HuSä

je to môj prvý pokus o poviedku tak to tak aj berte



Utekám mestom. Len pár upírov, ktorí vypadajú tak podvyživene, že by mi z nich prišlo zle. Začína snežiť. Sneh v tomto období?? Toto mesto je fakt divné. Ten smrad z áut, motoriek, zvuky elektrických prístrojov, zvuk samotnej elektriny prechádzajúcej káblami nad mojou hlavou. To všetko ma ničí, týra moje zmysly, upevňuje moju lásku a oddanosť prírode.
Už to tu dlhšie nevydržím. Príroda volá..

Pri meste je malý les. Trochu mi pripomína domov. Hľadám niečo, niečo čo ma trochu zabaví a zasýti. Zrazu ucítim nejakého dravca. Podľa pachovej stopy by to mala byť puma. Vari sa prvý raz v živote pomýlim? Nie je možné aby tu bola puma. Kde by sa tu vzala. Zvedavo sa poberiem za pachom. Nemýlil som sa. Stála tam. Krásna s čiernou lesklou srsťou, s hypnotizujúcimi modrými očami. Striehla na neďalekú srnu, ale môj príchod ju vyrušil. Vedela, čo som. Hrozivo zavrčala. Chcela ma vystrašiť, ale v jej vnútri horel plamienok strachu. Neboj sa maličká, nebude to dlho trvať.

Pomaly sa k nej približujem. Keď som od nej len pár metrov, zavyjem. Nevydrží to a vrhne sa na mňa. Snaží sa do mňa zahryznúť svoje biele tesáky. Márne. Pre mňa to je obyčajná hra. Pohráme sa chvíľu.. Ale hneď po mojom prvom údere sa skláti mŕtva na zem. To je všetko? Asi si bola príliš slabá, veď som sa ťa ledva dotkol, premýšľam nad jej mŕtvym telom trochu sklamane. Chcel som si trochu zatrénovať. Hneď sa pustím do jedla. Má dobré, aj keď trochu pružné svaly. Snažím sa zasýtiť hlad ale puma na to nie je dosť veľká. A navyše som sľúbil Cerberovi kus mäsa. Odložím jednu zadnú labu. Po ľahkej večeri sa postavím a pripravujem na návrat. Zrazu trhnem hlavou. Krv. Ľudská. Vzrušene sa poberem za novým, elektrizujúcim pachom.

Ten ma privedie na čistinku. Na nej leží chlapec. Nemôže mať viac ako 10. Má hnedé nakrátko ostrihané vlásky, typu Beatles, červenú košeľu a jeany. Obyčajný chlapec, ktorý sa pobral do lesa na čučoriedky. Poranil si členok, z ktorého vyteká to, čo ma sem priviedlo. Celý čas plače a snaží sa volať o pomoc. Asi tu je dlhšie, pretože má zachrípnutý hlások. Osvetľuje ho striebristý mesiac. V tom jemnom svetle vypadá tak nevinne, tak bezmocne. Pomaly sa k nemu priblížim celý zakrvavený ešte od pumy. Najprv zbadá len obrys môjho tela.
„Ujo! Pomôžte mi. Niečo mám s členkom, neviem sa pohnúť. Prosím zoberte ma domov.“ zakričí. V jeho hlase počuť bolesť, ktorú mu členok spôsobuje a strašnú radosť, že ho konečne niekto našiel. „ Moji rodičia sa vám určite odme...“kričí natešene, ale keď sa vynorím celý z tieňa, posledné slovo mu zamrzne na perách. Začne kričať, plakať a driapať sa preč. Cítim jeho zdesenie, jeho hrôzu. Zavyjem na oblohu s úmyslom ešte viac ho vystrašiť, čo sa mi aj podarí. Zrazu sa prestane plaziť.
Asi odpadol. pomyslím si znechutene. Keď sa k nemu priblížim zistím, že som sa mýlil. Chlapec sa ku mne otočí. V očiach mu vidím ako strašne túži byť pri mamičke a oteckovi.
Mama. Otec. pri myšlienke na tých dvoch, tých čo mi vzali možno práve predkovia tohto malého sopliaka, sa do mňa vleje zvieracia zúrivosť. Vrhnem sa na malého a zahryznem sa mu do hlavy. Jeho jemné kosti sa lámu pod mojimi silnými zubami. Nemetá sebou, asi sa zmieril s osudom a so smrťou. Keď príde o hlavu, na chvíľu prestanem. Sadnem si k nemu, vyzlečiem mu oblečenie.
Jedlo treba odbaliť, keď vám príde zabalené. pomyslím si pobavene. Šaty odhodím do nejakého krovia a pustím sa do hodovania. Už dávno som nemal ľudské mäso a ešte dávnejšie dieťa. Detské je šťavnatejšie, ľahšie a jemnejšie. A toto je krásne okorenené hrôzou, ktorú prežil. Nie je v ňom trpkosť odporu, ktorú cítim v mäse dospelých. Tento malý si ešte poriadne neuvedomoval kto som, čo som. Miesto, ktoré ostalo voľné po pume sa zasýtilo týmto chlapcom. Kosti som zahrabal na mieste kde umrel a pobral som sa preč.

Našiel som menšie jazierko, v ktorom som sa opláchol od krvi. Zobral som labu pumy a bežal späť do mesta. Bežal som až k baru s názvom Hell. Cerberus brechal ako zbláznený aj keď ja som bol v bočnej uličke, kde som sa obliekal. Cítil mäso. Už bolo trochu nahnité, pretože lov mi zabral skoro celú noc. Začínalo sa rozvidnievať. Podídem, už v ľudskej podobe, ku Cerberovi a hodím mu labu.

„Tu máš čo som ti sľúbil.“ poviem a pohladím ho po hlave. Vojdem do baru. U hostinského si prenajmem izbu a okamžite si idem ľahnúť spať. Nezaujíma ma kto je v bare, ani čo sa tam za celú noc stalo. Potrebujem sa vyspať. Ešte oblečený spadnem na posteľ a zaspím tvrdým spánkom.

Ahoj a vitaj na fore

Idem zobrat vidly a nalozit, azda sa nenahnevas, budem sa snazit byt konstruktivny.

1) z hladiska stylu a jazyka je dielo dost nekonzistentne. Su tam elementy, ktore posobia samostatne dobre, ale dohromady nesurodo. Zvuk samotnej elektriny, smrad z aut. Beatles. Jeany [sic!]. Čučoriedky. Laba pumy. Bar Hell, v ktorom byva hostinsky. (Predstava moderneho mesta, kde je hostinsky, je zmiesanina urbanneho a rozpravkovo-fantastickeho.) Zrejme by som to ujednotil, alebo prehodnotil.

2) puma. Puma ako zviera mi pride ako maximalne absurdny prvok. Preco prave puma? Preco nie nosorozec? Alebo kapybara mociarna? Snazis sa zdovodnovat, ze "nie je mozne, aby tu bola puma", ale to nie je podla mna dostatocne vysvetlenie. Mam totiz pocit, ze puma je tam len preto, ze je ovela viac cool nez rys alebo vlk. Iny dovod na to nie je a preto na mna posobi WTF dojmom a teda absurdnym a teda vyvolava smiech.

3) nie je tam konflikt. (precital som Johna Wicka, tak mudrujem ) Ak chces, aby poviedka posobila napinavo, mala by stavat pred postavu nejaku dilemu ci dramu. Lenze drama tam nie je ziadna. Puma, ktora moze byt potencialnou hrozbou, zomrie za pol vety, ani nemrkne okom (a hrdina sa este divi, ze preco: vysvetlujem si to tak, ze ma ma superschopnosti). Chlapca ukuse len preto, ze si spomenie na akusi neurcitu traumu z detstva, chlapec zomrie, ani nepipne, a nikoho to netrapi. (Ani hrdinu, ani chlapca).

Dej v poviedke sa da zhrnut do vety: postava bola hladna, tak si zakusla pumu, nasledne si dala dezert-chlapca a isla sa vyspat. Nevidim tam zial dramu, ani nejake napatie.

4) klise. Hrdina-upir, ktory neohrozene cucia vsetko co vidi, je uz dost klise (davam do pozornosti clanok o klise postavach. Bar Peklo je klise, a pes Cerberus asi tiez.

nejak som nenasiel pointu alebo o co tam vlastne ide

to alef0:vďaka za privítanie:)
a teď k tvojím pripomienkam....prečo puma? no tak som to mal:) ono to je pôvodne môj príspevok z andor.cz kde sa hrajú RPG:) a PJ-ka mi to tak dala....pár ľudí mi povedalo, že je to pekná poviedka tak som chcel vedieť váš názor:)
a on to nie je upír:) ale vlkodlak;)

Nepripadá mi to ako poviedka ale iba ako nejaký úsek. Inak celkom dobré, len by som číslovku 10 nahradil slovom a trochu preštylizoval niektoré vety.


A... je mi ľúto toho chlapčeka fňuk

Aha, ten RPG povod vela vysvetluje.

Ono RPG a poviedky su sice podobne zanre, ale ked sa clovek snazi zobrat vec z jedneho a napchat ju do toho druheho bez velkych zmien, tak to nedopadne ktovieako. Myslim, ze prave preto tvoja poviedka nebola pochopena prilis kladne.

V RPG standardneho dracakovskeho typu (kam spada aj Andor) v podstate hrdina prechadza zo sceny do sceny, kde je jadrom prekonanie nejakej prekazky (uplne tradicne: pred vami je prisera, zabite ju). Ak sa to cele na zaver spise, tak je treba velmi vela upratovania a gradacie, aby z toho bola citatelna poviedka - hlavne preto, ze tam chyba dejovy obluk, kde napatie stupa, dosiahne klimax a zaver.

Ty si v podstate len zobral tri-styri sceny -- mesto, puma, chlapec, zaver -- ktore zodpovedaju dvom subojom z DrD a spojil ich do pribehu. Ale to na poviedku nestaci.

Samotnemu ucastnikovi sa to zda uplne genialne, pretoze tu poviedku si zazil a zaroven vytvoril. Ale ti, ktori to neabsolvovali, tento zazitok nemaju. Ked nevidia dejovy obluk nudia sa, a zivaju. (Skus si pozriet zapisy z hier z RPG a budes mat asi podobny pocit.)

Takisto puma: kym v andore beries ako sucast prekvapenia, ze do sceny pride nahodny zver (kapybara, medved, vlk alebo puma), pre citatela poviedky je to maximalny WTF moment, ktory nema zdovodnenie.