HuSä

kazdu noc, ked pokoj zavladne v uliciach..
osamotene zvuky z ulic si to sinu pomedzi lampy,
odrazaju sa od okien panelakov a semtam aj nazru dnu.
skontroluju, ci uz vsetci spia. nikto si ich nevsima,
ale oni vedia, ze noc bez nich by nebola nocou. a tak su..
vzdy ich tam zopar je.. za oknom..

poulicne lampy sa zas citia dolezito.
pozoruju duse zjavujuce sa na obvyklych miestach,
prezivajuc ten isty den znova.
no na jeho konci je vsetko inak.

vo svete snov a tuzob,
v dimenzii splnenych priani
rodicov posluchaju ich deti, a milujuci,
travia vela casu spolu..

ludiai sa najviac boja, ze von nie je nikto kto by ich mal rad,
ale lampy vedia, ze ich tam vzdy zopar takych je.. za oknom..

z tohto mam pocit slobody a optimizmu

Juj, tak pekne lyricky sa to rozbehlo, ale ked sa zjavil realny svet, pracujuci a ich vyplata, zjavila sa mi pred ocami budovatelska poezia a skoro som z basne zutekal.

Ale celkom pekny napad :-)

k tomuto sa pridavam... ten odsek by som zmenila alebo uplne vyhodila... ale je to tvoja basen a mozno si to tam chcel prave tak...
inak by som mozno este pozmenila sled slov v niektorych versoch aby to bolo take.. plynulejsie alebo ako by som to...
ale celkovo fajn.

plynulejsie (obycajnejsie) som to nechcel, ber to ako umenie, ale cosi som pozmenil. teraz sa to aj mne viac paci.. dik za postrehy

plynulejsie neznamena obycajnejsie... lae chapem, co si tym chcel povedat.

a takto je to ozaj lepsie i ked neviem co vsetko si pozmenil, ale ma to taku o trochu inu atmosferu, trochu inu naladu v zavere... pre mna lepsiu