Dlhy jak Zdiar, ale uplne skvely clanok o sucasnych TV serialoch, ktory rozbija iluzie.
V kratkosti: ukazuje, ze vyroba dlheho tiahleho serialu a vytvorenie koherentneho deja so zaverom, ktory neznenavidia vsetci, je takmer nemozne: jedine, co mozete robit, je skusit to napatlat, alebo rovno priznat, ze to neviete robit. (Na rozdiel od Lostov, ktori bohorovne tvrdili, ako vsetko maju nachystane a potom si tvorca vo finalnom interview nasral do huby a zhodil vinu na fanusikov.)
Zaviedli klasifikaciu: bud mate "steady-state" svet, ktory sa nemeni, a obvykle suvisi s uzavretymi epizodami (Star Trek), kde mozete tocit dovtedy, dokial mate napady na priseru tyzdna. Tiahle zapletky tam nie su, tym padom uzaver serialu nastane v duchu "to be continued", alebo jednou kvazikoncovou epizodou so zapadom slnka. Samozrejme, vyvin postav nehrozi a smrdi to telenovelou.
Expanzivny svet neustale rozsiruje sadu moznosti, postav, zapletiek, a napadov, a vsetci sa modlia, aby to na konci klaplo (co sa nestane) [Game of Thrones]
Treti, Big Crunch je kvazi hybrid: ten zase ma sadu moznych smerovani serialu, je zamerany na mensiu sadu zapletiek, ktora sa prilis nerozsiruje, ale viac tiahne cez viac epizod, na druhej strane bez genialneho planovania a la Babylon 5 je to stale zapas s investorom (bud vam to stopnu predcasne, alebo donutia vas natahovat a preskocit zraloka.)
Bokom este serialy tak zachlievikovali do dvoch oblasti: bud maju koherentny [i]mythos[i], co znamena, ze prostredie je plusminus konzistentne, civilizovane a uzavrete (Wire, West Wing) alebo nekoherentny, co znamena, ze od isteho momentu divaci zozeru vsetko (Lost, X Files...)
Finale serialu je tiez nemozne: ako autori neviete, ako to mate zakoncit a neviete, ci a kedy to vobec nastane.
Autori sa maju sustredit, ak chcu uspiet, "to create great crap.". Ti co uspeli, mali viacmenej prezieravost a stastie.
http://theamericanreader.com/the-cosmol ... elevision/