Skusim si podat par uvah
1. Tvori dielo Zazitok alebo Zabavu alebo posuva formu?
2. Ako dokaze dielo odolat zubu casu?
3. Je to dielo urcene na konzumaciu (low-cult) alebo je "vyssie" (high-cult)?
4. Dokaze autor neklamat pri odpovediach na predosle tri otazky?
V tychto axiomach par prikladov
* Senzus je Zabava, ktora neodola zubu casu, je to urcene na konzumaciu, zazitok to nevyvola, formu to neposuva a podla vsetkeho sa netvari, ze je to vysoke umenie. O 100 rokov ich nik poznat nebude.
*
Shoot em up tvori cistu zabavu, je tvorene pre cistu zabavu, netvari sa, ze je to umenie, je to cista konzumacia, formu neposuva. Na rozdiel od Senzusu mrkali autori na divaka, ze "my vieme, ze je to hovadina, vy viete, ze je to hovadina, a ak si to uvedomime, bavime sa vsetci." O 50 rokov vsak zapadnu prachom.
*
Finneganovo bdenie/placky, co je zrejme najnecitatelnejsia kniha posuva formu, nie je urcena pre zabavu, mozno tvori zazitok (necital som). Tym, ze posunulo formu, sa preslavilo a je klasikou a zaroven asi patri do high-cultu, cize vyzaduje erudovaneho citatela (bezneho odstrasi).
*
Meno ruze je zazitok a zabava, je to cisty mid-cult. Tym dokaze odolat zubu casu (je to de facto klasicky roman). Autor to pisal ako mid-cult a ako znalec literarnej teorie to pisal presne s tym umyslom.
* Vivaldi je zrejme Zazitok, odolalo, cult si netrufam povedat (neznalec som).
*
Sword and Sorcery zaner je cista zabava, 90% neodola zubu casu, je to low-cult. Priklad udavam preto, ze u nas sa niekedy predstiera, ze tento zaner (a cele fantasy) patri niekam inam.
---------------------------------------------------
Kritici su ludia, ktori maju dostatok rozhladu na to, aby vedeli predvidat vyvoj diela, jeho umiestnenie, posun formy ci obsahu a potencial klasicnosti a poukazovat a zdovodnovat chyby v obsahu ci forme diela. (A pozor, kritik vonkoncom nemusi byt autorom, presne tak, ako futbalovy rozhodca nemusi byt genialnym aktivnym hracom.)
K tomuto ma
velmi pekny pokec Oscar Wilde v uvode k
Portretu Doriana Graya. Casto sa z neho vytrhava a cituje ta posledna veta "All art is quite useless" ("Veskere umeni je docela zbytecne"), ktora ale v celom kontexte vyznieva inak.
V nom je explicitne povedane, ze neexistuje moralna a nemoralna kniha. Len dobre alebo zle napisana.