Rush je paradna, paradna jazda od zaciatku do konca. Ron Howard opat raz serviruje historicke udalosti s intenzitou pri ktorej aj ked poznate vysledok bez problemov zavahate, ci si to naozaj pamatate spravne.
Po technickej a technologickej stranke je to brilatne predstavenie ktore od prveho zaberu naplno vrati spat cas takze aj priame historicke zabery vkomponovane do filmu posobia ako keby boli natocene nanovo spolu s filmom a naopak, tie natocene pre film bez vyhrad zapadnu do dobovej televizie.
Moderne rozstrasene a hekticky nastrihane sekvencie ktore by v kope inych filmov stali za vyliz rit, tu dokonale predavaju tempo F1. Z platna tak naplno sala doba ked vsetky timy bez vynimky, ludovo a vulgarne povedane, jebali tomu co to dalo.
Z viacerych stran som pocul ohlasy, ze vo filme je malo zavodov ale netusim kde sa vzali pretoze na trati, pri nej alebo pri autach sa dej zdrzuje mozno iba nieco malo pod polovicou stopaze. Mozno niekto cakal recap sezony ale film je v prvom rade o dvoch spickovych jazdcoch F1, z ktorych jeden sam o sebe znamena eru tohto sportu.
Pan Zimmer sa pocas filmu prekvapivo nedostane az tak prominetne k slovu ale skladba "Lost but Won" krasne vybicuje finalnu GP Japonska.
Poznamka pod ciarou: ist na tento film autom za dazdiveho pocasia je ... no proste este ze som siel do kina co mam takpovediac za rohom
K castemu porovnavaniu Rush vs. Gravity poviem len to, ze Gravity ajked je spektakularna od zaciatku do konca jednoducho v druhej polovici pre mna kruto stratila dych a zostala iba technologickym divadlom. Akokolvej to je brilatne a chcem to videt znovu aspon tri krat, na adrenalin ktory ponuka Rush to proste nema.