je to môj prvý pokus o poviedku tak to tak aj berte
Utekám mestom. Len pár upírov, ktorí vypadajú tak podvyživene, že by mi z nich prišlo zle. Začína snežiť.
Sneh v tomto období?? Toto mesto je fakt divné. Ten smrad z áut, motoriek, zvuky elektrických prístrojov, zvuk samotnej elektriny prechádzajúcej káblami nad mojou hlavou. To všetko ma ničí, týra moje zmysly, upevňuje moju lásku a oddanosť prírode.
Už to tu dlhšie nevydržím. Príroda volá.. Pri meste je malý les. Trochu mi pripomína domov. Hľadám niečo, niečo čo ma trochu zabaví a zasýti. Zrazu ucítim nejakého dravca. Podľa pachovej stopy by to mala byť puma.
Vari sa prvý raz v živote pomýlim? Nie je možné aby tu bola puma. Kde by sa tu vzala. Zvedavo sa poberiem za pachom. Nemýlil som sa. Stála tam. Krásna s čiernou lesklou srsťou, s hypnotizujúcimi modrými očami. Striehla na neďalekú srnu, ale môj príchod ju vyrušil. Vedela, čo som. Hrozivo zavrčala. Chcela ma vystrašiť, ale v jej vnútri horel plamienok strachu.
Neboj sa maličká, nebude to dlho trvať.Pomaly sa k nej približujem. Keď som od nej len pár metrov, zavyjem. Nevydrží to a vrhne sa na mňa. Snaží sa do mňa zahryznúť svoje biele tesáky. Márne. Pre mňa to je obyčajná hra. Pohráme sa chvíľu.. Ale hneď po mojom prvom údere sa skláti mŕtva na zem.
To je všetko? Asi si bola príliš slabá, veď som sa ťa ledva dotkol, premýšľam nad jej mŕtvym telom trochu sklamane. Chcel som si trochu zatrénovať. Hneď sa pustím do jedla. Má dobré, aj keď trochu pružné svaly. Snažím sa zasýtiť hlad ale puma na to nie je dosť veľká. A navyše som sľúbil Cerberovi kus mäsa. Odložím jednu zadnú labu. Po ľahkej večeri sa postavím a pripravujem na návrat. Zrazu trhnem hlavou. Krv. Ľudská. Vzrušene sa poberem za novým, elektrizujúcim pachom.
Ten ma privedie na čistinku. Na nej leží chlapec. Nemôže mať viac ako 10. Má hnedé nakrátko ostrihané vlásky, typu Beatles, červenú košeľu a jeany. Obyčajný chlapec, ktorý sa pobral do lesa na čučoriedky. Poranil si členok, z ktorého vyteká to, čo ma sem priviedlo. Celý čas plače a snaží sa volať o pomoc. Asi tu je dlhšie, pretože má zachrípnutý hlások. Osvetľuje ho striebristý mesiac. V tom jemnom svetle vypadá tak nevinne, tak bezmocne. Pomaly sa k nemu priblížim celý zakrvavený ešte od pumy. Najprv zbadá len obrys môjho tela.
„Ujo! Pomôžte mi. Niečo mám s členkom, neviem sa pohnúť. Prosím zoberte ma domov.“ zakričí. V jeho hlase počuť bolesť, ktorú mu členok spôsobuje a strašnú radosť, že ho konečne niekto našiel. „ Moji rodičia sa vám určite odme...“kričí natešene, ale keď sa vynorím celý z tieňa, posledné slovo mu zamrzne na perách. Začne kričať, plakať a driapať sa preč. Cítim jeho zdesenie, jeho hrôzu. Zavyjem na oblohu s úmyslom ešte viac ho vystrašiť, čo sa mi aj podarí. Zrazu sa prestane plaziť.
Asi odpadol. pomyslím si znechutene. Keď sa k nemu priblížim zistím, že som sa mýlil. Chlapec sa ku mne otočí. V očiach mu vidím ako strašne túži byť pri mamičke a oteckovi.
Mama. Otec. pri myšlienke na tých dvoch, tých čo mi vzali možno práve predkovia tohto malého sopliaka, sa do mňa vleje zvieracia zúrivosť. Vrhnem sa na malého a zahryznem sa mu do hlavy. Jeho jemné kosti sa lámu pod mojimi silnými zubami. Nemetá sebou, asi sa zmieril s osudom a so smrťou. Keď príde o hlavu, na chvíľu prestanem. Sadnem si k nemu, vyzlečiem mu oblečenie.
Jedlo treba odbaliť, keď vám príde zabalené. pomyslím si pobavene. Šaty odhodím do nejakého krovia a pustím sa do hodovania. Už dávno som nemal ľudské mäso a ešte dávnejšie dieťa. Detské je šťavnatejšie, ľahšie a jemnejšie. A toto je krásne okorenené hrôzou, ktorú prežil. Nie je v ňom trpkosť odporu, ktorú cítim v mäse dospelých. Tento malý si ešte poriadne neuvedomoval kto som, čo som. Miesto, ktoré ostalo voľné po pume sa zasýtilo týmto chlapcom. Kosti som zahrabal na mieste kde umrel a pobral som sa preč.
Našiel som menšie jazierko, v ktorom som sa opláchol od krvi. Zobral som labu pumy a bežal späť do mesta. Bežal som až k baru s názvom Hell. Cerberus brechal ako zbláznený aj keď ja som bol v bočnej uličke, kde som sa obliekal. Cítil mäso. Už bolo trochu nahnité, pretože lov mi zabral skoro celú noc. Začínalo sa rozvidnievať. Podídem, už v ľudskej podobe, ku Cerberovi a hodím mu labu.
„Tu máš čo som ti sľúbil.“ poviem a pohladím ho po hlave. Vojdem do baru. U hostinského si prenajmem izbu a okamžite si idem ľahnúť spať. Nezaujíma ma kto je v bare, ani čo sa tam za celú noc stalo. Potrebujem sa vyspať. Ešte oblečený spadnem na posteľ a zaspím tvrdým spánkom.