Je rok 3025. Vo vesmíre zúriaca Tretia následnícka vojna sa pomaly končí. Sporadické boje stále pretrvávajú. Výdrž polozabudnutej technológie zo vznešenejších a osvietenejších časov je podrobená ťažkým skúškam. V kokpite je cítiť pot, cigarety a spálenú elektroniku. Muži a ženy v obrích bojových strojoch sa potia pod náporom poškodeného chladenia prehriatych zbraní, snažia sa donútiť svoje stroje ustáť paľbu nepriateľa.
Malá potýčka v kampani na planéte Artois bola jedna z mnohých, tak typických pre túto éru.
Dva MECH-y Capellanských žoldnierov (Stalker a Catapult) prekročili bojovú líniu a ako krídlo väčšej ofenzívy na Sartanských planinách mali podporovať hlavnú silu postupujúcu na Barklin.
Proti nim stáli dva stroje Gayer´s Jaegers Lyranskej aliancie – Warhammer „Jester“ kommandanta Rudolfa Striebkeho a Marauder leutnant Hazel Blaze. Tieto stroje mali vo výzbroji silné energetické zbrane, ktorých slabinou ale bola veľká prehrievavosť. Každý stoj vedel vystreliť jednu dávku a musel sa dlho chladiť.
Na druhú stranu, výzbroj stroje Capellanských žoldnierov tvorili prevažne rakety dlhého a krátkeho doletu, ktoré neprodukovali toľko tepla a tak mohli páliť viac-menej kontinuálne po svojich súperoch.
MECH-y sa k sebe rýchlo približovali, piloti Gayer´s Jaegers vedeli, že musia čo najskôr skrátiť vzdialenosť a zobrať tak nepriateľovi výhodu dostrelu jeho rakiet. Najmä stroj Catapult, ktorý vie v jednej salve vystreliť až 40rakiet, sa stal prioritou číslo jedna.
Blaze s Marauderom sa rozbehla do krytu za skalami v strede bojiska, Striebke vo Warhammeri prekročil jazero a ostal stáť v lese. Pilot Catapultu nevydržal a až príliš nebezpečne sa priblížil k Hazel. Jej stroj sa otriasal pod kombinovanou paľbou striel od Catapultu a Stalkera, jej vlastná streľba spôsobila prudký a nebezpečný nárast tepla. Jemné prístroje sa začali prehrievať, motorika Maraudera sa stala ťažšie ovládateľnou a teplota v kokpite prekročila 50stupňov. Pancier na trupe sa začal ohýbať pod dopadom striel a laseru. Jedna šťastná strela prenikla pancierovaním a zničila jeden z ochladzovačov v trupe. Blaze bola nútená zostúpiť zo skalnatého výbežku a v nasledujúcich minútach sa vďaka hroziacemu zrúteniu systémov nemohla zapojiť do prestrelky.
„Jester“ ostal na chvíľu sám proti dvom strojom. Capellanský Catapult ale už utrpel v predchádzajúcich okamihoch poškodenie. Kommandant Striebke zameral svoje dva PPC chrliče na Catapult. Prvá rana tesne minula poškodený MECH, druhá strela z PPC od „Jestera“ sa zavŕtala hlboko do boku Catapultu, prerazila pancierovanie a silný prúd energie vznietil zásobník rakiet. Skôr, než sa stihol pilot katapultovať, reťazová explózia roztrhala trup a kokpit stroja na metre ďaleko. K zamračenému nebu sa vzniesol čierny dym.
Zostávajúci žoldnier zaviedol svoj stroj do lesa na okraji jazera a pokračoval v streľbe na nekrytý Warhammer stojaci uprostred planiny. Marauder po ochladení svojich systémov vyšiel znova na skalnatú vyvýšeninu a spolu s „Jesterom“ sa pripravil na zničenie žoldniera, ak sa ten nedá na ústup. Posledné minúty Stalker a sa začali odpočítavať.
Do Striebkeho „Jestera“ sa zabárala jedna raketa za druhou. Pilot Stalkera nemárnil svoj čas a chcel zo sebou vziať aspoň jeden nepriateľský stroj. Jeho presná paľba laserov aj rakiet svedčila o vysokom streleckom umení. Warhammer streľbu opakoval zo všetkých zbraní, ktoré mal. Striebke vedel, že je to buď všetko, alebo nič. Stroj sa mu rýchlo prehrieval od vlastných zbraní, ale aj dopadov munície zo Stalkera. Reaktor dosahoval kritických hodnôt, teplota v kabíne stúpala k šialeným číslam. Ľahká kombinéza sa lepila na telo. Spod helmy sa lial pot na oči, bolestivo štípal v kútikoch. Dlane sa sotva udržali na prístrojoch, kĺzajúc sa v záplave teplého vlhka. Nakoniec to starý stroj nevydržal a bezpečnostné okruhy sa sami vypli. Na nehybný stroj ďalej dopadali nepriateľské strely. Medzi životom a smrťou kommandanta Striebkeho stála už iba Hazel Blaze a jej poškodený Marauder. Ten zameral na ťažko poškodený Stalker všetky svoje zbrane. Chrliče PPC tesne minuli, ťažký laser na chrbte však zasiahol Stalker do kokpitu a v jedinej desivej sekunde žoldnierskeho pilota spálil na uhol. Nad planinou sa rozlialo ticho, ktoré prerušoval iba praskot plameňov v troskách oboch zničených strojov a vzdych pary, ktorá prúdila z prehriatych MECH-ov.
Obaja preživší piloti stáli nejaký čas nehybne nad skazou, ktorú spôsobili. Chvíľu scanovali okolie, či sa niektorý z pilotov nekatapultoval, ale keď scanery neodpovedali, otočili sa k základni a pomalým krokom sa s poškodenými strojmi vydali na cestu spať.