Neviem, to uz je na hranici terminologickych debat, ktore su zrejme pointless. Ta otazka bola hlavne basnicka.
Eero Tuovinen na Forgi
zrejme vystihol celu tuto zalezitost. (Hlavne si hned na zaciatku povzdychol, ze mnozstvo ludi nechape rozdiel CR vs TR a potom su okolo toho zbytocne debaty o nesmrtelnosti chrusta).
Eero Tuovinen napísal:
V samotnej podstate je vyhodnocovanie konfliktov hlavne o schopnosti hráča vybrať si stávky (teda povedať o čo tu ide) pre účely herných mechaník. Tri najdôležitejšie a najzákladnejšie charakteristiky stávok v rolových hrách sú:
* explicitnosť: teda určenie kto kedy vie, o čom sú stávky
* zmysel: aké veci sa môžu stať predmetom stávky (o aké veci tu pôjde), teda to, čo vyvolá samotné vyhodnotenie
* voľba: kto hovorí, o čom sú stávky
Následne dostáva vo vlákne po hlave od Edwardsa za to, že
fucks around s terminológiou

V každom prípade, provizórny slovník pojmov z Forgu:
* vyhodnotenie činnosti: technika, v ktorej sa rozhodovacie mechanizmy hry zameriavajú na vnútroherný problém v rámci lineárneho vnútroherného času, v zmysle, či je postava schopná vykonať danú činnosť.
* vyhodnotenie konfliktov: technika, v ktorej sa mechanizmy hry zameriavajú na konflikt záujmov (oproti zameraniu sa na jednotlivé čiastkové činnosti v rámci konfliktu).
Vincent Baker (lumpley):
* Pri vyhodnotení konfliktov hovoríme čo je v stávke, ešte predtým než si hodíme.
alebo
* Ak pred hodom vyslovene poviete, čo ním vyhodnocujete, máte CR.
* Ak to, čo ste hodom vyhodnotili, zistíte až po jeho vykonaní, máte TR.
Tim Kleinert (timfire)
* Vyhodnotenie činnosti nastáva, keď kocky určia úspech činnnosti, ktorá je nezávislá od metaherného cieľa.
* Vyhodnotenie konfliktu nastáva, keď kocky určia, či sa naplní záujem hráča (postavy), ktorý často býva v rozpore so náprotivným záujmom inej postavy/hráča.
Ralph Mazza (Valamir)
* Vyhodnotenie konfliktov: ,,Čo je v stávke? (O čo tu ide?) Ok, tak si na to hoďme."
* Vyhodnotenie činnosti: ,,Čo je v stávke? Akú činnosť musím vykonať, aby som to dosiahol? Ok, hoďme si na ňu." (S poznámkou, že stávka v tomto prípade často nie je explicitne povedaná, ale vyplynie z príslušnej činnosti.)
Dáva tiež príklad (keďže na Forgi už dávno existuje tendencia nekecať o pojmoch, ale dávať príklady, vskutku chvályhodná vec!)
,,Svet tejto postavy sa zrútil, a hrdina sa len utápa v depresiách. Ako trénovaný horolezec sa rozhodol ísť pod skalu, na ktorú sa nikdy nedokázal vyšplhať, a dokázať si, že ešte nie je totálny lúzer. Konflikt nie je o skale, ale o ňom. V stávke teda je ,,ak sa dostane na vrchol, nájde stratenú sebaúctu. Ak zlyhal, jeho sebavedomie bude na bode mrazu." Po takomto zarámovaní dokážeme vidieť množstvo modifikátorov, ktoré absolútne nesúvisia s uhlom steny, tým, či je skala mokrá alebo suchá alebo kvalitou jeho výbavy. Náročnosť hodu takmer vôbec nesúvisí s náročnosťou šplhania. Jeho horolezecké schopnosti prídu zrejme do úvahy až po skončení konfliktu. Toto je konflikt muža a jeho vnútra. A o tomto má byť hod.
Ron Edwards:
Vezmime si príklad prekážkového behu
* ak si hádžeme preto, aby sme zistili, či dokážeme prekonať prekážky, kde miera úspechu hovorí, ako ľahko sme ich prekonali, pričom možno použijeme hod na Beh... a ten, kto skončí najlepšie, vyhrá celý pretek - to je vyhodnocovanie činnosti. Víťazstvo v behu predsa znamená, že sme dokázali najrýchlejšie a najlepšie prekonať prekážky.
* ak si hádžeme preto, aby sme určili víťaza a potom spätne (či retroaktívne, možno s použitím mechaník) opíšeme spôsob, ktorým sme prekonávali prekážky - to je vyhodnocovanie konfliktu. Víťazstvo v pretekoch znamená vyhrať. Spôsob, ktorým sa to dosiahlo, závisí od víťazstva alebo prehy.
Podotýkam, že to vôbec nesúvisí s rozsahom činnosti či konfliktu. V oboch prístupoch môžeme zistiť výsledok jedným i dvadsiatimi hodmi, môžeme hádzať v sekundových odstupoch herného času, alebo celý pretek vybaviť jedným hodom.
Raz sa ma niekto pýtal, ako by postava v
Sorcererovi dokázala nabiť zopár klincov do zárubne pivničných dverí. Povedal som ,,to závisí od toho, čo chce dosiahnuť tým, že sa o to bude pokúšať. Oproti tomu si bude hádzať."
Vidíte? Vôbec nie je dôležité, ako dobre dokáže postava zabíjať klince. O to sa postará samotné rozprávanie, ktoré v
Sorcererovi nie je štruktúrované a zvykne verne zodpovedať pohľadu postavy.
Pokojne sa môže stať, že uspeje a niekto (je jedno kto) začne opisovať: ,,Panebože, tej to ide strašne, ale snaží sa o to z celej sily a stihne to včas!"
Pokojne však môže nastať aj opis ,,Tie klince zabíja úplne profesionálne! Žuch, trep! žuch-trep! žuch-trep!" (samozrejme, že sa to bude týkať inej postavy).
Prípad, že zlyhá, si asi viete domyslieť - je to ľahké. Tu záleží na jej Výdrží voči Výdrži protivníka, a klince sú len rozprávačským médiom, cez ktoré je zobrazovaná ich vzájomné postavenie. To sa týka preskakovania plotov, šplhania po skalách atď atď. V
Sorcererovi neexistujú žiadne hody na činnosť - pretože nikdy nenastanú.