HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 
Autor Správa

röndör
Obrázok používateľa

Založený: 21.07.2004
Príspevky: 15706
Body: 310
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
V tomto článku sa chcem rozprávať o niektorých základných veciach. Čo je to východisko (platform)? Čo je to nábeh (tilt)? A čo je konflikt?
Pri popisovaní naratívnej štruktúry som tvrdil, že každé rozprávanie je možné rozdeliť do troch oddelených súčastí: úvod (budovanie východiska), jadro (predstavenie konfliktu) a záver (vyriešenie konfliktu).
Začnem príkladom rozprávania, ktoré sme rozoberali na jednej hodine. Týkalo sa krátkeho filmu jedného z mojich spolužiakov.
Muž oblečený v čiernom si vezme zlodejské nástroje a odíde dverami. Ten istý muž sa úspešne vláme do múzea a kradmo sa plíži tmou, kým nenájde vázu dynastie Ming. Začne vyberať z vitríny vázu, lenže tá sa mu vyšmykne a rozbije sa. Zlodej sa následne potkne, spadne dozadu a lakťom roztrhá obraz.
Príbeh v tejto chvíli zastavím. Na mojej hodine bol síce trochu odlišný, ale myslím, že udalosti v ňom postačujú na diskusiu.
Chcem poukázať na to, že v tomto prípade bolo ustanovené východisko i konflikt, ale nábeh sa tu nevyskytol.
Nábeh konfrontuje východisko. Naznačuje, že sa stalo niečo vybočujúce z bežných okolností. Je pustenie vázy nábehom? Je nábehom niečo, čo tento zlodej stále robí? Je rozbitá váza len východiskom, ktoré naznačuje, že zlodej je nešikovný? O postave však nemáme žiadne informácie, tak ako to môžeme vedieť?
Podľa môjho názoru je toto východisko stanovené dostatočne jasne a teda môže zaviesť konflikt.
Východisko: zlodej, múzeum, váza dynastie Ming. Nič viac nám pre východisko netreba. Je mi jedno, kde sa zlodej nachádzal vo chvíli, keď si zobral nástroje a odišiel. Je na názore publika, či bol doma, v úkryte alebo či odchádzal z práce. Záleží na tom? Podľa mňa nie. Je zlodej nešikovný? Koho to zaujíma? Takéto elementy možno zaviesť do rozprávania spolu s rozvádzaním výsledkov konfliktu. Posunúť rozprávanie možno aj bez toho, aby publikum malo túto informáciu. (Je to niečo, čo by som rád vedel, ak by som mal viac času. Povedzme v prípade dlhších foriem, ale nie je to to, na čom mi záleží v prípade krátkej formy.)
Konflikt: váza je rozbitá. Áno, toto je konflikt. Aké sú následky tejto veľkej udalosti? Dôsledky povedú k vyriešeniu. Konflikt by mal vzbudiť v protagonistovi emocionálnu reakciu a mal by posunúť scénu dopredu. Práve preto je to konfliktom a nie nábehom. Navyše naše východisko totiž nebolo nijak konfrontované. Dôvod môže byť akýkoľvek. Tento zlodej vždy púšťa vázy, ktoré chce ukradnúť, pretože je nešikovný, pretože má Parkinsona, pretože má malé ruky, vymyslite si čo len chcete. Je však stále zlodejom a stále je v múzeu. Východisko ostalo nedotknuté.
Bola by scéna zaujímavejšia, keby sme mali príležitosť vidieť zlodeja, ako si balí desať úzko zameraných vecí do športovej tašky predtým než odíde? Laná, zrkadlá, kotvičky, rezačky skla atď., každú z nich vyleští, popľuje pre šťastie a na záver sa pomodlí? Zlodej by samozrejme mohol použiť každý z týchto objektov na prekonanie zabezpečenia múzea (alarmu či pasce), pričom každá z nich by predstavovala konflikt, ktorý by potreboval vyriešenie. To všetko by sa udialo pred tým, než by sme dosiahli hlavný konflikt scény a považovali by sme to za (nepotrebné) budovanie východiska. Bolo by to však postupovanie kvôli postupovaniu a v podstate zbytočné naťahovanie. Pozitívom by bolo odôvodnenie, prečo si jednotlivé veci balil do tašky a navyše by to poukazovalo na skúsenosť zlodeja a jeho schopnosť pripraviť sa na akciu. Ale pomohlo by to nášmu príbehu? Základom je to, že máme zlodeja v múzeu a hlavným konfliktom je rozbitá váza.
Kedy by mal nastať konflikt? To je otázka, ktorú sme rozoberali v diskusii po skončení hodiny. V jednom rozhovore sa Alfred Hitchcock venoval práve tomuto problému. ,,Predstavte si miestnosť a v nej dvoch mužov baviacich sa o bejzbale. Zrazu pod stolom vybuchne bomba. Zažijeme pár sekund prekvapenia. Skúsme si však predstaviť tú istú scénu, kde publiku dáme vopred najavo, že bomba vybuchne. Ten istý prázdny dialóg o bejzbale je teraz nabitý napätím, pretože vieme niečo, čo postavy na scéne nevedia."
Od východiska nemusíme očakávať nič viac než to, že nám pripraví konflikt (teda našu bombu). Nechajte postavám priestor sa rozvíjať počas priebehu scény bez ohľadu na to, v ktorej časti rozprávania sa nachádzame. Publiku dajte len toľko, koľko je potrebné na ďalší posun deja. Za každou vec, ktorú urobíte na scéne, nech nasleduje ďalší prirodzený krok. To všetko nech speje k tomu, čo očakáva publikum, teda k logickému a konzistentnému vyriešeniu konfliktu.
Chcem teda povedať, že zahoďte svoje nápady a myšlienky týkajúce sa nábehu a sústreďte sa na logické ustanovenie konfliktu, ktorý posunie a prehĺbi vašu postavu.
-------------------------------------------------------------
b. j. swank: V článku je veľa vecí, na ktoré sa dá reagovať.
Predovšetkým chcem poznamenať, že scéna, ktorú opisujete, nemá koniec. Nástroje, ktoré si zlodej nabalil, sa môžu použiť aj po skončení konfliktu. Nemusia nutne slúžiť na to, aby sa pomocou nich zbavil vecí, ktoré mu prekážajú na ceste ku konfliktu. Možno si zbalil dymovnicu, ktorá mu umožní uniknúť pred strážnikmi. Možno jeho modlitba vyústi v boží zásah v pravú chvíľu. Detaily, ktoré ustanovíte vo východisku, slúžia na to, aby ste z nich mohli neskôr čerpať inšpiráciu. Nemajú byť bremenom! Návrat k myšlienkam, ktoré ste zaviedli, je zároveň jeden z najlepších spôsobov ako ukončiť scénu.
Samozrejme, že zlodej môže vytiahnuť dymovnicu aj v prípade, že si ju vo východisku nezabalil, ale to znižuje účinok. Ak si ju na začiatku nezabalil, jej použitie znamená, že hráč sa už chytá každej slamky. Ak je niečo ustanovené už vopred, budí to dojem, že si to hráč precízne naplánoval a pomôže to dôveryhodnosti scény.
Mám pocit, že východisko je niečo viac ako prostriedok na uvedenie konfliktu. Je to bod, v ktorom sa ustanoví väčšina očakávaní publika. Je to bod, kde vyvstanú motívy postáv a následné sympatie publika. Je to výborným zdrojom drobných detailov, ktoré spravia scénu jedinečnou.
Diabol je v detailoch.
vinnyfrancois: Na príklad z článku by som sa díval trochu inak. Ak vychádzam len z toho, čo bolo uvedené, mám pocit, že východiskom je zlodej, ktorý ide vykradnúť múzeum. Postavy sú zlodej a váza, resp. múzeum (podľa toho, či chcete stráviť viac času vlámaním sa do múzea, alebo interakcii s vázou). Konflikt nastáva medzi tými dvoma postavami, čiže zlodej versus váza/múzeum. Nábeh nastane vo chvíli, keď sa váza rozbije a vyskytne sa počas konfliktu. Následne si predstavám dôsledky, ktoré z toho môžu plynúť (zlodej unikne, zlodeja chytia atď).
To je však len uhol pohľadu. Táto scéna je dobrým začiatkom bez ohľadu na to, ako ju rozdelíte. Má pomerne bežný úvod (až do momentu rozbitia vázy). Nie je v ňom žiadny vtipný strážca, ktorého je možné oklamať gumenou kačičkou (v uvedení scény nemáme nič príliš vtipné/uletené), nemáme žiadneho zlodejovho pomocníka, ktorý všetko kazí (to by naťahovalo úvod. Scéna by síce mohla fungovať i v tomto prípade, ale už by nebola o váze). Scéna nezačína in medias res uprostred kradnutia, kde päť sekúnd po jej začiatku sa rozbije váza (konflikt by nastal skôr než by si všetci uvedomili o čo ide). Nemáme teda žiadnu vec, ktorá by nám pri uvádzaní scény pôsobila ťažkosti.
Veci, ktoré ste opisovali, postačuje na to, aby sa mohla naštartovať scéna.
Autor: Vyriešenie konfliktu som neuviedol do článku zámerne, pretože diskusia sa točí primárne okolo otázky nábeh-konflikt. Tvrdil som len to, že v závislosti na tom, ako sa na to pozriete, sa v scéne nemusel vyskytnúť nábeh a preto (zatiaľ) nie je dôvod ani na vyriešenie.
Príbeh, podľa toho, čo sme načrtli na hodine, pokračoval zlodejom za mrežami...
Príprava a balenie všetkých vecí, ktoré by sa vám mohli zísť, pred odchodom z domu (úprimne povedané, nemyslím si, že scéna z domu bola nutná) predstavuje rozdiel medzi natáčaním živej akcie a improvizovanou scénkou. Živá akcia je obmedzená realitou, ale v prípade improvizácie si môžete dovoliť čokoľvek chcete a diváci to akceptujú (pokiaľ to považujú za dôležité). Vytiahnite z tašky skladací rebrík, natiahnite ho, oprite o strechu v desaťmetrovej výške a vyšplhajte sa na strechu. Potom ho tam nechajte (pre budúcnosť) alebo si ho hore zabaľte pre prípadné ďalšie zlodejské aktivity. Týmto spôsobom ste ustanovili fyziku sveta a zároveň fakt, že máte tašku so všetkými hračičkami. To všetko bez potreby ukázať samotné balenie. Zároveň ste tým dali divákom vizuálny zážitok. Páčilo sa im to, že ste vytiahli poskladaný rebrík a vyvolali ste u nich napätie; snažili sa totiž zistiť, čo to vlastne skladáte. Ďalšie napätie vzbudíte vtedy, keď pochopia, čo ste to vlastne poskladali, a aké možnosti z toho plynú pre ďalší dej.
Takáto dávka improvizácie však nie je príliš vhodná na ,,rozvičku" pri tvorivej dielni. Tam zvykneme robiť základné a jednoduchšie veci.
V tomto prípade sme už jednoduchšie veci opustili. Predstavme si každú scénu ako trojvetný príbeh, resp. hru na to ,,čo sa stane ďalej". Teda skutočne jednoduché veci.
V miestnosti je zlodej. [Čo sa stane ďalej?] Zlodej si žehlí tričko. [Čo sa stane ďalej?] Zlodej si oblečie tričko. Zlodej ide do kúpeľne. Zlodej si čistí zuby.
Čo?! Koho to zaujíma? Veď je to zlodej! Časom sa naučíme, že potrebujeme vedieť, či scéna smeruje tam, kam chceme. Ak pridáte všetky tieto detaily, budete neskôr budiť dojem prezieravosti, ale môže sa stať, že na množstvo z nich sa zabudne, prípadne niektoré vzbudia v publiku otázky (načo potrebuje zlodej svieži dych, keď sa to v deji nikdy nepoužilo). S každou otázkou „Čo sa stane ďalej?“ sa vzďaľujeme od scény týkajúcej sa zlodeja k súkromnému životu postavy. Ak to naozaj chceme, je to v poriadku, ale tým opúšťame príbeh muža vykrádajúceho múzeum.
b. j. swank: S tým, čo som pôvodne napísal o dymovnici, som neskôr nebol celkom spokojný. Súhlasím s tvojou argumentáciou o rebríku. Pokúsim sa teraz zjednotiť naše dva názory:
Už predtým som napísal, že detaily zavedené vo východisku slúžia na to, aby si z nich čerpal inšpiráciu. Nemajú predstavovať bremeno. Z toho potom vyplýva, že zápletka a konflikt by sa mali týkať týchto detailov. Pridávanie elementov do scény (či už ide o prostredie, postavy alebo vzťahy) povedú prirodzeným spôsobom k zápletke a konfliktu (a to aj v prípade, ak budú na prvý pohľad vyzerať tak, že so scénou nesúvisia).
Takže ak si zabalíš dymovnicu a uvažuješ nad tým, že si zlodej, u ktorého je dymovnica niečím, čo si zlodeji zvyknú baliť", je to, myslím, v poriadku. Ak si však balíš dymovnicu s myšlienkou ,,ak ma budú naháňať strážnici, zíde sa mi", rozmýšľaš podľa mňa príliš dopredu. Koniec-koncov, odkiaľ vieš, že odpáliš alarm? Odkiaľ vieš, že tam vôbec budú strážnici? Takáto príprava vybavenia môže pôsobiť dojmom, že je vynútená, ale samozrejme nie je vylúčené, že na ňu jestvujú dôvody.


Z článku Tilt vs. Conflict. Vhodné ako doplnkové čítanie k Hrajte bez zabrán / Play Unsafe.

_________________
Light hand of Empelol.


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Počet príspevkov: 1 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 4 hostí.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Little spaceships
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun