiť sa/vydať sa a splodiť (ok, aspoň jedného) potomka. Tolkien sám napísal, že to je základný princíp existencie všetkých rás, ktoré vytvoril. Zašiel dokonca tak ďaleko, že vlastnoústne povedal: "The union of love is indeed to them great delight and joy." To boli dobré správy pre elfovchtivých. Zlé správy sú, že elfovia strácajú záujem o sex po tom, čo splodia potomkov. Ich mysle sa totiž upriamia na iné záležitosti. Jeho vlastnými slovami:
"They have many other urges of body and of mind which their nature urges them to fulfil."
S tým súvisí aj tá ich nesmrteľnosť. Tolkien napísal, či povedal, že "Elves grow weary of temporal things once they`ve lived long enough to experience too many changes. In their own way, they are very vulnerable and sensitive to what happens to Arda. For their lives are connected."
Raz som na istých tolkien-positive fórach zahliadla diskusiu o tom, či Tolkien naozaj niekedy povedal alebo napísal, že elfovia sú doslova a dopísmena nesmrteľní.
Výsledok siahodlhej debaty bol taký, že samozrejme, že elfovia umierajú na zranenia, alebo smútku, ale ak sa im nič také neprihodí, môžu žiť zdanlivo donekonečna. V skutočnosti majú však elfovia vraj ten istý život ako Arda. Ak odíde Arda (neviem čo konkrétne tým bolo myslené), odídu aj elfovia. Neviem síce ako s týmto tvrdením súvisí odchod elfov počas Tretieho Veku, ale budiž, oni boli odborníci (zrejme odchod zo Stredozeme nepôsobí ako odchod zo sveta, ale po zamyslení...všetci poznáme tú metaforu). Zaujímavosťou je, že elfovia môžu byť reinkarnovaní do nového života (pamätáte na príbeh Glorfindela?) ak strávili dostatok času v Mandosových sieňach. V tom možno spočíva údajná naozajstná nesmrteľnosť elfov, pretože Valinor je tak trochu alegória. Nejdem hovoriť na čo, lebo mi to láme srdce a nesúhlasím s tým (a Annun je hnusný, lebo tomu verí *smrk* ) Každopádne Valinor, Eressea a siene Mandosu pôsobia ako miesto posledného odpočinku pre elfov, vo význame žijúceho posledného odpočinku, pretože elfovia tam naďalej ŽIJÚ! (in your face, Annun!)
_________________ ~Those who refuse to give up deserve to be raised above humanity.
|