HuSä

Cital od tohot autora niekto este nieco?
Cital tuto knihu este niekto?
Pochopil to niekto?
Su vsetky jeho knizky taketo?

Akoze, "nova" ruska literatura bola stale ina. Precital som Hliadky, zvykol som si ze v 3/4 knihy ziadna akcia a vsetko sa vybavi za poslednu stvrtinku, ale toto je daco uplne divne. Kniha je rozdelena na 4 casti. Kazda je ina, kazda je pisana inak, vsetko sa toci okolo Ľadu.
Problem je, ze som vobec nepochopil, ako sa to skoncilo, teda ako sa to malo skoncit, a ci sa to skoncilo ako si myslim ze sa to skoncilo ..

Inak myslienka(ak som ju spravne pochopil), je netradicna a zaujimava, preklad podla mna tiez, Tie styri casti su pisane "uveritelne" vzhladom na okolnosti.

Nic pre ludi ktori nezvladnu nadavky a drsne opisy ..

Cital som pred casom Opričnikov deň, ktory mal pred cca polrokom dost slusny hype a reklamu medzi jelitou - recenzia v Pravde a narazky vo fejtonoch.

Opricnikov den sa odohrava niekedy v blizkej buducnosti, ked sa vsak k moci dostal Batuska Car, ktory ma pri sebe opricninu presne v duchu Ivana Hrozneho. Elitna straz, ktorej sa vsak vsetci boja, lebo na svojich spanilych jazdach dodrziava volu cara - ale prosty lud casto nevie, ci je to este v sulade s poriadkom alebo su to ich svojvolne jazdy. Hlavnou postavou je jeden clen z nich. Je to este poslusny sluha cara alebo je to uz pan nad zivotmi Rusi, alebo i jedno i druhe?

Vanula z toho typicky ruska "prizemna" atmosfera - sice v istych ohladoch mozeme byt pokrokovi a nad vsetkymi, ale v inych ohladoch stale sme len Rusko sedliakov a vodky. A prave tento kontrast (ktory je mozne vidiet v mnozstve ruskej literatury uz takych dobrych sto rokov) je to, co vyraba atmosferu a zazitky, ktore su komicke a zaroven strasne tragicke. Navyse ten posun do sci-fi roviny tento kontrast a zaroven nemenny zaklad Ruska len potvrdil. (Opricnici jazdia, ako sa patri, na cervenych mercedesoch, ale s hlavou mrtveho psa na chladici, lebo hja, tradicia je tradicia).

Pomaha tomu aj celkom pekny Strasserov preklad, ktory pracuje s irecitymi slovenskymi vyrazmi (sedlac a vodka) naproti modernemu slovniku sci-fi zanru.

Minimalne mi utkvela v pamati scena, ked isli urovnavat spravodlivost do domacnosti rebela voci carovi a opricnik, spomina na davny zakon, ze domaci sa beztrestne moze postavit opricnine, ak vyjde ozbrojeny a bude voci nej bojovat sam. ,,Ale co zmozes bakulou voci laserovym puskam.", smutne skonstatuje sucasny stav.

A ano, nadavok a drsnych opisov je tam kopa, opricnici nemaju rozhodne problem s nicim. Uveritelnost je u Rusov samozrejmostou, oni si nepotrpia na pateticke hollywoodske experimenty a hrdinov uz vonkoncom nie. (Ale zase ked fetuju, tak riadne.)

Opricnikov den mi vsak prisiel pomerne konzistentny, drzi to ta linia 24 hodin, takze ziadne deliricke formalne experimenty sa nekonaju.