Jaj
ty moj hrdina!
Citácia:
Prečo?
Lebo chcem. Lebo pevne verím, že ak sa tu nájde 50 ľudí, ktorý mi to spindajú, nájde sa jeden, ktorému sa to zapáči, zamyslí sa a možno to zmení jeho život. Asi som naivný, ja viem, ale nechcem to vzdať.
Navyše žiadny filozof nezačal z dokonalými dielami. Verím, že sa raz naučím správne písať a predkladať myšlienky druhým ľuďom. Ak mi to ešte nejde, je mi to ľúto. Ale chcem sa to naučiť. A to podľa mňa nejde inak ako praxou.
Myslim, ze toto je ten zakladny moment, kvoli ktoremu vznikli rozpory, a je to
presne dovod, kvoli ktoremu sa z uvahy stava kazen. Vedome chciet svojim textom apelovat na Narod, nech sa zmeni, je zakladny prvok kazne. To samozrejme samo o sebe nie je zle, ale je to vacsinou nezmyselne.
Apel na rozmyslanie je zaujimavy, ale problem vyskace vtedy, ked sa zjavia tie vidlacke argumenty. Akonahle vidim vidlacke argumenty, moja dovera v kredibilitu autora klesa. Trollne povedane ,,mlady neskuseny clovek, ktory nezazil nic, bashuje do komunistov, o ktorych sa dozvedel z rychlika, plus dalsie rovnako vzdelane uvahy => blergh".
Citácia:
Verím, že sa raz naučím správne písať a predkladať myšlienky druhým ľuďom.
Predkladat myslienky je dobre.
Snazit sa ludi zmenit pomocou myslienok podavanych na tacke nepovedie k uspechu. V Dostojevskeho Karamazovcov bola grofka, ktora sa snazila zmenit svet, a pomahat ruskemu Narodu. Ked jej otec Zosim povedal, ze namiesto epickych vizii, ma radsej urobit jednu konkretnu smiesnu vec, zdalo sa jej to nehodne vzletnych cielov. I nadalej sa teda snazila zmenit, snazila, lenze nakoniec zistila, ze jaksi jej pechorenie nema ziaden efekt
Ked som sa zamyslel nad uvahou (teda scasti dosiahol tuzby autora), napadla mi jedna osobna otazka:
V momente, ked si bol stastny, bolo to preto, ze a) si bol uznany b) spokojny sam so sebou c) rozdaval si inym lasku?