HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 17 ]  Prejsť na stránku 1, 2  Ďalšia
Autor Správa

Kráľ
Obrázok používateľa

Založený: 08.10.2007
Príspevky: 726
Body: 5
Bydlisko: ríša stredu
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Veľký Scenár

S napätím pozeráš na hodinky. Ešte ti ostáva hodina. Možno posledná hodina tvojho života. Je čas, aby si si všetko zopakoval. Aby si si pospomínal na všetko, čo si urobil. Či si sa ani omylom nedopustil nejakej chyby. Pokiaľ nie, budeš sa rátať medzi pár šťastlivcov v histórii ľudstva, ktorý dokázali utiecť Veľkému Scenáru. Možno sa ti podarí čosi úžasné!
Máš ešte čas. Všetko skontroluješ. Dvere sú pevné zamknuté, nik sa cez ne nemôže dostať. Okná sú vzduchotesne uzavreté a sú z nepriestrelného skla. Musia byť. Vieš, že Oni urobia všetko pre to, aby sa Veľký scenár uskutočnil. Absolútne všetko. A najať ostreľovača pre Nich nie je žiadny problém.
Zamýšľaš sa, či ťa nemohli nejako odhaliť. Pokiaľ by prišli na to, že vieš o Veľkom Scenári, o jeho obsahu, podnikli by ďalšie kroky. Možno mohli podmínovať túto miestnosť. Alebo ti mohli čosi voperovať v spánku. Ty vieš, že môžu. Oni môžu všetko a je nemožné im uniknúť. Takmer. Pretože tebe sa to zrejme podarilo. Si v jednej z najbezpečnejších budov sveta vo vzduchotesne uzavretej miestnosti. A Tvorcovia Scenáru by o tom nemali ani tušiť. Dúfaš, že to tak je.
Znova sa pozrieš na hodinky. Päťdesiatpäť minút. Máš ešte čas. V mysli si ešte raz prejdeš všetky tie bláznivé udalosti, ktoré ťa doviedli až sem. Vieš presne ako sa to začalo. V piatok, pred dvoma týždňami, o šiestej hodine ráno...

„Haló,“ ozval si sa rozospato, „kto je tam? Ešte spím, pokiaľ to nie je nič súrne, prosím, zavolajte neskôr...“
„Je to dôležité,“ odvetil ti rýchlo akýsi zadychčaný ženský hlas, „si súčasťou Veľkého Scenáru. Tvoja smrť je vo Veľkom Scenári!“
„Čo? To má byť nejaký vtip?!“ osopil si sa na neznámu nahnevane. Naozaj si nemal náladu na nejaké žarty. Veď bolo šesť hodín ráno. Šesť! A niekto ťa tam otravoval nejakým scenárom. Veď si v žiadnom filme nehral, nie si ani herec...
„Nie, myslím to úplne vážne,“ odvetil ti ženský hlas zúfalo a jej reč vyzerala byť naozaj úprimná, „musíš sa ukryť. Niekam do bezpečia, do absolútneho bezpečia! Ale nerob rozruch, ži ďalej, akoby si o ničom nevedel...
Pokiaľ by odhalili, že vieš o Veľkom Scenári, zabili by ťa okamžite. Vyzeralo by to ako samovražda alebo nehoda. Musíš byť nenápadný!“
„Nemám náladu na vtipy,“ prerušil si ju rozospato, „dovidenia.“
Následne si zložil. A to bolo tá najväčšia chyba. Teraz to už vieš, ale vtedy si to nevedel.

Ďalšie udalosti sa zbehli veľmi rýchlo. Pamätáš si ich len útržkovite.
Vieš, že hoci si vtedy Veľký scenár považoval iba za výmysel, zo záujmu si si o ňom čosi hľadal na internete. Ani netušíš ako a dostal si sa na akúsi zvláštnu stránku. Adresa bola:
http://www.world.greatscript
Zvláštnejšiu webovú adresu si ešte v živote nevidel a to si bol uznávaný internetový technik. Stránka síce bola chránená heslom, no nerobilo ti veľký problém sa cez neho dostať. Stačil jednoduchý program.
Následne si uvidel čosi ešte zvláštnejšie. Na stránke bol chronologický zoznam niektorých významných historických udalostí. Každá z nich bola zobrazená vo veľkom okne. Medzi nimi napríklad:
Smrť Abrahama Lincolna
Začiatok druhej svetovej vojny
Hitlerova samovražda

No bolo tam i mnoho nevýznamných udalostí napísaných menším písmom. Násilná smrť manželky nejakého neznámeho nemeckého milionára, samovražda svokry akejsi bohatej pani z Ameriky a podobne. Tie pripadali skoro na každý deň a ako si postupoval časovou osou do súčastnosti, neprestajne ich pribúdalo.
Nechápal si, čo to má znamenať. Stále si netušil, čo má ten Veľký Scenár vlastne byť. Veď – pokiaľ si to mohol dobre posúdiť – veľké okná boli predsa skutočné historické udalosti a nie výmysly nejakých ľudí. O ostatných menších udalostiach si toho síce moc nevedel, no i o niektorých z nich si už počul. A to boli veci, ktoré sa skutočne stali. Tieto veci nemohli byť len tak vymyslené a uskutočnené, akoby iba podľa nejakého scenára. Alebo žeby predsa...
Žeby boli ľudské dejiny ovplyvnené niekoľkými „scenáristami“ a tí by určovali osud ľudských dejín?
Vedel si, že pokiaľ je človek bohatý, môže si dovoliť takmer čokoľvek. Ale toto?
Vytvárať dejiny?
Zdalo sa ti to až príliš strelené na to, aby to mohla byť pravda. Pomyslel si si, ako naivne si naletel na toto všetko, keď tu zrazu...
Na obrazovke sa ti objavil veľký zlatý blikajúci nápis:
CHCETE ZAČAŤ TRETIU SVETOVÚ VOJNU?!
(odhadovaná cena 850mld$, zaručený prvý rok priebehu)
„Tak len pre zábavu...“, pomyslel si si a klikol si naň.
Následne sa ti vyhodilo akési dotazníkové okno.
Bolo potrebné uviesť bankový účet, meno a osobné údaje, akýsi dátum transakcie... Tak si to radšej zatvoril.
Veď si bol aj tak stále presvedčený že všetko to, čo tam stojí, je len jedna veľká blamáž. Sám si si v duchu vynadal, že si uveril takým podvodom. Veď je to stránka ako každá iná.
Práve v tom momente, ako si chcel stránku vypnúť ťa napadla ťa ešte jedna vec.
Rozhodol si sa, skôr zo zvedavosti, že si pozrieš, či je tvoja smrť naozaj v tom Veľkom scenári, ako ťa varoval ten telefonát.
Posúval si sa cez udalosti až do súčastnosti dúfajúc, že za tým budú nasledovať veci čo sa „majú“ stať. Isteže sa nestanú, o tom si bol vtedy presvedčený. Veď si bol seriózny muž a seriózny muž predsa nemohol veriť každej správe, ktorá sa písala na internete za istú.
Zasmial si sa pri pomyslení, že potom by si musel veriť i v iné veci popísané na internete, že George Bush – bývalý americký prezident, by musel pracovať v ropnom priemysle, alebo že Madona by musela byť mimozemšťan. Povedal si si, že toto je predsa ten istý prípad. No i tak si stále cítil istú dávku neistoty. Niečo ti hovorilo, že to už je čosi iné. Že to nie je iba žart. A mal si svojej predtuche veriť. Ibaže ty si neveril...
Presunul si sa do súčasnosti. Hoci i tam bolo mnoho udalostí, neboli pre teba nijako významné a ani si si nemal ako overiť, či sa naozaj dejú. No spozornel si, keď si uvidel čosi, kvôli čomu ti takmer okamžite prebehli zimomriavky po chrbte. V udalosti, ktorá sa mala stať o dva dni, a teda v nedeľu, bola naplánovaná smrť premiéra tvojej krajiny. V poznámke stálo samovražda.
Teraz si bol ešte viac zmätený. Ako môže niekto vedieť, že chce niekto spáchať samovraždu. Vari ho sledujú?
Potom ťa však napadla oveľa príšernejšia vec. Oni ju pripravia. Bude to samovražda. Ibaže nie dobrovoľná.
Vtedy ťa už premkol skutočný strach. Napadlo ťa, že pokiaľ naozaj umrie, hlas v telefóne ti hovoril pravdu. Veľký Scenár nie je iba žart. No čo potom... Ako sa zachrániš?!
Po chvíli sa ti podarilo trochu upokojiť. Tvoje úvahy ešte stále mohli byť chybné. Stále to všetko ešte mohol byť len nepodarený žart. No pochybám si už odolať nedokázal.
Presunul si sa o dva týždne a medzi udalosťami toho dňa stál i malý titulok o tvojej vražde. Vraj otrava jedovatým plynom – vinník neznámy. A to ti na istote nepridalo.


Ďalšie dni ti ubiehali veľmi pomaly. Neustále si sa na tú stránku vracal a z napätím si čakal na nedeľňajšie večerné správy. Pri každom výstupe moderátora si tŕpol, že už oznámi tú hroznú novinu. Pretože ak naozaj umrie, i pre teba to znamená rozsudok smrti. Lebo v tom prípade ten Scenár nie je podvod. Rovnako ako on umrieš i ty.
Noviny sa však skončili a žiadna znepokojivá správa o premiérovi tvojej krajiny sa neobjavila. V duchu si si vynadal, ako si tomu mohol naletieť. Radšej si sa teda uvoľnil a sledoval večerný program. Bola to nejaká komédia v štýle osemdesiatych rokov a dobre si sa pri nej uvoľnil. Úplne si zabudol na telefonát, na Scenár, keď zrazu...
„Prerušujeme vysielanie, kvôli mimoriadnym správam,“ ozval sa moderátor, ktorý nečakane vyskočil na obrazovku uprostred programu, „pred pár minútami sa odohrala tragická udalosť. Nášho bývalého premiéra našli jeho vlastné deti obeseného na povale ich rodinného domu. Sám tam bol vraj iba necelú pol hodinu a tak to robieval každý deň. Relaxoval tam a rozmýšľal a bol to jeho tradičný rituál. Preto nemali dôvod sa obávať. No keď si jeho mladší syn šiel po čosi hore na povalu, našiel ho bezvládne visieť zo stropu povaly na vlastnej kravate!
Na stolíku ležal rozlúčkový list, v ktorom vysvetľoval dôvody svojej samovraždy. Vraj mával veľké depresie, hádky z manželkou a ani v politike sa mu už nedarilo. A tak sa siahol na život.
Zvláštne je, že jeho deti tvrdia, že sa na depresie nikdy nesťažoval, a jeho manželka popiera, že by bol ich vzťah v kríze.
No všetci sa zhodujú, že písmo v rozlúčkovom liste je určite zosnulého a preto napriek podivným okolnostiam musíme veriť faktom. Zabil sa sám a z vlastnej vôle. My si ho už len môžeme uctiť krátkou chvíľou ticha.“
Následne sa správa skončila a na obrazovke sa pri smutnej hudbe začali ukazovať obrázky zosnulého premiéra. Nahnevane si vyskočil a vypol ju.
Tak predsa. Predsa sa to stalo. A predsa to bola samovražda. Nemal dôvod sa zabíjať. Všetko to bolo vymyslené. Niekto ho musel už dlho pozorovať a vedel, že chodí na povalu premýšľať. Vraj to bol jeho pravidelný rituál!
Mohol ho niečim uspať, potom ho obesiť a podstrčiť sfalšovaný list na rozlúčku. Samovraždy polícia nevyšetruje, takže sa nemusí báť, že by ho odhalili pitvou. Okrem toho pri tak významnej osobe by to ani nebolo vhodné...
Mal si chuť zobrať telefón a vytočiť 112. Mal si chuť im všetko povedať, stránku aj to, čo sa v ten deň stalo. Už si to takmer urobil. A vtedy si si na čosi spomenul...
Pokiaľ sú vo Veľkom Scenári zapojené skutočné „veľké ryby“, budú mať dosah aj na políciu. Tvoj poplach poľahky utíšia a teba budú musieť zabiť skôr. Nemôžeš vyvolávať rozruch. To ti povedal ten ženský hlas v telefóne v to osudné ráno.
Nie, čo sa stalo, stalo sa a ty s tým už niť nemohol urobiť. Prišla chvíľa, aby si sa pokúsiť zachrániť seba. Mal si ešte skoro dva týždne, a rozhodol si sa, že sa len tak nevzdáš...

Znova hľadíš na hodinky. Sú to digitálne hodinky starého typu. Kedysi ti ich daroval otec a odvtedy ich nosíš. Dokonca aj teraz ti spoľahlivo ukazujú čas. Ešte ti ostáva pol hodina. A ak sa nestane nič, čo by si neočakával, tak i zvyšok života. Ak všetko vyjde, tak ako má, tak to prežiješ a môžeš pokojne žiť až do staroby!
A oni sa ťa už nepokúsia zabiť. Ty to vieš. Stalo sa to len pár ráz v dejinách, ale ak im už raz niekto unikol, uznajú si prehru. Videl si to na stránke večer dva dni potom. Bolo to v rohu na malej ceduľke. Tomu, kto si vraždu objednal, peniaze vrátia a predošlý cieľ ich jednoducho prestane zaujímať. Zahľadia stopy a už tomu viac nevenujú povinnosť. Jedine že by sa obeť nejako dovedela o Scenári a chcela by proti nemu konať. Vtedy by zrejme museli znova zasiahnuť. No inak je pre nich vec ukončená.
Napríklad pápež Ján Pavol II. Vieš že on mal v tú osudnú chvíľu zomrieť. Guľka mierila presne na srdce a strelec predtým nikdy neminul. Preto si ho najali. No osud to zariadil inak. A pápež si ešte požil dosť dlho už bez takýchto problémov.
Oni to hodili na akúsi Islamskú sektu. Tí to z radosťou prijali, i keď za to nemohli, pretože pápež je pre nich arcikacír a toho treba odstrániť. No sami sa ho ani predtým a ani potom zabiť nepokúsili.
Vrah zasa vedel, čo ho čaká, ak by sa pred políciou čo i len zmienil o scenáristoch. Tí na vyšších miestach by celú vec utíšili a on by si už dlho nepožil. Takto však, keď ostal ticho, mu uzdravený pápež odpustil a sekta sa mohla pýšiť z atentátu. Scenáristi neznámemu objednávateľovi jeho peniaze vrátili (a iste išlo o dosť vysokú sumu) a viac sa týmto problémom už nezaoberali.
Dúfaš, že to tak bude aj s tebou. Ak sa ti dnes tu podarí prežiť, tak budeš mať pokoj. Dobre, úvahy pôjdu teraz stranou. Radšej si znova pospomínaš, ako to bolo ďalej a pozorne všetko analyzuješ....

V stredu týždňa nasledujúceho po telefonáte si zavolal jednému svojmu starému priateľovi. Vedel si že robí v istom veľkom finančnom ústave a jeho trezory sú jednými z najbezpečnejších miest na svete. Chcel si sa s ním dohodnúť, no po telefóne si to robiť nechcel. Bol by to risk. Čo ak ti už odpočúvali hovory?
Ak by sa dozvedeli čo len časť tvojho zámeru, pravdepodobne by boli nútený zrýchliť svoj postup. Možno by si nezomrel o týždeň v piatok na otrávenie plynom, ale hneď zajtra zastrelením. Vedel si, že by ti to mohli urobiť. Popravde, z tej stránky si vedel o nich pomerne dosť. Chvíľu si uvažoval, či by to nebol dosť veľký dôkaz na ich odhalenie.
Ibaže táto stránka je chránená heslom. A ty si nemal legálny prístup. Preto to nemožno použiť ako dôkaz. A aj keby niekto vydal príkaz, aby administrátori túto stránku zverejnili polícii, zrejme by sa to scenáristi už dávno dozvedeli a obsah presunuli inam. Klientov by si zrejme vedeli kontaktovať a upozorniť ich na zmenu. Alebo by im stačilo, aby Scenáristi z vyšších miest svetovej justície celú vec utíšili. A teba by si každopádne počkali niekde si v tmavej uličke a všetko by ti veľmi rýchlo vysvetlili.
Nie, nemalo zmysel bojovať. Aspoň nie navonok. Ako ti povedal ten ženský hlas, musel si hrať ich hru. Musel si sa tváriť, že nevieš, že tvoj život visí na vlásku. Nesmel si zmeniť svoje zvyky. Vždy si sa riadil presne na minúty. Bol to základ tvojho úspechu.
Presne o siedmej si vstával. O pol ôsmej vyrážal do práce a o ôsmej začínal pracovať. O pol dvanástej si mával obedovú pauzu až do pol jednej. O šestnástej si končil z prácou. A vždy o osemnástej si čosi mal. V pondelok Bowling, v utorok druhú hodinu cudzieho jazyka – teraz to bola Japončina, v stredu historický seminár, vo štvrtok druhý kurz jazyka a v piatok voľné posedenie z priateľmi v jednej známej reštaurácii. Víkendy si kedysi venoval priateľke, ale už pár rokov si si nemohol nájsť, takže si zvyčajne celý deň presedel doma, prípadne si šiel na nejakú akciu kam ťa priatelia pozvali.
Rozhodol si sa teda hrať ich hru. Svojmu priateľovi si do telefónu povedal, aby v piatok prišiel, že si ho už dávno nevidel a rád by si zistil ako sa má, čo má nové. Keď sa ťa spýtal prečo sa ho na to nespýtaš hneď po telefóne, na chvíľu si stŕpol. Potom si mu však akosi vysvetlil, že to nemá tú správnu atmosféru. On sa priateľsky zasmial a sľúbil ti že príde.
Bol si spokojný, takto by to malo vyjsť. V piatky sa predsa zvykneš stretnúť s priateľmi tak prečo by si si nemal zavolať niekoho starého známeho. Konieckoncov, kedysi to býval tvoje veľký priateľ. A v duchu si si pomyslel že ak ti pomôže zachrániť život, bude snáď tým najväčším...
Netrpezlivo si čakal do piatku. Niekoľko ráz za deň si sa bol pozerať na stránku scenáristov. Najbližšia väčšia udalosť mala byť opäť v nedeľu. Nejakú americkú diplomatku mali uniesť na ceste na rokovania niekam na blízky východ. To malo vraj vyvolať ďalšie nepokoje medzi USA a islamskými krajinami.
Pokrútil si hlavou. Nechápal si, prečo niekto takto malicherne zachádza z ľudskými životmi. Ak vznikne nová vojna, zbytočne zomrie mnoho ľudí. Prílišný empatik si nebol, neprispieval si na UNICEF ani si nepodporoval ONS, ale toto ti proste pripadalo hnusné. Vedel si, že si niekto na tom dobre zarobí. Výrobcovia zbraní a výbavy pre vojakov, politici z oboch táborov si zvýšia prestíž a dokonca sa to oplatí i novinárom píšucim o týchto udalostiach... Ale za akú cenu?
Za cenu stoviek, tisícov či možno miliónov životov?!
Nechápal si ich. Proste si ich nechápal. Ty si si tiež rád zarobil. Preto si tak tvrdo pracoval a mnoho času obetoval pre kariéru. No nikdy, a tým si si bol istý, by si nekonal protizákonne. A už určite by si nebol schopný niekoho zabiť!
Jedno si už vedel. Tí scenáristi a ich klienti – to sú šialenci. A ty, ak sa nechceš stať ich obetou, musíš byť ochotný spraviť všetko na svoju záchranu. Vzdať sa i toho posledného. Veď na čo ti bude kariéra, ak budeš mŕtvy?
Týmto si si bol už vtedy na istom. Keď nastane osudní deň a ty sa pôjdeš ukryť, neponecháš si nič. Lebo aj to by mohli využiť, aby ťa zabili...

Piatkové stretnutie prebiehalo pomerne pokojne. Okrem spomínaného priateľa prišlo i zopár ďalších. Radi sa zoznámili a vládla príjemná atmosféra. Naozaj dobre sa ti počúvalo o jeho rodine, o tom, že v tej finančnej firme už má post viceprezidenta, že nedávno bol na dovolenke v Rumunsku a spolu s pár nadšencami pátral po mýtoch o drakulovi...
No preto si ho nezavolal. Tebe išlo o život. Ty so ho potreboval na čosi iné. No na to teraz nebol vhodný čas. Museli ste byť sami. Vyčkával si teda na príležitosť.
Tá prišla o pár minút potom, keď navrhol, že všetkým objedná ešte niečo na pitie, lebo jemu vysychá v hrdle. Ponúkol si sa, že mu to pomôžeš doniesť z pultu a on súhlasil.
Počkal si kým objedná nápoje a keď ich začal barman miešať, potichu si sa mu prihovoril:
„Mohol by som ťa poprosiť o jednu službu?“
Tvoj priateľ spozornel. Zrejme tušil že pre toto ste sa stretli. Tvoj výraz bol napätý a on si to všimol. No čo si mohol robiť, od jeho odpovede predsa mohol závisieť tvoj život....
„O čo ide?“ Spýtal sa opatrne rovnako potichu.
„Možno... možno to znie šialene ale viem, že sa ma niekto pokúsi zabiť,“ vysvetľoval si mu naliehavo, „no neviem ako a neviem kde. Viem len kedy a preto by som potreboval, aby si ma v jeden deň na pár hodín ukryl.“
On naprázdno preglgol a potom vážne prikývol.
„Myslíš do trezora v ústave?“ Opýtal sa takmer pošepky.
„Áno, pokiaľ by sa dalo do nejakého vnútorného alebo do okien z nepriestrelného skla.“ Poprosil si ho nakoniec. Ona znova vážne prikývol. Ďalej ste sa už rozprávať nemohli pretože barman sa vrátil z namiešanými nápojmi. Tvoj priateľ zaplatil a a zobral niekoľko drinkov. Ty tiež a spolu ste kráčali ku stolu.
„Kedy, ktorý deň?“ spýtal sa ešte potichu.
„Piatok, dám ti ešte vedieť presne kedy a kde ma vyzdvihneš. A ak by so s tebou volal, spomeniem túto vec ako pozvanie na golf.“ odvetil si mu.
On sa zatváril začudovane. Zrejme netušil, že ti aj mohli odpočúvať telefóny. Nepovedal však nič.
Vtedy ste prišli ku stolu vašich priateľov a už nebol čas rozprávať. Navyše ste nesmeli dať nič najavo, aby sa nezačali vypytovať a aby ste nevzbudili zbytočnú pozornosť.
Ty si však nedokázal prehovoriť. V ústach si mal celkom sucho. Situáciu však zachránil on. Začal vtipkovať a všetkých rozdal drinky a i ty si sa po chvíli upokojil.
Pomyslel si si, že aj keby si mal umrieť, teraz si aspoň užiješ zábavu z priateľmi. Po chvíli si sa už aj ty hlasno smial a až do konca večera si bol vo výbornej nálade. Potom už nebol čas nič preberať. Všetci sa rýchlo vybrali domov a ty tiež. A bola to jedna z posledných nocí, keď si pokojne spal...

Víkend ti ubiehal pomerne rýchlo. Ostal si doma, niekoľkoráz denne opätovne prezrel stránku. Neudialo sa ale nič, čo by si si mohol overiť. Čakal si teda na osudnú udalosť bo večerných správach. Tentoraz to bola jedna z prvých. Zmizla bez stopy zhruba tak, ako si si po predstavoval. Jej auto prepadla ozbrojená karavana, zobrali ju k sebe a auto nechali na mieste.
Viac ťa však zaujímalo čosi iné. Spozornel si, keď sa reportérka pýtala kohosi z vlády USA na stanovisko. Vyzeralo to však, že už nechcú ďalšiu vojnu. Naopak sa vraj dohodli s krajinou únoscov, že si vzájomne pomôžu v hľadaní. Vydýchol si si. Takže žiadna veľká vojna nehrozí, aspoň zatiaľ. A toto bola pre teba cenná skúsenosť. Hoc sa scenáristom väčšinou podarí primárny cieľ, ten sekundárny – alebo to čo má daná udalosť spôsobiť – už vôbec nie je taký istý. Ani oni nie sú všemohúci.
No vtedy si si uvedomil, že ty si primárny cieľ. A ten takmer vždy dostanú...

Ešte v ten večer si telefonoval zo svojim záchrancom. Dohodli ste sa že „pozvanie na golf“ platí a že ťa vyzdvihne budúci piatok ráno o ôsmej. Povedal si mu že si rád, lebo už potrebuješ voľno z roboty – neustále ťaháš osmičky a už nevládzeš.
Snažil si sa hovoriť uvoľnene. Veď predsa, pokiaľ si mal žiť normálny život a o ničom nevedieť, nemal si byť prečo nervózny. V práci sa ti darilo a golf by ti pomohol sa odreagovať. Hoci v skutočnosti si ho nikdy nehral a ani si to zatiaľ nemal v pláne. Neurobil si vlastne zatiaľ nič nápadné. Nič čo by dávalo najavo tvoju vedomosť.

Ďalší týždeň si chodil do práce. No to čo ti predtým pripadalo ako zábavné a dobré, bolo pre teba zrazu jednoduchým ničením tvojho času. Veď ti možno zostáva posledných pár dní tvojho života. A ty ich bude tráviť v práci.
No musel si hrať ich hru, vedel si to. Nesmel si vybočiť z pripraveného rytmu. Najprv práca, potom poobedné koníčky...
Až do piatka, až potom si mohol zmeniť Scenár. No zatiaľ si bol iba jeho bábkou.
Snažil si sa nebyť nervózny, no nedarilo sa ti to. Šéf si ťa niekoľkokrát odstvail an bok a spýtal sa čo s tebou je. Tvoje pracovné výkony klesajú, si čoraz nepríjemnejší na kolegov. Vraj ak to tak pôjde ďalej, bude ťa musieť vyhodiť. Dáva ti čas na spamätanie do konca týždňa.
Z úsmevom si si pomyslel, že teda, ak sa i Scenár vyplní, aspoň o prácu nestihneš prísť. Bola to však len chabá útecha.
V tie noci sa ti zle spalo. Mnohokrát si sa budil na nočné mory. Mnoho krát sa ti premietal tvoj osud v tých najrôznejších a najhorších podobách. Niekedy si mal chuť prestať sa snažil a jednoducho sa tomu poddať. Nakoniec zrejme aj tak neunikneš, tak prečo sa snažiť. Prečo míňať ten drahocenný čas, ktorý ti ešte ostáva?
Túto myšlienku si však zavrhol. Nie, ty sa nesmieš vzdať. Ešte vždy je nádej.
V stredu večer si sa rozhodol zistiť čosi presnejšie o tvojej vražde. Dostal si sa až k danému titulku a klikol si naň. Následne sa ti objavila tabuľka údajov.
Presný čas 11:45
Hlavný spôsob smrti Otrava plynom
Príprava Pripravená časovaná nástraha, ktorá uvoľní otravnú látku v daný čas na naplní miestnosť
Alternatívna smrť Zastrelenie, prípadne časovaná nálož
Miesto smrti Neznáme, pravdepodobne uzavretý priestor
Objednávateľ Nechce byť menovaný

Zamyslel si sa. Dozvedel si sa niekoľko zaujímavých vecí. Napríklad si vedel, že ak sa budeš správať akoby si o ničom nevedel, máš čas najmenej do piatkového doobedia. A dovtedy si si mohol ešte zopár vecí zariadiť.
No zarážala ťa jedna vec. Hlavná vražda bola otrava plynom. Na voľnom priestranstve by sa rozplynul. Ibaže v kolonke miesto smrti je napísané že pravdepodobne uzavretý priestor. Mali sa scenáristi odkiaľ dozvedieť, čo zamýšľa?
Mohli urobiť nástrahu v miestnosti, kde si sa chcel ukryť aby prežil?
Bolo to možné, avšak... ešte ani ty sám si nevedel, do ktorej miestnosti sa dáš zatvoriť. Zaumienil si si, že to bude holá miestnosť. Bez akýchkoľvek špár či dier v stene, z ktorých by mohla byť uvoľnená otravná látka. V miestnosti nebude lampa. Bude tam iba nepriestrelné, vzduchotesne uzavreté okno.
Potešil si sa nad týmto nápadom. Pokiaľ by sa ti podarilo do takejto miestnosti uzavrieť, jediná možnosť, akou by ťa mohli zabiť bude atentát. Pokúsia sa ťa zastreliť ale guľku zastaví nepriestrelné sklo. A potom to skončí. O Scenári nebudeš nikomu hovoriť, necháš si to pre seba. A oni ti už dajú pokoj, na celý zvyšok života.
Vzrušený touto predstavou si pár minút po tom zavolal priateľovi. Povedal si mu, nech príde o pár minút skôr, že potrebuješ k tomu golfu ešte niečo dohodnúť ale takto cez telefón to nejde. A že sa veľmi tešíš. Hovoril si naozaj veľmi veselým tónom, takže si pochyboval, že by mohol ktokoľvek t tohto rozhovoru vyvodiť niečo o tvojom pláne.

Znova si skontroluješ čas. Ešte ti zostáva najmenej štvrť hodina. Je 11:30. O chvíľu uvidíš, či ti všetky tieto opatrenia na niečo boli. Chvíľu sa tešíš nad tým, ako sa ti vtedy podarilo vymyslieť ten skvelý plán. Teraz si bol tu. V miestnosti presne takej, akú si si vtedy predstavoval. V stene nie je jediná škára. Sklo je nepriestrelné a nerozbitné – kedysi tu bol jeden z najväčších trezorov na svete a preto muselo byť. Dvere sú z masívnej ocele a uzavreté boli tak pevne, že na ich prerazenie by nestačilo ani kilo dynamitu.
No tvoja tvár znova zosmutnieva, keď si spomínaš, čo sa stalo potom...

Ešte v tú noc si sa raz znova strhol zo spánku. No tentoraz si čosi počul. Nejaké kroky v byte.
Zlodej, pomyslel si si bleskovo a z nočného stolíka si nahmatal baterku. Čosi si však nenahmatal – tvoje hodinky. Nahnevalo ťa to – boli to hodinky od tvojho otca a znamenali pre teba veľmi veľa. Nahnevane si vybehol do kuchyne. Hodinky ležali s niekoľkými škrabancami na zemi a ktosi vyliezal von oknom. Rýchlo si za ním vybehol, no už bol preč. Býval si na prízemí rovno vedľa ulice a preto mohol slobodne uniknúť.
Zo znechutením si zatvoril okno a išiel si sa pozrieť na škody. Hodinky sa ti síce vrátili, no zmizol ti mobil, počítač i tvoja nová plazmová televízia. Potichu si zaklial. Akoby osud teraz proti tebe naozaj pripravil to najhoršie zo svojho arzenálu. Hrozila ti výpoveď, bol si okradnutý a navyše o pár dní môžeš byť mŕtvy.
Na ďalší deň si išiel do práce a snažil si sa tváriť, že sa nič nedeje. Dokonca si sa prinútil nemyslieť ani na scenár, ani na stratu a pridal si tempo v práci. Šéf za tebou dnes už neprišiel, zrejme bol spokojný. Takže aspoň o prácu neprídeš.
Poobede si sa rozhodol nahlásiť krádež. Jednal si tak, akoby si jednal vždy. Aj keby si o scenári nemal ani tušenia, krádež by si nahlásil. Keď ťa polícia uistila, že sa vinníka chytia, so sklonenou hlavou si sa vybral domov.
Teraz si už nemohol robiť nič. Isté programy, cez ktoré si sa tak ľahko dostal cez heslo stránky scenáristov si teraz nemal – zmizli spolu s počítačom. Priateľovi si už znova volať nemohol – bolo by to príliš nápadné. Rozhodol si sa teda zvyšok času už prečkať. Koniec koncov, bola to už len posledná noc, a tá predsa nemohla byť tak dlhá...

...bola. Nemohol si spať. Tvoje nočné mory z predošlých dní sa stupňovali a pokiaľ si i na pár minút upadol do nevedomia, o chvíľu si sa zobudil s krikom. Videl si, ako sa dusíš, vykašliavaš krv. Nespočetne krát si videl ako ti hlavou prelieta guľka. Pár ráz sa ti dokonca zdalo, že miestnosť, v ktorej si už bezpečne zatvorený, vybuchuje a tvoje telo sa v obrovskom výbuchu trhá na milióny kúskov. Niekoľko krát si dokonca vracal. Bola to snáď najhoršia noc v tvojom živote.
No prišiel si na to, že ťa možno nechcú otráviť tým, čo bude v miestnosti. Možno uložili malú plynovú bombu z časovanou nástrahou niekam do tvojho oblečenia. Vedel si, že by mohli. Celé dni si býval v práci a preto by to bolo jednoduché. Alebo ti dokonca čosi voperovať v spánku. No ty si niekoľko nocí nazad takmer vôbec nespal a ani predtým si nikdy ráno necítil podozrivú bolesť, ktorá by mohla znamenať implantát.
Rozmýšľal si ďalej. Mobil si si niekedy zvykol zabudnúť doma. I tam ti mohli čosi vložiť. Rozhodol si sa teda, že ani ten si nevezmeš. Stýtaš s apriateľa, či ti nemôže požičať firemný. Určite nejaké majú. Je možné, že si na čosi neprišiel, ale takto si aspoň obmedzil šancu na minimum.
V to ráno si si teda bol ešte rýchlo kúpiť oblečenie do hypermarketu a bez mobilu – iba z hodinkami, ťa on vyzdvihol. Tvoje požiadavky na miestnosť a na mobil ti bez problémov splnil, a keď ťa pred hodinou zamykal, pokúsil sa ťa presvedčiť, že určite prežiješ. No tebe ani jemu nebolo veľmi do reči...

Tvoj zrak opäť padne na displej hodiniek. Je 11:42. Takže ešte tri minúty.
V tejto chvíli, keď si si prešiel všetko, čo sa stalo, zdá sa ti, akoby to bolo príliš ľahké. No možno preto, že si všetko tak pripravil a dokázal si sa vzdať všetkého. Teda skoro všetkého...
Teraz si uvedomuješ, že jednej veci si sa nevzdal. Tou vecou sú tvoje hodinky.
Dokázal si sa vzdať všetkého, no nie hodiniek!
Sú pre teba spojením s otcom. A preto si o nich ani na okamih neuvažoval ako o niečom, čoho sa musíš vzdať. No následne si tú myšlienku zavhol. Kedy by ti mohli do nich implantovať preparát?
Cez deň ich máš vždy na ruke a v noci bezprostredne vedľa seba na nočnom stolíku. Musel by si si to všimnúť. Ibaže by si si to všimol ale...
...ale bolo by to zamaskované čímsi iným. Spomenul si na stredu večer. Vylúpili ťa a hodinky si našiel poškrabané na zemi v kuchyni. Čo ak zvyšná krádež mala len odlákať pozornosť od toho, čo ti spravili z hodinkami?!
Opatrne si ich skladáš z ruky. V zadu na kryte je zopár veľkých škrabancov. Je možné, či dokonca dosť pravdepodobné, že sa ti niekto pokúšal zložiť kryt. A čo ak sa mu to podarilo a umiestil tam plynovú nálož?
Z roztrasenými prstami vytáčaš priateľovo číslo na požičanom mobile. Zvoní. Dúfaš, že to zdvihne. A že stihne prísť včas. Lebo inak si už mŕtvy.
„To si ty? Stalo sa niečo?“ Pýta sa on naliehavo.
„Musíš,“ dostaneš zo seba takmer bez hlasu, „musíš rýchlo prísť a odomknúť ma. Ja nie som ochránený pred nástrahou. Som tu uväznený s ňou!“
„Ale ako...“
„Teraz nie je čas na vysvetľovanie, rýchlo príď!“ Vykríkol si zúfalo.
Znova sa pozeráš na hodinky. Na tie, ktoré ti celé roky tak verne slúžili, ale teraz ti mali priniesť smrť.
Máš už iba minútu...

„...tak čo sa deje?“ Ozve sa hlas spoza dverí. Počuješ, ako sa trezor pomaly otvára. No to, čo ťa malo chrániť, sa ti teraz stane záhubou. Kým sa otvoria všetky bezpečnostné zámky, bude už možno neskoro.
„Skús to zrýchliť,“ kričíš vydesene. Zostáva ti posledných dvadsať sekúnd.
„Už to bude!“ Odpovedá ti odhodlane. No tebe záleží na sekundách. A tie neúprosne plynú a spečaťujú tak tvoj osud. Teraz už prežívaš zrejme poslednú štvrť minúty tvojho života.
Myslíš na to, ako chytro to scenáristi vymysleli. Dali ti o sebe vedieť a ty si sa v snahe zachrániť sám uzavrel do pasce. A teraz tu čakáš na smrť. No už nebudeš čakať dlho.
Ostáva ti totiž už len desať sekúnd.
„Všetky moje veci môžeš zdediť. To bude aspoň vďaka za tvoju snahu o moju záchranu.“ Vravíš mu smutne. Už sa zmieruješ zo svojím osudom. Už nemá zmysel sa hnevať či zúfať si.
Scenáru neunikneš. Ostáva ti posledných 5 sekúnd.
„Tak bež!“ Kričí na teba hlas z otvorených dverí. Hodinky hádzeš k opačnej stene miestnosti a vybiehaš von.
No skôr, než sa stihnú zatvoriť dvere, začuješ výbuch. Výbuch plynovej nálože.
„Zatvor dvere!“ Krčíš ležiac na zemi. No už je neskoro. Vidíš, ako sa oblak plynu obrovskou rýchlosťou rozpína priamo k tebe...
…a v tom sa zatvoria dvere. A ty žiješ.

_________________
Nie je múdry ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, o kom to vravia iní.
Žiadny učený z neba nespadol


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
A toto nebolo zle! Jedna z tych lepsich veci a urcite lepsia nez tvoje poemy. Som zvedavy, kto to docita do konca. Napad dobry, hoci scenaristicke prevedenie a la hollywood a to so vsetkymi negativami a pozitivami nie je mojou salkou kavy. Ale tesim sa, ze to nie je fantasy poviedka.

Moje podnety:
Spoiler! :
* vyhod tu pasaz "Spustite tretiu svetovu", mne to prislo ako strasny WTF moment (navyse hrdina sa k nej dostal stylom "Ani netušíš ako a dostal si sa na akúsi zvláštnu stránku.") To je presne s tou hollywoodskostou, ale mne to prislo totalne mimo. (Ak na to prisiel hrdina, prosty to clovek, preco na to neprisiel niekto iny?)
* ten happyend mi prisiel zvlastny, mne by vobec neprekazalo odpalit hlavneho hrdinu na drtivej vlne nejakej metafory.
* v duchu hollywoodskej jednoduchosti som mozno cakal, ze hrdina bude pri zjavnom a evidentnom konci trochu viac panikarit, z coho sa da vytrieskat psychologia. Teda keby som vedel, ze mi ostava poslednych 7 dni, tak by som to rozhodne nebral so stoickym pokojom Bruca Willisa.
* to suvisi s tym, ze stale som cakal, ze sa z toho vykluje nieco, co sa odvija od fatalizmu -- ten napad je dostatocne silny na to, aby sa z toho dalo odvodit kde-co. Navyse aj ta myslienka "vzdaj sa vsetkeho, aby si prezil" je s tym v dobrej kombinacii.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Kráľ
Obrázok používateľa

Založený: 08.10.2007
Príspevky: 726
Body: 5
Bydlisko: ríša stredu
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Ten záver som dopísal trochu rýchlo. Možno by bolo ešte fajn to prerobiť a napnúť to. Inak dlho som rozmýšľal, že ho nechám zomrieť. No prišiel by mi taký kapor, že sa tak dlho snaží a potom jednoducho BUM a zomrie...

Na tú stránku sa dostal, lebo to scenáristi chceli. Chceli aby mal echo a sám sa zavrel do pasce. To je jedna z vecí na ktorú prichádza v posledných sekundách (ak by si pozorne čítal, nájdeš to tam).

Tú psychiku by som mohol ešte vyburcovať. Aj keď neviem presne, čo tým myslíš... Možno viac rozmýsať tie nočné mory, to ako je stále nervózny...

A to o tej tretej svetovej vojne ma len tak napadlo, je pravda že sa to možno nehodí.

_________________
Nie je múdry ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, o kom to vravia iní.
Žiadny učený z neba nespadol


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Nech mu dojde SMS. Ono v zakladnych scenaroch je velky problem ako dostat hrdinu do pribehu a tak sa to riesi cez deus ex machina. (RPGckari doverne poznaju "sedite v krcme a prichadza cudzinec". Klasicky postup je, ze hrdina narazi (doslova) na niekoho, kto ho do toho pribehu dostane. Blbe je, ak je ta nahoda prilis idiotska a vyvolava otazky, ze "preco to vidi / dokaze / spozoruje len hrdina a nik iny, ked hrdina je taky isty ako ostatni".

Inak by som to uz velmi nenatahoval, podla mna teraz je to tak akurat.

S tym samozavretim sme sa zle pochopili, to je podla mna jeden z tych najsvetlejsich momentov.

Ono tuto prichadzaju tri varianty:
a) happyend - snazil sa, bol odmeneny.
b) epic fail - snazil sa, ale fatalizmus a scenar su svine. Nedbal by som vonkoncom vybudit dojem, ze hrdina zrejme zomrie.

c) hrdina na jednej strane zvitazi, ale vlastne na druhej prehra. Pripadne je natolko pozmeneny, ze hoci prekazku prekonal, jeho dalsi zivot uz nie je ako predtym. Toto je klasicky folklor v mnohych romanoch.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Bezpečnostná manažérka sociálnych zariadení
Obrázok používateľa

Založený: 21.03.2007
Príspevky: 595
Body: 26
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
celkom interesantny namet:) much better than tie basnicky
Spoiler! :
ta bomba v hodinkach je predvidatelna uz od tej kradeze..mozno by som ich trochu menej casto spominala, aby to tak nebilo do oci..a tiez ma az tak nebavili tie dni cakania, chcelo by to zdramatizovat trochou paniky:D. a pacil by sa mi tiez koniec ako navrhol alef, ze sice sa zachrani ale paranoja naveky a tak:) ale to uz je na tebe ako to ukoncis

_________________
Here am I sitting in a tin can far above the world
Planet Earth is blue and there's nothing I can do


Hore
 Profil  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Phinea,
Spoiler! :
Mne tie hodinky neprisli az pricaste, viem, ze som po precitani musel pozerat este raz, ze co presne maju znamenat.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Bezpečnostná manažérka sociálnych zariadení
Obrázok používateľa

Založený: 21.03.2007
Príspevky: 595
Body: 26
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
jaj:D tak to som len ja paranoidna

_________________
Here am I sitting in a tin can far above the world
Planet Earth is blue and there's nothing I can do


Hore
 Profil  

Kráľ
Obrázok používateľa

Založený: 08.10.2007
Príspevky: 726
Body: 5
Bydlisko: ríša stredu
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Ok, díky. Už mi viacero ľudí poradilo to zdramatizovať (a panikáriť)... Takže si zrejme nad tým niekedy sadnem a prerobím to. S tými hodinkami je problém, že vlastne chcem aby mal čitateľ šancu to odhaliť (ako sa to napríklad podarilo Phinei) ale asi by to nemalo byť také ľahké. No to s tým ako mu ubúda čas som tam dával zámerne z hľadiska tej psycho... že proste mu plynie posledná možno posledná hodina a on musí urobiť všetko pre to, aby sa zachránil (resp.zistiť či už urobil dostatok a ak nie, chybu rýchlo napraviť...

Ten záver chcem nechať takýto. Otvorený. Prežil - ako je na tom, to si môže domyslieť každý čitateľ. Ja mám svoju mienku ale každý čitateľ môže mať inú. Napríklad ho mohol niekto ďalší v scenári ešte v tú minútu zastreliť, alebo to mohol byť veľký happyend, scenáristi mu dajú pokoj, alebo bude mať paranoje... je to na vás. :)

_________________
Nie je múdry ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, o kom to vravia iní.
Žiadny učený z neba nespadol


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Nechcem sa hadat, ale mne cela obava o hrdinu (a teda pointa) prisla v tom, ci prezije alebo nie -- koniec-koncov na tom stoji poviedka. Lenze ked hrdina prezije, tak mi to pride ako happyend. Otvoreny zaver nepovazujem za "mily citatel a teraz ak chces, tak si napis poviedku, mas na to hrdinu", ale to, ze nie je jasne, aky to malo dopad na dej alebo psychologiu. Otvoreny zaver je taky, ktory dava citatelovi viac diametralne odlisnych moznosti pre dalsie uvahu: "Prezil? Neprezil? Nasiel na ceste svoju milovanu? Alebo nenasiel?"

Co sa udeje po tejto poviedke, ma uz ako citatela netrapi (presne ako vo filme: koho zaujima, co bude robit Indiana Jones po skonceni pribehu?) a to hlavne preto, ze nie je zdoraznene, ze zaver ma nejaky dopad na psychologiu ci na dej. Ak to postavu poznacilo, malo by to byt naznacene v texte. (Dal by som tu priklady romanov/poviedok, ale vsetko by to boli spoilery).

Je kopa pribehov, kde pribeh nestoji len na tom, ci hrdina prezije alebo nie a teda obavy citatela sa presuvaju do inej roviny a teda to dava priestor na obavy citatela v inych dimenziach.

Ale urobit doveryhodnu psychologiu je podla mna dost autorsky narocne. Mozno by som to nechal tak ako to je - nemyslim si, zeby sa to dalo v tejto oblasti nejak dramaticky vylepsit (ked uz je to na tej hollywoodskej rovine). Maximalne co sa asi da, je dupnut na plyn a ukazat, ze hrdina naozaj ma problem.

A hlavne oprav chyby, nech to moze ist na stranku :-)

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Kráľ
Obrázok používateľa

Založený: 08.10.2007
Príspevky: 726
Body: 5
Bydlisko: ríša stredu
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Hej, hej, máš pravdu. Zozbieram zrejme ešte pár názorov a potom to upravím :)

_________________
Nie je múdry ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, o kom to vravia iní.
Žiadny učený z neba nespadol


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Mozes predbezne opravit tie gramaticke chyby, aby to mohli ist na stranku?

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

tuláčka po hviezdach
Obrázok používateľa

Založený: 07.12.2006
Príspevky: 2299
Body: 117
Bydlisko: Spálene mlyny
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Citácia:
Človek čítajúci tento text sa na svoju vlastnú česť zaväzuje, že bez výslovného súhlasu autora nebude dielo ďalej šíriť a ani informácie z neho a o ňom podávať akýmkoľvek tretím osobám. Taktiež sa zaväzuje autora informovať svojím názorom na dielo ako celok, názorom na mená postáv. Okrem toho je povinný nahlásiť všetky chyby

sam si to oprav ked si taky chytry!
a tiez si pockaj na suhlas ked chces niekam davat

_________________
Obrázok


Hore
 Profil ICQ  

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Pred tymto dielom disclaimer nebol.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  

Dobrodruh
Obrázok používateľa

Založený: 29.05.2005
Príspevky: 78
Body: 7
Bydlisko: Banska Bystrica

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Ahoj, tak toto bolo celkom napinave az do konca, nemala som problem to na jeden nadych precitat :) . Vyhradu mam len ku gramatickym chybam, ale ved na to su tu prave taki ludia ako my, ze ti ich mozeme opravit, teda ak nemas nejaku sestru/brata/mamu/kamarata/spoluziacku atd. Mozno by si si mal niekoho takeho najst, ze by ti to presiel este predtym, nez to das na stranku. Tak by si nas oslnil perfektnym pravopisom :) to nie je na zahodenie a videl by si, ze uz aj ludia na fore reaguju na taky text inak.
(Oznacila som chyby, ktore som si vsimla, vo worde, tak ak budes chciet, tak ti to poslem.)

Potom by som ti este chcela navrhnut, ci by si sa nechcel lepsie pozriet na monolog z televizora, kedy redaktor/moderator oznamuje tragicku smrt premiera. Myslim, ze to neznie tak profesionalne, ako to vedia podat prave v takych chvilach napriklad v televiznych novinach. Vyjadruju sa velmi presne, bez citovo zafarbenych slov a tak.

Niektore momenty v poviedke sa mi velmi pacili :) No a zaver - asi suhlasim s alef0-om.

_________________
Kto to nemusi vediet, ten sa to uci... kto si mysli, ze to vie, ten to uci... kto to nevie, ten to riadi!


Hore
 Profil ICQ  

Schattenjäger Inquisitor
Obrázok používateľa

Založený: 14.05.2006
Príspevky: 21708
Body: 61
Bydlisko: Holy Terra
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Adriell napísal:
moderator oznamuje tragicku smrt premiera.

kiezby sme toto coskoro mohli vidiet aj v nasich TV...

_________________
We are the Pilgrims, master; we shall go
Always a little further: it may be
Beyond that last blue mountain barred with snow
Across that angry or that glimmering sea ...

fly me to the moon and let me dance among the stars
=][=


Hore
 Profil  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 17 ]  Prejsť na stránku 1, 2  Ďalšia

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 8 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun