Bratislavafilm (SR, 2006-2009)
Bra-ti-slava, neni jako vino, neni jako kava...
Slovensky Paľp Fiction s dorazom na slovensky v dobrom i zlom zmysle. Stava sa uz folklorom natacat filmy o mestach (za vsetky Paris, je'taime, ci Tokio) a dostalo sa i na Bratislavu. Ukazat atmosferu Bratislav (ci Petrzalky) , drsnej, drsnej a drsnej, co mozno usudit uz i z drsneho hip-hopoveho soundtracku od Hajtkovica a prislusneho kolektivu. Tak ako ine filmy o mestach sa zvolil sa klasicky postup: mnozstvo roznorodych postav s (drsnymi) mikropribehmi, ktore sa vzajomne prepletaju, stretavaju a minaju.
Atmosfere ustupuje aj scenar. Hoci v takom Love Actually (podobny styl, Londyn) ma kazda postava kratky, ale zapamatatelny pribeh, tuto su charaktery len nacrtnute, naznacene, vyseknute zo zivota a je na divakovi, ci to ospravedlni v mene drsnej atmosfery, alebo sa zacne poburovat, ze vlastne to dohromady pribehovo nedava az taky zmysel, resp. ze je to len v vsetko v mene atmosfery ako takej. Caro postav potom stoji vyslovene na konkretnych hercov. Plejada od "ludi ulice" az po hrdinov SND posobi paradoxnym dojmom. Niektori ludia z ulice su velmi autenticki (az na hranici dokumentu), inde zase napodiv trha usi pridrziavanie sa predpisanych dialogov a "skolene herectvo" (v inom ohlade klasicky neprehliadnutelny R. Roth, ktoremu sa [vymazane] da uverit len tazko). Kompromisom su samozrejme pravi a roduverni Bratislavcania, ktori si pustia hubu na spacir a len vtedy to ma gule (Batthany a Fialova.) Tomu zodpovedaju aj niektore sceny - autentika (kadejake kluby, Aupark a iny bratislavsky kolorit) voci scenam, ktore posobia vykonstruovane (uvodna a zaverecna scena), hoci scena s taxikarom tesne pred koncom mala na slovenske pomery velke gule a atmosferu.
Film u mna balansuje na pomedzi medzi genialitou a hrozovladou slovenskeho filmoveho priemyslu. Samozrejme netaji sa tym, ze je to cista nezavislacina a nieco mi nahovara, ze cely film sa podarilo dokoncit len zazrakom. Na druhej strane (chvalyhodny) pokus o uvedenie do distribucie. Na jednej strane sotva hodina desat, na druhej strane dostatok na to, aby "pribeh" neskoncil vatou a zaroven rozpoctovo neskrachoval, Multiplex vs uvodne dojmy "kde je logo STV2". Pomer 4:3 a amaterska kamera s hroznou zrnitostou voci ozivujucim veciam ako flashbacky, prestrihy a celkovo sposob prace, kde kameraman nedrzi nastroj prvy raz.
Chvala patri nezavislym ludom za evidentnu snahu pri stvoreni filmu a ked sa to tak vezme, v istych ohladoch to poraza niektore ine hrdinsky a maniakalne sa tvariace slovenske filmy. Hoci mimoslovaci asi zacnu vytykat vsetky technicke a scenaristicke veci, lebo sa s filmom nestotoznia, my, narod holubici a vulgarizujuci si tam najdeme daco svoje.
_________________ Light hand of Empelol.
|